ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• Úvod.
  
• 1. Odkiaľ asi pochádza rytier Bendeguz.
  
• 2. Chlapčenské roky mladého pána Bendeguza a jeho literárne vzdelanie v otcovskom dome.
  
• 3. Cesta do Gemera.
  
• 4. Jeho štúdie a aféry v Gemeri.
  
• 5. Arpád sa usadí na svojom majetku a ožení.
  
• 6. Jeho rozhodnutie ísť na výskumnú cestu a čo potom bolo.
  
• 7. Dohovoria sa. Pán duchovný pomáha.
  
• 8. Odchod zo Žebrákovíc.
  
• 9. Rozlúčková hostina a odchod.
  
• 10. Nepríjemná príhoda.
  
• 11. Per aspera ad prospera. Etymologický diškurz na Harmanci.
  
• 12. Banská Bystrica a tak ďalej.
  
• 13. Herkules na rázcestí.
  
• 14. Szikra stvára cirkus. Veselá noc.
  
• 15. Od Betyárovho narodenia až po srážku na moste v Rimavskej Sobote.
  
• 16. Slnko po daždi.
  
• 17. Hajnáčka.
  
• 18. V Miškovci sa dobre žije. Rigóva je nie veľká škoda.
  
• 19. Cesta do Pešti. Gyöngyös. Hatvan.
  
• 20. Budapešť.
  
• 21. KASÍNO.
  
• 22. Dostihy. Akadémia.
  
• 23. Malá nepríjemnosť. Odchod z Budapešti.
  
• 24. Pokračovanie. Cesta do Debrecína. Hortobáďska pusta.
  
• 25. Debrecín.
  
• 26. Cesta do Sedmohradska.
  
• 27. Pokračovanie. Odchod a návrat.
  
• 28. Mehádia.
  
• 29. Vedie sa im lepšie. Prechodný strach.
  
• 30. Rozlúčka. Nehoda.
  
• 31. Dôležitý objav. Pišta nežartuje.
  
• 32. Que faire?
  
• 33. Tropicus capricorni. Pekný návrat.
  
• 34. Zátvor. Čo vidia moje oči?
  
• 35. Koniec pesničky.
  
• . . .  spolu 36 kapitol
• Zmenšiť

 

Bendeguz – román Jána Chalupku (1791 – 1871), vyšiel v roku 1841 po nemecky pod názvom Bendegucz, Guyla Kolompos und Pista Kurtaforint. Eine Donquixottiade nach der neuesten Mode. Dichtung und Wahrheit (Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy. Báseň a pravda). V slovenčine bol publikovaný až v roku 1953 v preklade Jána V. Ormisa. Podobne ako pri hre Kocourkovo anebo Jen abychom v hanbě nezůstali (1830) sa Chalupka snažil zakryť svoje autorstvo – v texte naznačoval, že román napísal „P. P. – s“ (Peter Pavol Šramko) a preložil ho z maďarčiny spisovateľ šľachtického pôvodu „L. von Sch.“ (Ľudovít Šuhajda, autor jednej z obranných brožúr).

V románe Chalupka doplnil a rozpracoval svoju kritiku feudálnych a šovinistických praktík zemianskych a meštianskych vrstiev slovenskej spoločnosti, ich odnárodňovanie a charakterové kazy, ktoré predstavovali základnú tému jeho divadelných, predovšetkým „kocúrkovských“ hier. Týmto dielom predstihol ostrosť svojich obranných spisov. Kritiku týchto javov rozvinul v obraze života a zachytení spoločenských podmienok, z ktorých kritizované javy vyrastali. Jeho cieľom bolo upozorniť na nezmyselnosť vyhraneného nacionalizmu a národnej výlučnosti, čo docielil hyperbolickým spracovaním príbehu odnárodnených turčianskych zemanov Bendeguza (Arpáda) a Gyula Kolomposa (Slaninu) v sprievode sluhu Pištu Kurtaforinta (Štefana Drobného), ktorí sa vydajú hľadať pravlasť Maďarov.

Na púti využíva Bendeguz oboch spoločníkov – priateľa pre jeho finančné prostriedky, sluhu pre jeho praktickú funkciu. Kolompos plní v románe najmä úlohu akéhosi moderátora, flegmatického pozorovateľa Bendeguzových príhod; cez postavu sluhu autor odhaľuje morálny profil oboch zemanov (sluha má veľa spoločných čŕt so Sanchom Panzom, ktorý podobne sprevádzal svojho pána v románe Miguela Cervantesa Don Quichote a Sancho Panza).

Prostriedkami Chalupkovej kritiky sú humor a irónia, s vyústením do satiry. Dôležitú funkciu plní jazykové spracovanie románu, reč postáv (vysoký litanický štýl kombinovaný s nízkym rečovým okolím) a prítomnosť početných citátov a úsloví z cudzích jazykov, ktoré majú makarónsku podobu (chybné citáty funkčne charakteristické pre štýl malomeštiakov). Smiech je v románe trojaký: situačný, vyplývajúci z filozofickej situovanosti diela, je výsmechom spojeným s parodickými pasážami fanatického vlastenectva zemianskej a slovenskej proveniencie a je smiechom filozofa, ktorý je schopný vidieť život ako komédiu.

Podľa Jána Števčeka (Dejiny slovenského románu, 1989, s. 38) možno román „považovať za pamflet vo vzťahu k jeho ideologickej náplni, za cestopis, ak vezmeme do úvahy jeho fabulu, no aj za dielo, ktoré obe uvedené stránky syntetizuje a prekonáva ich v postoji k látke: tento postoj možno charakterizovať ako odstup osvietenského vzdelanca od témy, ktorú nastolil“. Hoci bol adresovaný domácemu (vzdelanému) čitateľovi, pomýlenému zemianstvom a zaslepenému politikou – teda kruhom, ktorým nemčina nebola vzdialená, práve jazyk predstavoval značnú percepčnú bariéru diela. Napriek autorovým očakávaniam bol ohlas naň oveľa menší ako na jeho divadelné hry. Z literárnohistorického hľadiska predstavuje román významné dielo odrážajúce národnoobrodenecké idey. Preto i pre svoju vydarenú umeleckú realizáciu tvorí pevný základ zlatého fondu slovenskej literatúry.