ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sotvaže sa Kocúrkovo za onoho času na svetlo dostalo, a ihneď ho tu žartu milovníci, tam zle urozumení posudzovači rozchytali tak, že sa všetkých päťsto výtlačov v krátkom čase rozchytalo, a boli príklady, že kdekto mal spôsob a príležitosť i za päť prstov ho kúpiť.

Mnoho totižto hluku táto komédia narobila. Domnieval sa totižto nejeden, ktorý satire nerozumel, že sa to všetko na túto alebo túto obec, alebo práve na isté osoby vzťahuje. Áno, niektorí tak bystro videli, že v osobe starého i mladého pána učiteľa satiru na stav učiteľský zavoňali. - A boli dva príklady, kde sa na domnelých autorov Kocúrkova, kandidátov teológie oborili, ktorí by o tom svedectvo vydali, keby im, už v malohontskom a békešskom senioráte kňazom, včasná smrť ústa nebola zatvorila.

Čo sa za onoho času Abderitom, práci to preslávenej, to sa i tejto chatrnej satire prihodilo.

Tí, ktorí sa obrazenými byť bludne domnievali, všemožne o to pracovali, aby toho posmcšníka vykutili. Dve ženské osoby medziiným zaliezli (skákať už nevládali) - ta. kde sa úfali, že im ho cenzor alebo tlačiar prezradí, ale tento im odpovedal, že sa on o to nikdy nestará, a tento, že on veru na autorovi žiadnej viny nenachádza, lebo v jeho komédii nič zlého nevidel, čo by boha, kráľa, náboženstvo, dobré mravy, statočnosť a česť osoby urazilo. -S týmto sa ony ale neuspokojili. Najali si advokáta z Vacova a doručili mu sto či dvesto zlatých, aby toho človeka vyšľakoval a na patričnom mieste udal. - Všetko nadarmo. Pomaly ľudia rozumní i sami doterajší opozičníci nahliadli, že veru nebolo prečo sa horšiť a horliť. Dnes, keď toľko žartovných, posmešných i osoby urážajúcich novín a obrazov vychádza, by sa takejto maličkosti sotva kto urážal.

Ale toto bezpríkladné podozrievanie a búrenie a zatracovanie malo ten výsledok, ktorý má prenasledovanie pre vieru a národnosť. - Kocúrkovo by bolo v zapomenutie prišlo, ale takým proti nemu vystupovaním takej slávy došlo, že sa za onoho času len o Széchénym, Lafayettovi a o tejto hromovej knižke (menykő könyv) hovorilo, ako by to dosvedčiť mohli ti už dnes dospeli i vo vysokých úradoch postavení mužovia. A čo je Wikar of Wakefield anglickým a Télémaque francúzskym učiteľom a učencom reči anglickej a francúzskej, to bolo ohľadom češtiny Kocúrkovo, z ktorého sa jej bol priučil zosnulý už, v celej krajine preslávený arciknieža, Maďar to dokonalý, ktorý z miestodržiteľstva českého odvolaný vyznal, že i on rozumel Čechom i oni že mu s nimi sa rozprávajúcim rozumeli. - A táto okolnosť veľmi na váhu udrie.

Dalo by sa o tom ešte mnoho povedať, ale dosť budiž k ospravedlneniu, že Tesnošil Jánoš po štyridsaťročnom spánku zasa precitol. - Habent sua fata libelli. ^[4]

Ostatne za slušné uznávam pripomenúť slová, ktoré slávny Kopitar po prečítaní Kocúrkova Kollárovi písal

(Predslov k druhému vydaniu Kocúrkova.)