Zlatý fond > Diela > Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali


E-mail (povinné):

Ján Chalupka:
Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 273 čitateľov


 

Dejstvo druhé

(V hustom lese rovinka, vedľa cesty bukový peň. Na pravej strane vidieť Tatry.)

Výstup 1.

SVOBODA (Sedí na pni, čelo si utierajúc. Vedľa neho fajka a palica, na zemi klobúk.)

Mne je velice teskno, keď si na ten môj budúci lós pomyslím - Pravdaže som si vinšoval niekde sa uhniezdiť, ale by som nerád biedu trieť a hladovať. - Temer by som mal vôľu ten vokátor ad acta odložiť. (Vytiahne a číta.)„Dvadsaťpäť zlatých v striebre, dvanásť meríc žita a pätnásť ovsa, štyri kantácie, sabatálie, dreva, koľko sa spotrebuje alebo od každého dieťaťa po jednom polene každý deň, od učenia po štyri groše, záhrada pri škole, ostredok, dva vozy sena a pat krížov slamy.“

- To je summa summarum všetko. - Uvidíme, či by sa pastier kocúrkovský s pánom rechtorom čaroval. - Nuž ale čože robiť? Pri mojej núdzi sa mi už ten študentský život zunoval a od šesť rokov, čo sa môj nebožtík otec pominul (utiera slzy), trpký chlieb som so slzami jedával. A neraz, ba obyčajne o hlade som líhal a vstával. - I tá úbohá matka očakáva odo mňa opateru na jej staré dni. Však čo máličko mala, na mňa

vytrovila. - Ale poručeno bohu, musíme si včelárstvom a záhradníctvom spomáhať.

- Kdeže ale tí moji Kocúrkovania tak dlho trčia? - Tí moji budúci patrónovia, hehehe! (Zahvizdne.)A už i slnce zapadá. (Vzdychne.)Ej, veď už i mne zapadla tá študentská sloboda. A ktovie, či nezapadne i slnce všetkej radosti, ak sa nestane nejaká premena. - (Zahvizdne a volá.)

- Čože sa ale takto trúchlivými myšlienkami zanášam a sužujem? - Boh dá, že to lepšie vypadne, než sa obávam. (Ktosi nablízku volá.)To sú oni!

Výstup 2.

Vojtech, Svoboda.

VOJTECH (husle v ruke, palica, kulač na boku)

Ej. ale sme sa vyparili, domine praestantissime. [68]- Sotvaže sme vás dohonili. Už som sa obával, že ste zablúdili. (Husle a palicu zloží a pot si utiera.)

SVOBODA A ja vás už dobrej pol hodiny očakávam, až mi už počalo clivo byť bez toho Honzíka. - (Hľadí v tú stranu, skade Vojtech prišiel.)- Aký skľúčený stúpa ten chlapčisko!

Výstup 3.

Honzík, Škrivánok a predošlí.

Honzík (ošklbaný nesie čižmy na palici, kapsičku na boku, bosý na chrbte, na motúzku nožík na kabáte priviazaný).

ŠKRIVÁNOK (nesie husle a potravu)

Čože, onemel si, domine Honzík, že neprivítaš pána rechtora?

VOJTECH Lačný žalúdok vraj šteká, ale tuto mlčí. Ej, keby sa môj pán sused v tomto okamžení dostal ku dvojušnému mliečniku cmaru, viem, že by ho od úst neodtrhol, až by mu dno uzrel. - Mne sa zdúveril, že na Boci do prvého domu vpáli a dúškom vystrebe. čo popadne.

Honzík (odfukuje, mlčí, posadí sa a bradu podoprie).

ŠKRIVÁNOK Vystrebať ľahko, ale skade zaplatiť? Už i na Boci umrel Darmodaj.

VOJTECH A v tej kapse čo máš?

SVOBODA Dnes ani omrviny. - Čo je v kapse, to je moje, ale sa i jemu čosi dostane. VOJTECH (potiahne Honzíka za nohy)

Vstaň, chlape, dvíhaj kapsu i barboru. Budeme ďalej stúpať pri mesiačku.

SVOBODA Už to veru nie. Ja sa ani z miesta nepohnem. Ušli sme dobrý kus cesty a za vidna by sme už i tak z hory nevyšli. - A o hlade by sa mi nechcelo ďalej masírovať. - Prihotujeme si suchého dreva, pri ohníčku si zafajčíme. - Chlapče, kde máš fajku? - Strovíme, čo máme - a včasráno nohy na plecia!

HONZÍK To je dobrá myšlienka, domine Svoboda. Ej, veď ja nevládzem s vami.

ŠKRIVÁNOK A to o hlade,

SVOBODA To viem, že na poludnie ostatný kúsok chleba - môžem povedať – prehltol. Ale sa preto, Honza, neboj, i ty svoju porciu dostaneš - Nie darmo si nosil tú moju kapsu a barboru.

HONZÍK Len nerozprávajte toľko, ale dajte, čo máte, lebo to moje, prepytujem, brucho už mi ta na chrbát vyliezlo.

SVOBODA Počkaj si ešte, synku zlatý. Napred za náručie raždiny nazbieraš a sem donesieš. Len potom si večeru odbavíme.

HONZÍK O drevo slabá starosť! - Hneď tamto niže cesty máte hotového dreva. Môžete si veru nabrať, koľko len chcete.

SVOBODA Hm! Či s tvojím privolením? Aký si ty mudrák, donatista. - Čože z teba vykvitne, keď sa do logiky dostaneš?

HONZÍK Nuž veru tak- Vlk berie i z čítaných oviec a študentom sa odpustí, keď hotové drevo podežmujú.

SVOBODA No a teraz bež a dones tri-štyri polená.

HONZÍK (ostýchave)

Ale sa ja bojím.

VOJTECH To je zlodejovo svedomie.

HONZÍK Musíte niekto so mnou ísť.

ŠKRIVÁNOK Tento strachoprdko! - Hybaj, pôjdeme s tebou a pán rektor zostane na stráži.

SVOBODA No, len čerstvo, len čerstvo! - A ty, Honza, nazbieraš suchého lístia. - Kresivo tu. hneď bude blčať. (Odídu.)

Výstup 4.

Svoboda (sám)

Predsa je to len veselý pri všetkej biede ten život študentský. - I tí naši starci sa s radosťou naň rozpomínajú. - ja som sa s ním buď ako buď na večnosť rozlúčil. (Siahne do vačku a vytiahne peniaze.)Dva dvadsiatniky a päť grošov. To je celá pokladnica kocúrkovského pána rektora. - Ach, i to som tvrdo získal.

- Len aby som tú bankovku v celosti udržal, čo som pre tú úbohú matku usporil. Z malej vody malá rybka. – Poručeno bohu, musím sa naučiť i naďalej na mále prestávať. Moje husle (zdvihne ich a brnká)budú moje potešenie a Slávy dcéra (vytiahne ju)moje kochanie. (Číta.)


Učte se svúj národ milovati!
Hučte, Tatry, hlas ten k horám Černým,
Hučte Krakonoše k Uralúm,
Peklo zradcúm! - nebe Slávúm věrným!

(Po chvíli.)

Ak je tá Ľudmila taká šľachetná, ako ju Vojtech vychvaľuje, sám za seba sľúbiť nemôžem. (Číta zo Slávy dcéry)


Lásko, lásko - Ó ty sladký klame,
Ó, ty číše slasti nejvyšší!
Kde se duše s duší pomísí,
V citu jednom zem i nebe máme.

Výstup 5.

Svoboda, študenti (nesú drevo a zložia ho na strane).

VOJTECH Ale nám tí šindliari či debnári dobre poslúžili. Celá hŕba stružlín pohotove. - A tamto pod tou skalou pahreba, kde nocúvali. Tam si vatru urobíme.

ŠKRIVÁNOK A vy, domine pán rektor, zakrešte!

VOJTECH Hm! Azda veru pán rektor bude mendíkom slúžiť. Ja mu ruky odmením. - A ty, Honzíčko, by si mohol rozdúchať.

SVOBODA Keby mu to lačné brucho koľko-toľko vetra vydalo.

ŠKRIVÁNOK Zajtra by nám lepšie poslúžil, keď sa pirohov načeše do dobrej vôle. Dnes si to sami musíme vykonať. - Ale zajtra nebudeme viac pod holým nebom takýto veselý nocľah mať.

VOJTECH Ej, ani sa tak ako predvčerom večer na zlatej korune nezhromaždíme.

SVOBODA Ani si tak všetci už nepobesedujeme. (Slzy utiera.)

ŠKRIVÁNOK Jeden šiel napravo a druhý naľavo od Tatier až ta na turecké hranice. - Jeden už došiel cieľa svojho a iný sa do druhej školy presťahuje.

SVOBODA Mne je velice teskno, keď si pomyslím, že nejedného dobrého priateľa nikdy viac neuvidím.

VOJTECH I diabolika motyka! Načže tieto lamentácie? Načže by sme si túto poslednú noc tak skormútili? Aspoň my dvaja, Honzík môj, buďme dobrej mysli. A títo plačkovia nech ovesia hlavy. Uvidíme, kto viacej získa.

HONZÍK Prázdny žalúdok a človek má byť dobrej mysli. Ak nedáte niečo pod zuby. mne sa bude o čertoch snívať.

SVOBODA Neboj sa, hladom neumrieš. - Chlapci! Von z kapsy, čo kto má.

(Posadajú si vôkol ohňa a každý sa do kapsy oddá.)

VOJTECH Túto parenicu mi veľmi á propos poslali a s ňou i dva zlaté. - Podežmoval som, pravda, i tie kurčatá na hospode a dve z nich sa včera upiekli na Jeruzaleme. Jedno som hneď odbavil za ustávanie a druhému teraz koniec urobím.

ŠKRIVÁNOK Hľa, Honzík, i ty si sa mal takto opatriť.

HONZÍK Dosť som sa ja našpehoval, ale sú tie Nemkine na odchode študentov tak prezieravé, že ich nemôže človek prekabátiť. Moja gazdiná všetko poodkladala, čo by si bol mohol statočný človek na cestu vziať. A krem toho kusa tvarohu sa mi nič nepriliplo. Nuž a ten som dnes napoludnie obriadil. Mal som sa skoro zaškrtiť.

VOJTECH Nuž a tie tri dvadsiatniky, čo ti mamička na Turíce od sklenárov poslala?

HONZÍK Oj; kdeže sú už Turíce! - To jedno viem, že veru ani babky nemám, ale som si to v kalendári nepoznačil, čo a kde sa podelo.

ŠKRIVÁNOK Počkaj, ja ti všetko vyčítam. - Dve košele si bol u tej kofy na bráne zastavil a desať grošmi vymenil. Gazdinej si bol päť groší dlžen. Tie si zaplatil, lebo ti na krk stúpila. Toho pekára si pričasto navštevoval. To mohlo urobiť zlatý. - Či tak? A posledný večeri kamarátov počastoval, až - mešec prázdny zostal.

HONZÍK (krúti hlavou)

Azda vám to čert našeptal, ale ste tie štyri groše zabudli, čo som za tento príštepok (ukazuje čižmu)zaplatil.

VOJTECH A dnes predsa na sáre chodíš.

SVOBODA Nič to preto. Viem, že tatuško nové kordovánky prihotovil.

ŠKRIVÁNOK Len aby mu najprv chrbát neodral a z vlastnej jeho kože hovädzie čižmy neušil.

(Medzitým si zajedajú. Honzík sa zboku díva a sliny prežiera.)

SVOBODA (hodí Honzíkovi kus syra)

Na! Za tú starú paničku, čo si na chrbte vláčil.

VOJTECH Tu máš jedno krídelce a trtáčik, aby mi z oči neprišlo.

ŠKRIVÁNOK A ja ti chlebíkom poslúžim (podá mu), aby si sa neočemeril.

HONZÍK (obzerá ho)

A to kus, ako ovčí pysk! Degracias. degracias! [69] (Je, ako by pálil.)

SVOBODA A teraz stúpaj tamto ku tej studničke vedľa cesty a dones vody v tomto kulači.

HONZÍK Len pozhovejte za chvíľku, až si svoje odbavím, aby som nemusel druhý raz k večeri sadať.

ŠKRIVÁNOK A móresne že jedz a neponáhľaj sa ako v alumnii.

VOJTECH Ej. veď si on spočiatku pyštek popálil, až sa naučil s ostatnými rovno kráčať.

HONZÍK Každá vec má svoj spôsob.

SVOBODA A majstrom sa žiaden nenarodil.

HONZÍK Ani rechtorom. Nuž tak.

SVOBODA Ej, veď si ty za majstra. Ktože by bol pomyslel?

HONZÍK Finis coronat opus. - Sem ten kulač! A ja sa len zo žliabka napijem. (Zdvihne sa a kuľhá.)

VOJTECH Čože tak stúpaš. ako by si bol v putách chodieval?

HONZÍK Oj, málo chybelo, že sa i nám všetkým také ostrohy nedostali.

VOJTECH Aha, rozumiem, keď sme tých Nemcov na ľubickej krčme vyhasili.

HONZÍK Ale exámen predo dvermi, nuž sa vám to prepieklo.

SVOBODA Netrkoc a nespomínaj staré hriechy.

HONZÍK Sem ho! (Vezme kulač.)Aby ste pípeť nedostali. - (Sotvaže zmizol, naspäť predesený pribehne.)Zle, nedobre! Domine Svoboda -mátoha - tamto! zbojník!

SVOBODA Hahaha!

ŠKRIVÁNOK Ba môže byť voľačo vo veci. - Čert nespí. Ja som odjakživa slýchal, že v Garajovom potoku straší, že Žid bez hlavy chodieva. Hahaha!

VOJTECH Tento mátožka zazrel opálený peň a konár a mal hotového s vatrálom v ruke Jánošíka.

HONZÍK Ej, veru mal v ruke taký kyjak, ako Vojtech (skočí mu do reči)- ako tvoja hlúpa kotrba!

HONZÍK No. však uvidíte.

ŠKRIVÁNOK Mlč! - Teba by i mechúrom vystrašil.

- Poďme, fratres, [70]napijeme sa, a ty tu zostaň, aby ti to strašidlo tie kordovánky neodvlieklo. A na husle pozor!

HONZÍK (chopí ho za ruku)

Ja vám tu za ten svet nezostanem, ani za všetky vaše husle. Ó, i ja si chcem smäd vyhasiť. (Krem Svobodu všetci odídu.)

SVOBODA Ten chlapec je živá satira na lumpáckych študentov. - Nejeden sa ako on domov navráti k peknému potešeniu rodičov. A to je potom odplata za ich útraty a starosti. - Ale idem i ja za nimi. Asnáď ma tá voda občerství, lebo nikde miesta nemám a moja hlava sa vždy s trúchlivými myšlienkami zanáša. A ja sám neviem, čo mi obraz tej Ľudmily pred očami stojí. (Odchádza a vtom sa ostatní navracajú.)

VOJTECH (k Svobodovi)

Choďte, napite sa. Studená to vodička ako ľad! - Narezal som sa jej do dobrej vôle. I tá voda je chutnejšia v slovenskom kraji.

HONZÍK Obzvlášte keď sa človek celým kurčiatkom napred nahostí.

VOJTECH Hľaďže ti ho, tohoto potmehúda.

HONZÍK Nuž veru tak.

ŠKRIVÁNOK (ľahne na trávu)

A teraz sa povyvaľujme a veselo! Sem tie husle, nech sa po doline rozlieha.

VOJTECH Počkaj, až sa pán rechtor vráti, hneď si zabrnkáme.

HONZÍK A ja si medzitým pri vašej muzike dve-tri záplaty prilepím - aby som na posmech domov neprišiel. (Hľadá za klobúkom ihlu a cvernu a šije.)

VOJTECH Ten tvoj tatuško ti, tuším, tiež nohavice fordítovom popláta, amint a magyar mondja.

ŠKRIVÁNOK Môžeš ty, gavalier, plátať, koľko chceš, predsa taký prídeš do Kocúrkova, ako by si bol s dákym vanderburšom od Magdeburku privandroval.

Výstup 6.

Svoboda a predošlí.

VOJTECH (štimuje husle)

Zahráme si. Jeden husle, druhý barboru do ruky! A potom si tú našu zaspievame.

SVOBODA Rozveseľme sa. Toto je asnáď poslednýkrát. (Vezme basu, vtisne si klobúk na oči.)

ŠKRIVÁNOK No, len skoro, fratres. lebo náš pán rechtor zase mieni z funebrála spievať. A Honzíkovi slzy hrajú.

VOJTECH Zle mu sviečka horí.

ŠKRIVÁNOK Alebo tie nohavice oplakáva, že sa musí dnes-zajtra s nimi rozlúčiť.

VOJTECH Ba už teraz cíti. ako mu ich tatuško bude plátať. - Veďže hovor. Taký zamyslený sedíš, ako keď si sa učil mensa deklinovať. [71]

SVOBODA Pokoj chlapcovi, aby sa nekonfundoval [72]a ako sa o jednom krajčírovi rozpráva, vlastný rukáv k nohaviciam neprišil.

HONZÍK No, len do práce! - I mne to lepšie pôjde, ako by na koňa posadil. - A samé „trávnice“ mi zahrajte. Keď sa budem ženiť, musí mi Piťo vyhrávať.

ŠKRIVÁNOK Bodajže ťa hus kopla! - Nuž či sa ti už o svadbe sníva?

HONZÍK Áno, keby ma tá rechtorova Ľudmilka počkala. (Smiech na všetky strany.)

VOJTECH No, len skoro, lebo sa mi struny od smiechu popukajú. (Hrajú a po hre zaspievajú.)

JEDEN Chlapci, buďme veselí

DRUHÝ Jako mucha v kyselí.

VŠETCI Matko! pošli, co mi treba,

masla, mauky, penez, chleba,

síc ti všetko rozprodám.

JEDEN Študenti.

DRUHÝ Ač i nauzi máme.

VŠETCI [:Kdo se stará, nech se stará, my se nestaráme:]


„Ach, co z tebe jen bude?“
Matka mi to vždy hude.
Co jen chcete, ze mne máte,
kněze, pána vychováte
i na vojnu husára.
Študenti, k všemu se chystáme.
Kdo se stará atď.

Když se mi dym z úst. vine,
nedbám, co svet zahyne.
S dymem mizne všecka péče,
s ním mi mladost volne teče,
až se hrobu dofajčím.
Študenti, pekný život máme.
Kdo se stará, nech se stará, my se nestaráme.

Chlapci, buďme veselí,
jako mucha v kyselí.
Dosti sme se namučili,
maudrost do dna vycedili, vrchní do kauta!
Študenti, v kartách se kocháme.
Kdo se stará atď.

Kdože mi dnes rozkáže?
Kdo mi zlau tvár ukáže,
aneb strmo do mne skočí,
pozrú mu i ja do očí!
Dnes ty jsi pán i ja pán.
Študenti, svého ducha máme.
Kdo se stará atď.

SVOBODA I to stálo deravý groš! - Div, že sa ten Žid k nám neprikmotril.

HONZÍK (odtrhuje zubami cvernu)

Hm! Ale je to za reč! Chodí vraj bez hlavy a

VOJTECH Či mlčíš? - A keď to on bol - tá mátoha, čo si sa jej naľakal, he?

ŠKRIVÁNOK Nebaláchajte ho - a ty sa nedaj! Ako vidím, ty si ten rok v Kežmarku darmo nestrávil. - Donatista a on si toľko logiky nazbieral do tej kotrby, že nemôže Žid bez hlavy po svete chodiť. Lebo on to chcel povedať.

VOJTECH Ale som mu nebožiatku do reči skočil. No, budeže sa tá mamička tešiť a radovať, keď jej toto vyrozprávame.

SVOBODA A teraz si zafajčíme a máličko pozhovárame. - Potom ale gute Nacht! [73]Kto prvý zaspí, tomu uhlím fúzy namaľujeme.

VOJTECH (k Honzíkovi)

To je toľko, ako by si ich už pod nosom mal. - A fajka kde? - Pripáľ si!

ŠKRIVÁNOK Tú ti otec o hlavu otrepe, ak ju popadne.

HONZÍK (vytriasa fajku)

Ej, veď azda len mám toľko rozumu; že mu nebudem pod nosom smoliť.

SVOBODA Ako to rozumne hovorí ten mudráčik!

VOJTECH A dohán? - Či vám bude spoločný - starému i mladému Tesnošilovi?

HONZÍK O tom potom. A teraz mi vy požičiate. (Vychytí mu ho a napchá si fajku.)

SVOBODA A tie husle odložte na stranu. Bojsa by si Honzík tú jeho barboru pod hlavu podstlal.

VOJTECH Tie husle tuto na buk zavesím. (Spievaj.)

„Pri vodách tvých, ó, Babylon!“

(Poskočí a k ohňu si ľahne.)

(Ktosi v lese zahvizdne. Všetci, v tú stranu hľadia. Honzík skočí na nohy a v protivnú stranu uteká a zmizne.)

Výstup 7.

Zbojníci a predošlí.

RAJNOHA (s flintou na pleci, zo opaskom dve pištole)

Daj boh šťastie!

SVOBODA (skočí)

Spoločne i s vami.

RAJNOHA (chytí ho za prsia)

Tisíc sa do tvojej panskej matere! Daj, čo máš!

SVOBODA Aha! - Už vidím, s kým to šťastie mám.

- Chlapci - zle ste si poradili - Horkáže moja panská mater. A čo si u nás nájdete, to by mucha na krídle odniesla.

(Vytrhne sa mu z ruky.)

VOJTECH (vstane)

Vy ste sa, chlapci, špatne sklamali, až mi je vás ľúto. - A keby ste nás boli s tým obyčajným „Daj bohu dušu a mne peniaze“ - ohromili, bol by som vám, na moje luteránske svedomie, vyznal, že veru kde nič, tu nič. - Krem duše a prázdnej kapsy u študentov nič nenájdete. - A barboru s husľami na Kráľovu hoľu, viem, že nepovlečiete.

RAJNOHA Študenti tedy?

VOJTECH Pravdaže študenti a jeden škubent. - Nuž vidíte - Žiaden statočný študent peniaze domov na vakácie neprináša.

RAJNOHA (s podivením)

Vy ste tedy študenti!

ŠKRIVÁNOK Preto sme sa vás ani nezľakli.

RAJNOHA (k zbojníkom)

Chlapci, tejto zveri sme sa darmo zaradovali. (Sadne si.)A vy sem okolo vatry! Krahulec. Dolu na zem tú hrudu syra! - Garazda, sem ten súdok - A sadnite si. - Títo kompáni, viem, že nám večeru neprichystali. - Musíme týchto hladošov počastovať. - Boháča der, chudobnému daj!

VOJTECH (po strane)

To je aspoň pre nás krásne princípium [74]v zbojníckej morálke.

SVOBODA Vy to tak zmýšľate, ako ten váš Jánošík. I o tom povedajú, že pánov zbíjal a študentom trhanom, ako je tento - (ohliada sa). A kdeže sa podel? - Študentom že súkno od buka do buka meral.

ŠKRIVÁNOK Honza odskočil a môžbyť, že od strachu z kože vyskočil.

(Ktosi v húšti zahvizdne, zbojníci povyskakujú a každý svoju zbroj pochytí.)

RAJNOHA Čože to za jasná strela?! - Musíme sa mať na pozore. - Krahulec, zaskoč ta a pozri, čo to znamená!

(Krahulec stúpa. Všetci hľadia v tú stranu. Po chvíli počuť kričať„Aha, sto bohov do tvojej nemeckej materi!“ a druhého„Veď ma tu zahrdúsite. Pusť ma! Čože som vám ja urobil!“)

Výstup 8.

Honzík, Krahulec, predošlí.

(Krahulec vlečie Honzíka za prsia. Študenti smiechy vystrájajú.)

RAJNOHA Čože si to za zajaca z hniezda vyplašil?

KRAHULEC Zajaca o dvoch nohách, akéhosi otrhaného vandrovníka.

SVOBODA Vidíš, Honzík. to je odplata za hriech, že si nás v úzkosti takto opustil.

RAJNOHA Nuž var je aj tento šklban váš kamarát a študent?

VOJTECH Ako ho tu vidíte. Takí sú. hľa, opravdiví kompáni! - Dobreže si ho poobzerajte. Všetci sú tomuto podobní, ako by tomuto boli z oka vypadli.

RAJNOHA Nuž ty stonoha! - Čože si tam robil? Čo by sa tisíc hrmených do teba zapálilo!

SVOBODA On má tú mdlobu, že sa i svojho vlastného tieňa bojí. A bezpochyby vtedy odskočil, keď ste nás tak po zbojnícky pozdravili.

VOJTECH Ej, on je nie hocikto. Či nenahnal chlapcom strachu tak, že ako strela poskákali? (K Rajnohovi.)Akože vám srdiečko bije?

RAJNOHA (odstrčí mu ruku)

Ty, chlape, si veľa dovoľuješ

VOJTECH Nuž keď som ja ty, aj ty si ty. Budeme si tykať. (Podá mu ruku.)

RAJNOHA No. nechže ti bude. - (K Honzíkovi.)A teraz že mi už povedz, čo si tam robil v tej húšťave?

HONZÍK (oči rukami zakrýva)

- Ja za to nemôžem, že sa hneď naľakám, čo sa len list na strome pohne.

RAJNOHA (ruky mu strhne z očú a bradu zdvihne)

Neboj sa, Nemče, a smelo chlapom do očí. Veď ťa var nezhltneme.

VOJTECH Toho darmo Nemcom krstíš. Neviem, či by si vedel chleba po nemecky vyžobrať.

RAJNOHA A či si sa nenaučil aspoň hromovať po nemecky?

HONZÍK Modliť sa viem i po latinsky, ale bohovať ani po slovensky. Od toho ma tatuško odučili.

RAJNOHA Sprosťák! Aj ty si sa ešte málo v tej škole naučil - A teraz si sadni! - Tak vyzeráš, ako by tvoj obed každodenne bola hladová polievka.

ŠKRIVÁNOK A večera obzerance.

HONZÍK Veru som sa v druhý sviatok veľkonočný poslednýkrát do dobrej vôle napukal, keď sme do Kežmarku jachali.

ŠKRIVÁNOK Veru nás tak kŕmia v našich školách na psiu smiechotu.

RAJNOHA No, Honzík - či ako ťa tam volajú - aby si sa i na Rajnohu rozpomínal ako na ten veľkonočný pondelok, na - jedz, až ti brucho pukne. - Pásy z teba drať budem, ak len omrvinu na pažiti necháš.

VOJTECH Pásy drať? Už to raz nedopustím. Chrbát - ten musí celý doniesť. Tatuška mu ho trstenicou vyrobí a potom podošvy vykrojí.

SVOBODA To Honzíka nekonfunduje a pristal by i na oval chleba.

HONZÍK I pro secundoso. [75]- (Je, až oči vyvaľuje.)

RAJNOHA (díva sa na neho)

Chlapče, tak mizne tá hruda pred tebou, ako by sa sneh topil na ohnisku. - Rád by som ťa sebou pojal a na východnianskom salaši v urde okúpal.

VOJTECH Ani by sa on nenaľakal. - I teraz by po duplovanej večeri na dva-tri črpáky udrel.

SVOBODA On sa ti v tom už po dva roky cvičil, čo do školy chodieval.

RAJNOHA A kdeže je ten súdok? Sem ho, Garazda!

GARAZDA Súdok tu, ale som ho ja cez Kráľovu hoľu nevliekol. aby ho kompáni vysúkali.

RAJNOHA Ani slova! - Do tvojej materi! - Lebo ti hneď tvojou vlastnou valaškou ústa zamknem, že budeš do súdneho dňa mlčať. - (K Honzíkovi.)Či by si i ty neokoštoval? To je hriate, sladké ako med.

HONZÍK. Viem, viem. Ostatný raz sa mi ako za náprstok dostalo, keď bolo u nás krštenie.

RAJNOHA Počkaj, i ja ťa pokrstím! Na! Pi len tak naspamäť a zazdravkajte si s Garazdom.

HONZÍK Na zdravie, domine Garazda! (Pije.)

VOJTECH (odtrhne mu súdok od úst)

Majže rozum, chlapče, aby si si viac nenabral, než unesieš.

RAJNOHA (k zbojníkom)

Nuž a či nám nič? Ej. bol by to čert! - Veď sme ho ešte len načali. A od Pustého poľa je hodná prechádzka (K študentom.)Či by ste kus chlebíka nemali? - Čo sme mali, to sa na vernárskom salaši pri tej jalovke do akomaku strovilo. - Syra jedzte, koľko sa vám len páči. - Na vaše zdravie!

SVOBODA (podáva mu chleba)

A na váš úžitok. Ten chlapec počína driemať.

RAJNOHA (podáva súdok Garazdovi)

Ako by do každej žily ohňa nastriekal, tak páli tá strcuľa.

(Popíjajú si radom študenti i zbojníci.)

SVOBODA Mám kantácie, musím sa i tomuto remeslu priučiť.

KRAHULEC (natriasa súdok)

Hneď je, prisámbohu, po radosti! - Ale toľkým pijakom ani muránsky hostinec nepostačí. (Pije.)

ŠKRIVÁNOK Honzík, či ti už viac nepustí?

HONZÍK (drieme a čosi popod nos mumle).

VOJTECH Ej. keby nás i v Kežmarku statoční ľudia tu i tu takto počastovali. Honzík by s takým plačom z domu neodchádzal, keď sa musí s mamičkou a s bryndzovníkom rozlúčiť.

RAJNOHA (podáva jednému zo študentov fajku, a ten mu ju napchá)

Chlapci, vás bolo počuť spievať. Len sa tak po doline rozliehalo. - A kdeže sú husle? - Zahrajte mojim tú od zeme. Oni sú do tanca ako čerti. Garazda, zanes tej stráži syra i so súdkom. A nech má otvorené oči i uši. - (Garazda ide a po chvíli sa vráti.)No len čerstvo, chlapci! - O hodinku sa rozídeme. Každý po svojom.

(Študenti pozbierajú husle a začnú hrať. Zbojníci tancujú. Po chvíli muzika utíchne.)

ŠKRIVÁNOK Toto by, chlapci, na dnes bolo dosť. i my sme dnes dobre kráčali. A - (hľadí do neba)- už je polnoc.

RAJNOHA Ani slova! - Spievať budeš, ako ste spievali.

SVOBODA Nože no! - Musí je veľký pán. - Ale sa vám tá zbojnícka lepšie zapáči.

RAJNOHA Ešte kýho paroma! - Nuž aj takú viete? - Vy ste veru azda zbojníci.

VOJTECH (ukazuje na Svobodu)

Toto sú náš pán rechtor A ty, Honzík (trhne ho), budeš mu za mendíka.

HONZÍK Ba s odpustením! - Nuž a či ešte nedrichmete? A mne pokoj dajte.

RAJNOHA Ej, škoda, preškoda, že niet i kňaza medzi vami. Moji chlapci už dávno neboli pri spovedi. Mohlo by sa bolo i to odbaviť.

VOJTECH Honza sa k duchovnému stavu hotuje. Môžbyť, že vám časom pod šibenicou poslúži.

RAJNOHA (skočí a kyjom mu hrozí)

Ej, však ti ja hneď poslúžim a pysky ti tak dodrvím, že ich sotva viac otvoríš. Čo by ťa taká strela zahlušila, čo sedem centov váži.

VOJTECH (žartovne)

Ako sa tento pán hadnaď rozkokošil - Či si človek nesmie zažartovať? Veď vás preto nebudú vešať.

RAJNOHA Chlape, ty si smelého srdca, takých by sme, hľa, potrebovali. (Fajku zapeká.)

SVOBODA To verím. Vravelo so, že dvanásti chodíte, a tu za hrsť. Čože ste sa tak zoschli, či stopili?

RAJNOHA Magurčan sedí v temnici a Úskok si našiel, čo hľadal.

VOJTECH I on tedy s vami chodil? Počuli sme, že ho slávna stolica dala s provazníkovou dcérou zosobášiť.

RAJNOHA No, nech sa každej šelme tak zvedie, čo si kamarátov prezradila! - Päť chlapcov som poslal na skusy do Kráľovej Lehoty. Že sa vraj mlynárovi od dvadsať rokov mnoho toliarov namlelo. - Ak sa im podarí, budeme ich zajtra na Čertovej svadbe alebo až hen pod Príbojom čítať. - Hop! To som vám primnoho vybľabotal. - Ale ak ma prezradíte, že sa na Ľupčiansky zámok dostanem, beda vašej koži a vaše Kocúrkovo na štyroch kútoch zapálim! To si zamerkujte! - A teraz spievajte už raz, čo viete, a potom dobrú noc! - Vyvaľte sa a drichmite pre mňa trebárs i do Michala. (Vezme fajku z pahreby a fajči.)

(Vojtech začne pieseň a ostatní krem Honzíka spievajú.)


1. Zelená sa bučina, spevom hučí dolina.
Ja sa pustím po zboji, nech si bača sám dojí.
Do zboja sa, chlapci, majme,
ovce s bačom zanechajme.
Sem ten vatrál, sem ho daj, a valašku prichystaj!

2. To je život, to je svet! - To sú chlapci ako kvet,
Kubo z Poľska od Tatier bol tri roky granatier.
Všetko chlapci ako buci,
smelí ako tí kuruci
po horách sa túľajú, nežobrú, lež zbíjajú.

3. V hustom nocľah náš lese, kam nás oko zanesie,
na Kráľovej dnes boli, včera na Pustom poli.
Z lesa vedie nás do mesta
pri mesiačku jasná cesta
a tam v plnej pivnici k vínu a slivovici.

4. Nuž a hostince naše sú breznianske salaše.
Daj boh šťastia, bača náš, daj sem syra na rováš.
Tú jalovku z polovici
uvar nám v kyslej žinčici
a tú druhú na ražeň! - Urobme si dobrý deň!

5. Sedem hrmených z neba vozov, bača, do teba!
Neškrkni ani slova, vidíš, pištoľ hotová.
Ty deň po dni syra dosti,
mäsa žerieš do sýtosti
a na zbojnícky rováš režeš i čo nám nedáš.

6. Stoj, židáku bradatý, sypaj sem tie dukáty.
Našudil si už mnoho, sypaj sem do jednoho!
Strhni mu ten prsteň zlatý,
veď mu Izák všetko vráti.
Ticho, ako nemý stoj a pakuj sa na pokoj!

7. Bystrým skokom do lesa, lámte, chlapci, kolesá!
Tam bez kňaza, čo máme, pod bukom pochováme.
Dnes sme šťastne pracovali.
žida, baču zrabovali.
Bystrým skokom do lesa, lámte, chlapci, kolesá.

RAJNOHA (skočí)

Bisťuže ti prabohu, chlapci, ktože vás tú pieseň naučil? – Ba ani neverím, čo by ste mi tu na dlaň dušu vyložili, že by ste vy neboli po zboji chodili. (Smiech zo strany študentov.)Nuž prisámbohu tak! Alebo ten bol za mladi zbojníkom, čo vás ju naučil.

ŠKRIVÁNOK Ako vidím, nás všetkých, ako sme tu, zlapajú a do Mikuláša alebo na Ľupčiansky zámok zašikujú.

SVOBODA Veru; keď sme všetci na jedno hrdo, počnúc od hadnaďa, až po Honzíka, ani nás z kŕdľa nevytržkajú.

RAJNOHA Už akokoľvek, tá pieseň stojí sto dukátov.

VOJTECH (vystrčí dlaň)

Sem s nimi. My i na polovici pristaneme.

RAJNOHA Ej, veď si mi ty za mudrca. Reči sa hovoria a chlieb sa je. - Azda to len tak - sto dukátov vysypať!

- Keď ich boháč nemá, kdeže ich chudobný zbojník naberie? - Čože? - Predvčerom sme, pravda, toho židáka a na trojičný jarmok dvoch šefraníkov až hen na Branisku vyčesali, ale to nestálo za prácu tú všivač tak vydusiť.

KRAHULEC Ja som síce tomu Židovi veľmi neublížil, ale teba Garazda nebude ten šefraník za svoju hlavu žehnať, ak naveky neonemel. A ktovie, čo by sa ešte bolo porobilo, keby sme sa na ten blízky hrmot neboli rozutekali.

SVOBODA Ej, ale vy ste hrozní ukrutníci! Keď si ho už olúpil

RAJNOHA (v reči mu skočí)

Veď ťa ja hneď olúpim, ty stonohé študentské černidlo! - Ty sprosták, tomu sa rozumieš, ako hus do piva. - Vstrč si nos do šlabikára a do cudzieho remesla sa nemiešaj! - Potom hovor, keď sám po zboji chodiť budeš. - Či ma rozumieš? SVOBODA Veľmi dobre.

VOJTECH (k Svobodovi)

Ty si sa domnieval, že už v škole sedíš: „Páté boží prikázaní, které jest.“ Ale ťa tento (ukazuje na Rajnohu)naučí: „Čo jest to?“

RAJNOHA Ej, ale na takýto spôsob sa nerozlúčime.

Sem sa, chlapci, kompánom na oferu. Sem do klobúka. (Hodí za hrsť dvadsiatnikov.)- Tisíc valachov - jedna ovca! Nech sa i o sto rokov rozpomínajú na Rajnohu. -Nuž a vy. chlapci, čo? (Krahulec vytiahne z cedila dva oštiepky, Garazda z opaska pletenec a parenicu.)

VOJTECH Degracias, degracias! (Všetko pozbiera a schová.)

RAJNOHA Sem ten súdok! Ej, už hodne ločká. Ale aspoň týmto pocestným ešte jednu na rozchodnú. (Honzík chrápe.)

VOJTECH Aha. ten už odpočíva. - To chlapčisko sa opilo. Ale. ako vidím, aj na nás dôjde. - (Potiahne ho za nos.)Už by ste mohli pásy z neho drať.

(Vezme uhlík a urobí mu fúzy a obrvy začierni, potom ho posadí a potom zloží na zem.)

RAJNOHA Už si ty len psisko, chlape! Na, napi sa a potom spi až do bieleho dňa.

VOJTECH Len aby mi naozaj do hlavy neudrelo. (Pije, jeden druhému podáva.)

SVOBODA Mne už v očiach mrká. A jazyk - jazyk mi nabok - čože? - utká či u-teká. — Anča - č-č -čierna – verná

ŠKRIVÁNOK I to je jedna z tých: Octnem - ct-nem a šlech-šlech - et-nem živote. - Ani vám - rechtor nedám - dl - (zíva)—hý termín. -A ja (ukazuje na čelo)pri zdra-zdravom rozume. — Bo-bonam noctem! [76]

(Všetci pozaspávali.)

RAJNOHA (smeje sa)

Chlapci, celá škola spí a už počína svitať. Hor sa! Nohy na plecia!

GARAZDA Tomu trhanovi by som rád pamiatku urobil.

RAJNOHA Či zato. že nás tak naľakal? - Aleže mu neublíž!

Garazda (odbehne).

KRAHULEC Ja by som vedel, čo by som mu urobil. Vyzliekol by som ho a tie jeho randy tamto na tú svrčinu povešal.

RAJNOHA Alebo ho o buk priviažme, že sa ani nepohne.

KRAHULEC A tieto husle sem za túto kladu odložím. Majú sa ich nahľadať. Čo by sa do ich kompanskej materi!

Garazda (vráti sa).

KRAHULEC (rozosmeje sa)

Var ti to čert pošeptal?

RAJNOHA Čože to chceš s tým chlapcom?

GARAZDA (ukazuje kvačky)

Ani sa nepohne, tak ho prikvačím (obráti ho horeznak, ruky, nohy rozprestrie a kvočkami pribije).

RAJNOHA Chlapci, už je čas! - Ta, pod Tatry, na teplú žinčicu! Bystrým skokom do lesa, lámte, chlapci, kolesá!

(Všetci preč.)

Výstup 9.

Študenti.

(Oheň hasne, svitá. Svoboda precitne, zdvihne sa, vytiera oči a zase ľahne. Potom sa prebudí Vojtech.)

VOJTECH Škrivánko (budí ho), vstaň! Lebo ti hneď fúzy namaľujem.

ŠKRIVÁNOK (mrzute)

Nevieš drichmať? A mne pokoj!

VOJTECH (ohliada sa vôkol)

Svoboda, Honzík. Hor sa! - Naši ľudia uvrzli a s nimi sa i naše husle prepadli. (K Škrivánkovi.)Či si hluchý?

Škrivánok (skočí a husle hľadá).

SVOBODA Čo to za zlý duch vstúpil do teba, že si nás takto z brloha vyplašil?

VOJTECH Neviem, aký duch do teba vstúpi, keď oči vyvalíš a barboru neuzrieš.

SVOBODA (skočí)

Čo? Azda zhorela?

VOJTECH Práve tak, akoby bola zhorela. Na tej viacej drombľovať nebudeš. - Ej, už nás tí statoční ľudia obriadili! Ipse vtip se, za nos chyť se! - Popili sme sa. A toto je pokuta. - Hanba, posmech!

ŠKRIVÁNOK Ej. ale si nám nahnal daromného strachu. (Ukazuje husle.)

SVOBODA Nuž?

ŠKRIVÁNOK Tam za tou kladou ležala stará pani i s tými blízňaty. Ja som si moje pojal a vy si vaše hľadajte.

SVOBODA Už hneď voľnejšie dýcham. Radšej by som ten vokátor bol utratil.

VOJTECH Nuž a to chlapčisko sa len neprebudilo. Musím mu nos poštekliť. (Blíži sa k nemu.)Kýho paroma? Čože sa mu prihodilo? Leží horeznak a nemôžem ho z miesta pohnúť.

ŠKRIVÁNOK (kľakne a lepšie ho poprezerá)

No, toto sa ešte žiadnemu na svete študentovi nestalo. Ten to hriate draho zaplatil.

SVOBODA (prikľakne)

Honzík, Honzík, stávaj hore, či nevidíš jasné zore?! (Trhá ho.)Ten sa neprebudí, čo by nad ním horelo. A už je veru zvrchovaný čas, aby sme sa so zbojníckou vatrou rozlúčili. - Ale veď je ten chlapec kvačkami prikovaný! (Smiech.)

ŠKRIVÁNOK Nuž či ešte len teraz vidíte?

SVOBODA No bude to smiechu po Kocúrkove!

HONZÍK (sa počína budiť. Študenti sa pokryjú).

Canis tua mater! [77]- Či ma pustíš? (Dvíha hlavu.)Nikde nič. -Vari sa prepadli. - Len kto ma to takto priviazal? Veď sa z miesta nepohnem. -Ja tu skapem! (Volá.)Domine Svoboda, ratujte ma!

VOJTECH Nuž čože sa nehneš?

HONZÍK Veď ani ruku pohnúť nemôžem.

VOJTECH (chce mu nohu zodvihnúť)

To nejde. Údy zmeravené. Vidíš, čo ti tá otrava; tá pálenka narobila. Teba pošinulo. Čože s tebou robiť, či ťa ako na márach povlečieme? - Počkaj, my pôjdeme vopred a hnojný voz pre teba pošleme.

HONZÍK (kričí, trhá sa)

Ja vám hneď dušu vypustím; ak ma samého necháte. - Vlci, muchy, mravce, zbojníci.

VOJTECH Aj tomu sa spôsob nájde. Toto poleno ti sem ku boku položím. A teraz sa bráň, ako vieš, Honzík (pustí sa do plaču).

SVOBODA No, už bolo dosť toho žartu. Osloboď ho, lebo o rozum príde a my s ním. (k Honzíkovi.)Aké ti fúzy pod nosom narástli! - Tak vyzeráš ako Štilfríd alebo Bendegúz. - A nemal smelosti za zajaca.

ŠKRIVÁNOK (vyťahuje kvačky)

Len čo sa ti to stalo?

HONZÍK No, veď sa vám odslúžim! (Skočí a pot si utiera.)Všetko mamičke vyrozprávam a, domine Vojtech, neopovážte sa k Aničke. Dvere vám pred nosom zaplesnem.

VOJTECH Aspoň mi ukáž, kde murár dvere zanechal.

SVOBODA Aby ale proces medzi vami nepovstal, musím ti povedať - a to mi ver - to veru naši kamaráti zbojníci urobili. - My sme zaspali a tí medzitým uvrzli.

ŠKRIVÁNOK Keby si nebol zadrichmal, i teba by, ako nás, boli obdarovali. (Ukazuje mu parenicu. Honzík ju chce uchvátiť. Svoboda dráždi ho oštiepkom a ukazuje mu figu).

VOJTECH (štrká dvadsiatnikmi)

Ak sa o tú Aničku so mnou porovnáš, Honzík (podá mu ruku).

VOJTECH No tak. Tu máš jeden - ako závdavok. Či ma rozumieš?

HONZÍK A keby boli dva, ešte by som lepšie rozumel.

SVOBODA Teraz ale, fratres, žarty na stranu! Už sa zore zapaľujú a - cesta ďaleká. Neverím, že by sme dnes tie zbojnícke toliare pod Príbojom čítali, čo sa priam z Čertovice prosto dolu Bystrou pustíme.

VOJTECH Nech si tam majú svoju lúpež. Ja nie som ten blázon, aby som o nohy prišiel.

HONZÍK A ja sa o hlade ani do Lopeja nezavlečiem.

SVOBODA Neboj sa, na Boci ťa ten plný mliečnik čaká.

ŠKRIVÁNOK Ja ťa na Mýte naobročím.

VOJTECH A ak so mnou vydržíš, dám ti, kde nás noc zastihne, obzerancov s bryndzou navariť.

HONZlK To si len pre seba zadržte.

SVOBODA Ja ti poviem nakrátko. Tá zbojnícka ofera nám k dobrej večeri dopomôže. Parenicu v najbližšej dedine i s pletencom zničíme. Na obed ten jeden oštiepok pohárom vína zapijeme. - Noc si niekde na šope vynahradíme a –

VOJTECH Zajtra, čo sa aj ponáhľať nebudeme, predsa s kravami, a síce po záhumní, do Kocúrkova dôjdeme.

ŠKRIVÁNOK S kravami aj s teľaťom, ak sa Honzík ešte tam na krížnych cestách od nás neodrazí. (Smiech, ktorý ale Honzík nerozumie.)

VOJTECH (k Honzíkovi)

A teraz, pán švagor, tie fúzy dolu. - Tak ti pristanú ako psovi piata noha.

Honzík (tvár rukávom utiera).

VOJTECH Nuž a obrvy? - Veď ty vyzeráš ako maškara. Pred popolnou stredou.

HONZÍK Diabolica tua mater! [78]

VOJTECH Tak, tak! Pomaly sa i bohovať naučíš po latinsky. Potom sa niekde pri potôčiku dokonale umyješ, lebo by sa Východňania nazdali, že ťa majster poslal kochy vymetať.

ŠKRIVÁNOK A ja ti tiež chcem voľačo povedať. Jednostaj sa škobleš a omykáš. - Aby si mamičke niečo za golierom nedoniesol!

(Smiech.)

SVOBODA Už ho len toľko nemajstrujte! - Honzíčko môj milý, nože ešte túto Marišku na chrbát! (Podá mu basy.)

(Študenti si pozbierajú svoje veci. Odchádzajúc spievajú. Jeden z nich rukou Tatrám vale dáva. Spev sa čím diaľ, tým viac tratí.)

(Opona spadne.)



[68] lat. najvznešenejší pane.

[69] lat. skom. Deo gratias! Bohu vďaka!

[70] lat. bratia.

[71] lat. mensa ( = stôl) skloňovať.

[72] z lat. confundere, nepomiatol.

[73] nem. dobrú noc!

[74] lat. krásna zásada.

[75] lat. po druhé.

[76] lat. Dobrú noc!

[77] lat. suka tvoja mať.

[78] lat. Čertovská tvoja mať.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.