Trasoritka

Že vraj Trasoritka! „Nuž a potom?“ – To je urážlivé meno. – „A vrana, kukučka, vrabec, atď. nie?“ – To je všetko inšie. – „A predsa jedno, lebo sú to tak vtáci, ako tá urážlivá Trasoritka. A či si sa Beloritku tiež hanbil vysloviť? – Čože ale povieš, keď sa bude v „Starúšovi“ Svrboritka spomínať? – Či vieš, čo je to? Šíp tak je ker ako tŕň a iná krovina. Šípky sú jeho ovocie, a to voláme svrboritky. Prečo sa tak volajú, to si, tuším, skúsil ako chlapec. – Keby si francúzsky rozumel, znal by si, že gratte-cul to isté znamená, čo naša svrboritka. Magna ingenia conveniunt.“^[1]