ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Svetlica: v kúte čižmárske náradie.)

Tesnošil, Madlena.

(Tesnošil oblieka sa a kefuje nohavice, Madlena jeho trojrohý klobúk drží v ruke.)

TESNOŠIL Len sa ty na mňa spoľahni, szívem, ^[6]- Ale som to ešte nikomu nepovedal. Nech to medzi nami zostane!

MADLENA To ste veru mohli po celom Kocúrkove hlásať, Tesnošil uram, a predsa by nikto nebol prezradil vaše tajomstvo. I ja teraz len toľko viem, koľko predtým. - Vy vždy len vašu maďarčinu meliete, a ja tomu toľko rozumiem ako hus pivu.

TESNOŠIL Pravda, pravda, že len nerozumie, kto nevykročil z Kocúrkova, ale rozumie bezzeg, ^[7]kto bol v Miškovci na vandrovke alebo vo Veľkom Varadíne, Nagy Váradon, amint a magyar mondja. - Ja povedám, že môj pán sused zamilovanými očami po našej Aničke strieľa.

MADLENA Veru som to i ja už minulé vakácie spozorovala, že oka z nej nespustí. - A ona by, tuším, tiež proti tomu nebola, keby to šťastie Martinka potkalo.

TESNOŠIL Egy szó annyi mint száz. ^[8]To ani ináče nebude.

MADLENA A ak nebude ten, bude iný. Slyšať, že má akýsi Turčan, či Ľupták viac ako pol konventu po svojej strane a že mu akýsi pletkár napred písal, aby s našimi študentmi sem pospiechal.

TESNOŠIL Ty, fiam, ^[9]na piesku buduješ. A uvidíš, že takto nevyhráme.

MADLENA Ja neviem, prečo by sme nevyhrali. Moja Anička sa veru vždy môže páčiť takému pánovi, aký je pán rechtor kocúrkovský. - Daj ti mi bože!

TESNOŠIL To ja tak nerozumiem, ale že terajší študenti sú „synovia sveta a opatrní v svojich veciach“, ako sa v evanjeliu čítava. Ej, sú to za majstri! Oni sa ti zavčasu zaopatria a nejednu tak vedia ošialiť, až im jedna na lep sadne. - A preto budem silou mocou za suseda bojovať. (Utiera fúzy.)

MADLENA Aleže sa poberajte, keď máte. Vidíte, ako sa to všetko úhrnkom valí do konventu.

TESNOŠIL (hodí kepeň na seba a postaví trojrohý klobúk na hlavu)

Nože mi pohľadaj moju trstenicu.

MADLENA Tu ju máte.

Tesnošil (odchodí; vtom vkročí suseda).

Suseda a predošlí.

SUSEDA Dobré ráno! Akože ste spočívali? Čože sa vám dobrého snívalo? - A Anička kde? - Obávala som sa, pán sused, že mi uletíte. Ale som vás predsa dolapila. Chcela by s vami dve-tri slová prehovoriť.

TESNOŠIL Ale nakrátko, pani suseda, lebo, ako vidíte, noha v strmeni - lóra, katona, amint a magyar mondja. ^[10]

SUSEDA Len slovíčko, szomszéd uram; ^[11]lebo na vás však ste, tuším, jeden z najstarších údov konventu.

TESNOŠIL Úgy van: ^[12]Ja a Nemánickv ako dvojčatá od desať rokov kňaza a rechtora splácame.

SUSEDA A do konventu chodíte.

TESNOŠIL Természetesen. ^[13] (Šnupe.)

SUSEDA Veď preto, lebo tedy od vás mnoho závisí. Či ma rozumiete?

TESNOŠIL Értem, értem, ^[14]len čo sme prestali s mojou starou o vašom Martinovi hovoriť. - Ak by on nemal nádeje, tedy žiaden kompán na svete, čo by sa bol v samom Prešporku svojmu remeslu vyučil.

MADLENA Len sa vy, susedka, spoľahnite na môjho Tesnošila. Však vieme, čo robíme. - Či ma rozumiete?

SUSEDA (lichotne)

Veru rozumiem. - Ten môj Martin sa domnieva, že neviem, čo sa mi za chrbtom robí. (S úsmechom.)A vaša Anička, ako som poznala, nebočí od neho. (Rozosmeje sa.)

TESNOŠIL Csak lassan, esak lassan! ^[15]Len aby sme v hanbe nezostali. - Akože je szarka po slovensky?

MADLENA Môj že ti milý Maďar od Dcbrecína! Straka, szarka - toľko i ja rozumiem - Načže vám je ale tá straka?

TESNOŠIL Nato, že vy ženy neznáte jazyk za zubami držať a všetko napred vyrapocete mint a szarkák. ^[16]

MADLENA Oj, Jánoš mešter, zato sa nebojte. Ja budem mlčať ako ten stĺp. - Len aby nám ten starý korheľ niečo nezatrúsil!

TESNOŠÍL Slyšať, že veru akéhosi Turčana kortešuje.

SUSEDA A nebol by div. Však je i on skade ruka skade noha.

TESNOŠIL Už je tomu asi osemnásť rokov, čo o holej palici z akejsi Bedárky privandroval.

MADLENA A má dcéru a tá potrebuje muža; lebo jej, veru, už dohára.

SUSEDA Starý hrebenár? Oj, pani matka, s tým sa už poriadok urobil. - Môj Samko mu ústa zamkol. Súdok slivovice, dve kily pšenice a rováš sa zreže. - Či ma rozumiete? - On na to ruku dal, že urobí, čo len na ňom bude záležať.

MADLENA Vy ste sa špatne sklamali. To vám je celý erdeg ^[17]ten starý všadebol. Verte mi, že vám straku na kole ukázal.

TESNOŠIL Az mind hijába való beszéd! ^[18]

MADLENA Čože je to zase? Už si z vás len posmech stroja, čo tú maďarčinu všade i tam miešate, kde vás nikto nerozumie.

TESNOŠIL Elhiszem, ^[19]lebo neviete, ako svet beží, ale potom zmúdriete. Viem, že sa vám to nebude ľúbiť.

MADLENA Nuž?

TESNOŠIL A čo viem, čo mi nebožtík pán richtár povedal, keď som mu tie kordovánky podšíval a do kongregácie so zlatým boritášom - arany paszománt ^[20]- pricifroval.

SUSEDA Že sa, tuším, celé Kocúrkovo do Debrecína vysťahuje.

TESNOŠIL My zostaneme, kde sme, ale, szomszéd asszony, egy szó annyi mint száz ^[21]A vy hlupáci nebudete tomu rozumieť.

MADLENA Oho, Jánoš mešter, tomu i ja rozumiem. Drotoltásik, drotoltásik. - A môžte veriť, že i ja budem, ani pol roka neminie, husi a sliepky zvolávať. — Ale kírem ^[22]— akože je kvočka po maďarsky?

TESNOŠIL Kotlóstyúk, kotlóstyúk - bolond. ^[23]

MADLENA Nuž tedy kotlošťú, kotlošťú, kotlošťú: cip, cip.

TESNOŠIL (ukazuje jej oslie uši)

Čože bláznovi po rozume! Bolondnak fapénz jó! ^[24]

SUSEDA To je práve tak, ako keď ten s riečicou na chrbte po Kežmarku volal: Dajte si rajtermachu ^[25]spraviť! Ale, pán sused - noha vraj v strmeni — a vy ste sa už veru hodne pobavili.

TESNOŠIL Pre vaše daromné klebety som skoro konvent zameškal. No, dobre sa majte, a buďte dobrej mysli. Musí sa to podariť! -Nenarodil som sa včera, ani dnes. „Tak já chci míť, tak musí býť“; ako náš Moravan vravieval.

MADLENA A naša Anička sa má pod čepiec dostať. Či tak?

SUSEDA Pánboh uslyš, pánboh uslyš! - Len čo ten môj starý na to povie?

TESNOŠIL (odchádza a zase sa vráti)

Megállj, ^[26]čosi mi na pamäť prišlo - Vy ženy ste samá zvedavosť. Dám vám tedy zďaleka znamenie, ako sa tá komédia skončila, zle, či dobre.

MADLENA Hneď by som vás za to pobozkala.

TESNOŠIL Nem kell nekem. ^[27]

MADLENA Goromba.

TESNOŠIL Ak postavím klobúk takto dvoma rohmi napred, môžete nos ovesiť. Ak ale jeden roh uzriete (klobúk tak stavia)- viktória! ^[28] (Odíde.)

SUSEDA (volá za ním)

Do šťastlivého videnia! (K Madlene.)I ja sa musím ponáhľať. Len mi teraz prišlo na um, že sú koláče v peci. - Upečie sa niekoľko makovníkov a tvarožníkov, aby tí naši chlapci naprázdno neprišli.

MADLENA Aleže mi dlho nemeškajte, pani matka.

SUSEDA Naskutku ma zase tu máte. (Preč.)

(Svetlica susedova.)

SUSEDA Že vraj „pani matka“. - Ha, ha; ha! - Ani by nič iného nebolo treba, len to aby sa môj Martinko s tvojou hlupaňou zadrhol. - To sa vám, pani čižmárka, nemalo snívať. - Čosi lepšieho som ja pre môjho jedináčika prichystala. - Len čo zloží tú cenzúru, či ako to volajú, a neminie pol roka, čo ho ožením. - Pravda, pravdaže, je on ešte primladý. - To viem ako dnes, že sa práve dvoma dni pred odchodom tých husárov narodil, čo tu za pol druha roka ležali a potom ta do Poľskej odmašírovali.

- U susedov býval jeden utešený strážamešter, ^[29]veliký erdeg, ako by dnes na neho hľadela, a ten mu nasilu chcel byť krstným otcom, hehehe. - Môj Martinko si ešte môže pomládenčiť. Na Bartolema, keď dožije, vyplní osemnásty rok. - A akže je to pravda, že sa veru všetko k tomu Turčanovi nachýlilo, i tomu nájdeme spôsob. Máme pre neho pani rechtorku. - Ak príde s mojím synom, máme vtáka v klietke a potom sa nahľadíme, či mi uletí. Hm! A môj Samko - či ten človek ozaj išiel do toho konventu? - I on nenosí sečku pod klobúkom. - Musí to človek rozumom pohnúť. A od príhody všetko dobre. - Musím ale do tej pece nahliadnuť. Pokrm prichystám pre môjho študenta. - I po ten baraní chvost musím poslať. To je jeho lakota. - Šalátu, toho je plná záhrada.

- Či sa ten ocot už napravil? - Keď si na toho chlapca pomyslím, všetko mi z rúk letí od radosti. - Ej, veď som si ho vždy tak držala ako šúľok v masle. (Odstráni sa.)

(Svetlica Tesnošilova.)

MADLENA (vyzerá von oblokom)

Len čo tá treperenda toľko sem-tam behá? Ako by sa bola zbláznila. Azda si veru i ona zub ostrí na nového rechtora? Chceli by mu azda to staré motovidlo na krk povesiť. Moja Anička ešte ani na svete nebola, keď tá jej Uršuľa už na katekizmus chodievala. - Ale si to, hľa, také paničky získajú, čo tak vetria po chlapských ako oma. - Len kde to dievča trčí, že sa ho nemôžem dovolať? Anička! Hm. Anička! - Azda sa prepadla.

Anička a Madlena.

ANIČKA (dudrajúc)

Len čo už toľko voláte? A to celým hrdlom, ako by ste hluchú dcéru mali na obe uši.

MADLENA No, no, no! - Však ani neviem, čo mám robiť od velikej radosti.

ANIČKA Čože ma tam po vašej radosti. Preto ste nemali čo volať, ako by celý dom stál v plameni. (Odchádza.)

MADLENA (zastaví ju)

Len na chvíľku; srdce moje, a potom si choď po práci. Veď sa to teba viac týka ako matky. - Či nevieš, že majú dnes pána rechtora voliť?

ANIČKA Vypočúvala som všetko. Ale čo, že mňa do vášho rechtora? - Už chvalabohu šestnásť rokov minulo, čo som prestala do školy chodiť. Pre mňa môže byť i kňaz i rechtor! -Ja ani jedného ani druhého nepotrebujem.

MADLENA Keby si len tak netárala do sveta! Dvadsať rokov minulo, čo sme sa zobrali. Hneď v prvom roku sa Miško a v druhom Sabínka narodila, ale oba hneď pomreli. - Šesť rokov je tomu, čo si školu vychodila, a tebe; sa o šestnástich rokoch sníva. - Vidíš, ty taranda! (Žartovne.)Do školy ty, pravda, chodiť nebudeš. Ani by ti to nesvedčilo na takúto paničku ku mladému rechtorovi posielať, ale ANIČKA (vskočí jej urputne do reči)

Ja ale neviem, čo vám napadlo také žarty vystrájať. To sa s vaším vekom naskrze nezrovnáva.

MADLENA Žarty na stranu. - Čo by si ale na to povedala, keby to šťastie nášho suseda potkalo? Ej. vy ste, psy ste. Či sa nazdávaš, že ja nič neviem o vašej známosti?

ANIČKA Študentská láska ako panská na zajačom chvoste! Daj ti mi, Bože! On chodieva len pre obyčaj, a srdce že vraj cez vakácie _u akejsi v zálohu zanecháva.

MADLENA Môžbyť, môžbyť, ale otec prisľúbil, že bude rukami-nohami o to pracovať a na ňom mnoho v konvente záleží. Ej, veď on statočne spláca kňaza i rechtora a do zvončeka by sa hanbil polgrajciara hodiť. A čo sa Martina týka, i jeho srdce vykysne a keď sa dostane do hniezda, i samičku si vyhľadá a tú u susedov nájde a tá Kežmarčianka - sa, má načakať!

ANIČKA Len aby sme v hanbe nezostali.

MADLENA A ja len to poviem, že sa od dnešného dňa môžeš bezpečne ako za rechtorku považovať.

ANIČKA A či ste zabudli, že sa všetko za tým Turčanom pochabí? -Ale nechže to ide po vašej hlave. Však uvidíme, čo z toho vykvitne. (Odíde.)

MADLENA (volá)

Pozriže, pozri da tej kuchyne, srdce moje. - A to všetko robí pri nej len tá panenská hanblivosť. Veď sa ona po svadbe v inej podobe ukáže.

Suseda a Madlena.

SUSEDA (vbehne)

Či chcete, či nechcete, pani matka, tu ma máte. U vás by rada koniec tej komédie dočkať.

MADLENA Ach. keby sa to len dobre dokonalo! (Kuká von oblokom.)Kamže beží tá haraburda a ponáhľa sa, ako by išla oheň hasiť.

SUSEDA (vyzerá)

Či sa nazdáte, že jej na tom nič nezáleží, ako to vypadne?

MADLENA (pleskne rukami)

Nuž a či sa i tá dačomu úfa pre svojho hlupáka?

SUSEDA Pravdaže sa i jej o tom šťastí sníva. Naši ale študenti si len smiechy stroja.

MADLENA Ale vám on pri tej hlúposti má i svoju chorelu, neboráčik. Pochybujem, že by sa uponížil na Blažeja s kantáciou chodiť alebo oblátky po Kocúrkove rozposielať. SUSEDA No, veď mu tá jeho chorela zle poslúži.

MADLENA (díva sa von oblokom)

Čože je to ale, že môj kmotor, pán kostolník, sa tak sem ponáhľa?

SUSEDA Môžbyť, že už zavŕšili a že nám pán sused popredku chce výsledok oznámiť prv, než by sa to po meste roznieslo.

Kostolník a predošlé.

KOSTOLNÍK Dobré ráno, pani kmotra!

MADLENA Dobré ráno - o poludní. - No, čože, akože?

SUSEDA Kohože predsa to šťastie potkalo?

MADLENA Či niekoho z našich, či toho odkundesa?

SUSEDA A kňaz že sa ako držal?

KOSTOLNÍK Pre pána boha, ženy, vy človeka vašimi otázkami o rozum pripravíte! - Čo by vaše dva jazyky v ústach mleli, predsa by som nemohol na ne odpoveď dať a nemôžem vôbec nič povedať.

SUSEDA Tedy tajomstvo. No veď to dlho tajomstvom nezostane. Daj mi to, bože - ani tí radní páni sú nie takí mlčanliví, ako vy na tej vašej diete. ^[30]- Daj ti mi, bože - trty-frty kňaz Ondrej.

MADLENA Od deviatej sa už len mohlo dačo pokonať.

KOSTOLNÍK Prosím za slovo. Urodzenej milosti pánu inšpektorovi sa o hodine deviatej ešte nebolo zaľúbilo teplé hniezdo opustiť, a my ako blázni čakáme a čakáme, až sa neponíži. A že sa vraj len pred pol hodinou začal holiť. - Mňa medzitým poslal pán atyamester, ^[31]aby ste mu tú tabačnicu vyhľadali, že ju vraj v tom starom kabáte zabudol.

MADLENA (hlodá)

Ten človek by neraz i hlavu doma zapomenul, keby som ho tu i tu nevyšticovala, keď mi mnoho mondoluje ^[32]za ušami. (Podá kostolníkovi tabačnicu.)Tu si ju máte!

SUSEDA Ale predsa - čomuže sa môžeme od slávneho konventu úfať?

KOSTOLNÍK Vy, pani Vojteška, ničomu. Všetko napospol sa to šiali za tým repkárom.

SUSEDA To by veru neslúžilo mestu na pochvalu svojich opovrhnúť a cudziemu chleba dopriať.

KOSTOLNÍK Vziať chlieb deťom a vrhnúť šteňatám. Či tak, pani kmotra?

MADLENA My takého rechtora nepotrebujeme.

SUSEDA Že vraj má neslýchanú pýchu.

MADLENA Že je veliký horenos.

SUSEDA To by mu zle poslúžilo.

MADLENA A ja som počula, a síce od statočného človeka, ale ho nechcem menovať - hoci je to nie obyčaj môj ľudí ohovárať -pánboh ma uchovaj - a mladému človeku by neradil škodiť na poctivosti - ale som predsa počula - ale ktovie, či je to pravda, či nie.

SUSEDA No veď už raz povedzte, čože ste to počuli? Von s pravdou a ničoho nezatajte.

MADLENA (potichu)

Že veru tiež na zem nevyleje.

SUSEDA To si vzal planý obyčaj budúci pán rechtor. - Spev suší hrdlo a to sa musí ovlažiť.

KOSTOLNÍK To je nestydatá lož.

MADLENA No veď ja len to hovorím, čo som počula. Pánboh zachovaj, že by som mu utrhala.

KOSTOLNÍK Práve zo striedmosti ho i naši synkovia schvaľovali, keď sa už lanského roku o voľbe rektora hovorilo.

SUSEDA Ale to i môj chlapec spomínal, že nosí ostrohy.

KOSTOLNÍK To je len taký študentský fulmus. ^[33]Keď len na hlave ostrohy nemá.

MADLENA A brada! Ako toho Áronova na dolnom hostinci.

KOSTOLNÍK I kňazov vídať s bradami až po pás. - To je všetko sem-tam, ale to je veľká chyba, že má ústa krížom pod nosom a dierky hore nosom. Medzitým, ak ho každá ako vy jazykom operie, taký ako sneh vybielený príde do Kocúrkova a o krátky čas žiadnej špiny na ňom nenájdete. To sú všetko daromniny a tie krákoriny nechcem ďalej poslúchať. A pán kmotor bude nosom krčiť, až mu tú tabačnicu prinesiem. - Zbohom! (Odchádza a vráti sa.)Sánky s vozom! To najhlavnejšie by som bol zapomenul. Aby ste vraj do toho píniového lampáša svetla prichystali, z toho po dvadsiatniku.

MADLENA To som ja napred vedela, ale ten chlap bude tak dlho lampášovať, až bude tma ako v rohu a ani všetky debrecínske jarmarky mu nepostačia.

KOSTOLNÍK Však si vy, komámasszony, ^[34]urobte, ako chcete. Po konvente vkročím na okamženie. (Odíde.)

SUSEDA Bezpochyby si tiež chce tým lampášom posvietiť.

MADLENA Ej, veď si on rád posvieti, kde nemusí sviečku kupovať.

Anička a predošlé.

ANIČKA k susede

Prišla vás slúžka domov volal, že chce vraj ktosi s vami pár slov prehovoriť. A pán sused hromží, že ste mu vraj kľúče odniesli a že vraj nemá sviatočného klobúka, aby mohol stúpať do konventu. (Preč.)

SUSEDA Nikdy, ale nikdy nemá človek pokoja- Kohože to zase parom privliekol?

MADLENA A tí chlapi, len tabačnicu a tento klobúk!

SUSEDA I ten mal na svoju kotrbu zavčasu myslieť.

- Tuším sa s pánom inšpektorom do konventu ponáhľa. No veď som ja hneď tu, pani matka! (Preč.)

MADLENA (sama)

„Pani matka“ sem-tam. - I ja mienim druhé struny natiahnuť. - A keď mám pravdu vyznať, i mne sa počína ten Turčan páčiť. - Náš sused, pravdaže, má dnes, čo mu treba, má poctivý príbytok, štyri voly, pekné grunty a nadovšetko - je zeman. - Ale čože! - Ten nešťastný trunk - ten ho o zem hodí, a to či víno, či špiritus, či slivovica, či terkelica. - A ak to tak pôjde, pomaly role i lúky, dom, voly cez hrtan precedí. - I ja si pomyslím, komu svoju jedinú dcéru dám. Nechcela by som ju len tak nemilobohu zaškrtiť. - Pán otec pije a - jablko nepadá ďaleko od stromu. - I pán syn sa môže priučiť. Ach, ja by som si pre moju Aničku taký pokojný život vinšovala, kde by mohla bez tvrdej práce poctivú živnosť mať.

- Ale ak nebude biblia alebo Tranoscius, musia byť čižmy s ostrohami a šabľa pri boku. - Nech sa radšej zostará ako vŕba, ako by ju dala za dákeho chuďasa, čo nemá „ani vola, ani osla, ani ničeho. což jeho jest“. Punktum! ^[35]

Suseda, Madlena.

SUSEDA Už či chcete, či nechcete - zase som vám na krku.

MADLENA Teší ma, teší, pani susedka! (Po strane.)Kieže si nezostala, kde

si bola! Čert ju toľko vláči.

SUSEDA Akási ste namrzená. - Čože sa to vláči?

MADLENA (mrzute)

Nuž, hľa - nemôžem sa tej slúžky dočkať, kde ju čert vláči.

SUSEDA I tá pani sa ku mne vláči. Veru by som sa jej kvôli nebola z miesta pohla. - U koho sa domnievajú, že ležia peniaze pohromade, tu hneď tomu požičaj, hneď druhému, hneď tretiemu - bozkávajú ruky, nohy, slzy vylievajú, potom vyhybujú z cesty - a ty sa obzeraj. ako sa s vlastnými peniazmi poschodíš.

MADLENA Ktože vás to chcel zase ošvábiť?

SUSEDA A dobre viete. Tá pani veľkomožná potrebuje groša. Chcela mi tú lúku nad mlynom zastaviť. Ale nech to medzi nami zostane.

MADLENA I tá, myslím, nebude dlho tie parády vystrájať. Lúka za lúkou, ostredok za ostredkom a - koniec slávy na veky vekov amen. - S dovolením- - Musím do kuchyne, čo to dievča tam vymajstruje.

SUSEDA Panička na vydaj. - Tak sa svedčí, aby svokra nemusela to nahrádzať, čo pani matka zameškala!

MADLENA Kázala som jej makových halušiek prichystať. To je môjho starého najmilšie jedlo. A toho šibala Honzíka tiež očakávam. (Odbehne.)

Suseda (sama)

Táto, treperenda, zdá sa, medzi dvoma stolcami sedí. Tak sa pred kmotrou vyzradila. Ale bohdaj by sa jej na zemi sedieť nedostalo. - Myslí si: Ak môj sused zvíťazí, Anička má hotového muža, a ak prepadne on, bude druhý. - A už i všetko tak nastrojila, aby sa ten Turčan u nej obsalašil - Ale jej prejdem cez rozum, a tá jej trulda sa sklame v nádeji - (Posmešne.)- Rada by vidieť tie makové halušky, čo by tá navarila- Veď vie celé mesto, že nevie ani len tú mizernú hartovnicu zapražiť. - Cifry, krásy - áno, ale vreteno a ihla - to odpočíva. A bolo to smiechu po meste, keď bola pani matka v kostole, prasa oholila a na ražeň vstrčila. - Ej, poďakovala by som sa ja za takú nevestu a Martinovi by som radšej oči vylúpila.

Madlena a suseda.

MADLENA Prosím za odpustenie, že som vás takto samotnú nechala. - Anička kamsi odbehla a na čeľaď, aká je dnes, nedá sa spoľahnúť.

SUSEDA Jedno tak ničomné ako druhé. Mnoho pláce a málo práce. A tie jazyky a tie parády!

MADLENA Halušky by boli hotové, ale som chcela i sviečkovú pečienku prihotoviť, a nemôže sa jej človek dosť našpikovať. - Tí naši mäsiari, čo tá limitácia im po vôli nevypadla, samé staré kravy zdierajú.

SUSEDA A naši páni nedbajú, že i mešťanov zdierajú do dobrej vôle.

MADLENA Ej, veď vieme, kto sa pri takomto hospodárení dobre má. On má každodenne kus dobrého mäsa. Tuším i na Veľký piatok.

SUSEDA V sobotu večer - to som na svoje oči videla - vliekol mu učeň volový jazyk. Ej. veru mu postačí s celou famíliou aj na tri razy.

MADLENA A ja vám viac poviem. Dnes ráno mu sám majster niesol na pleci celý bok slaniny. A tak sa mi vidí, že za lacné peniaze. Hehehe!

SUSEDA Ale že sa to nikto nedozvie, lebo pravda oči kole a kto takú nôtu hudie, bude i tak tancovať.

MADLENA Či kole, či nekole, či tancovať, či netancovať, ale veru je i ten chlieb ľahkého svedomia.

SUSEDA A keď ten pán stúpa na radný dom. nikdy nehľadí v tú stranu, kde sa chlieb predáva.

MADLENA Toto je ale dlhá história! Len čo vedia tak dlho sedieť? Veď už mohli desať rechtorov vysedieť.

SUSEDA Len pozhovejte, pani matka. Veď sa už blíži k poludniu a sú tam mnohé zdravé žalúdky, čo sa ozývajú, len čo dvanásta uderila.

Anička a predošlé.

ANIČKA (vbehne ako bez duše)

Vás sa nemôže človek dovolať. - Kričím, kričím, že sa už konvent rozchádza, a vy, čo tak hlasno rozmlúvate, nič nepočujete.

MADLENA (beží k obloku)

Tak je. vskutku. Len keby som mohla v tom húfe Jánoša dozrieť.

SUSEDA Ako tie jeho rohy vyzerajú.

ANIČKA Čo? Rohy? - To by bol špás. keby sa náš otec s rohami vrátil.

SUSEDA (posmešne)

Kto ich ta zaniesol, musí ich i nazad doniesť.

MADLENA Jaj, zle je. Dva rohy! - Už je po radosti!

SUSEDA Ja som sa toho hneď obávala. - Váš pán atyamester sa zle zadržal. Musím domov bežať a môjho starého vezmem na exámen, čo oni to tam porobili!

ANIČKA Že vraj dva rohy! - A ja ani jedného nevidím! Ani som nikdy nevidela rohy na jeho hlave.

MADLENA Či vidíš, či nevidíš - ale Martin prepadol. - A my sa musíme ta obrátiť, skade vietor zaveje.

Tesnošil, kostolník a predošlé.

ANIČKA Čože sú ta za rohy, čo ste z konventu priniesli?

TESNOŠIL Však ti ja hneď rohy postavím, alebo niečo na papuľu dostaneš, ty všetečnica! Či musíš do každého lajna nos vopchať? -Marš po práci!

KOSTOLNÍK Čo ťa nepáli, nehas! - ako nebožtík pán farár hovorieval, pánboh mu daj slávu večnú!

Anička (so slzami von).

MADLENA Nuž povedzteže mi už teraz, ktože zvíťazil?

KOSTOLNÍK Hja! - Komu pánboh, tomu všetci svätí! - Ej, veď ho pán z Chudobíc bude znať užiť. Ej, na moju pravdu, tisíckrát radšej zostanem pri svojom protivnom remesle, než by sa mal ako rechtor pred takým pánom z Hladovíc krčiť alebo plaziť. - Pani kmotra, nič si z toho nerobte, že sused prepadol. - Quod differtur, non aufertur. ^[36]- Toľko som si od môjho mendíctva zachoval.

MADLENA A či mne azda na tom niečo záleží, či Martin prepadol, či zvíťazil? - Ale pani suseda ovesí nos, keď sa presvedčí, že niks draus. ^[37]

TESNOŠIL (šnupe)

Angyalom, egy pint bort! ^[38]

MADLENA Veď vy nič iného neznáte, len naveky pimport a pimport. - Len aby nás to vaše pimporovanie o zem nehodilo!

TESNOŠIL Hallgass vásár! ^[39]- Prines dve a nefrfli!

- Div, že mi od toľkého kriku hrtan nezhorel!

KOSTOLNÍK Veru ho nezaškodí, komám uram, ^[40]i ovlažiť.

MADLENA (nesie víno)

Bor je tu! - Tesnošil uram, ale vaše meno sa poznačilo do knihy života na dolnom hostinci. Lebo v kase nebolo dvadsiatnika.

TESNOŠIL Sebaj! ^[41]ale som zavždy po jarmoku vymazal.

KOSTOLNÍK Krčmár dá statočným ľuďom kvindenu. ^[42]A keď sa z Lučenca navrátime, i mäsiara i Žida vykontentujeme. (Koštuje víno.)- Sánky s vozom! - To je zabijak! Zabudol ho ten Žid pokrstiť.

TESNOŠIL Veď si on to na miere vynahradí. - Radi to tí krčmári odcvrknú, čo priam i len za náprstok. (Naleje si a pije.)

MADLENA Ja čakám a čakám ako na tŕní, čo to bolo na tom konvente, a nedajbože sa slova dočkať.

KOSTOLNÍK Komám uram, ^[43]od pätnásť rokov chodievam do konventu, ale takej vojny som nevidel.

TESNOŠIL Pol Kocúrkova, zdá sa, úfa. že si už len tu samičku vyhľadá.

KOSTOLNÍK Ej, keby mu tak jahničky alebo jalovičky chystali, to by stálo za prácu osobitného pastiera držať.

MADLENA Za tento hrubý žart by som sa vám zle poďakovala, keby ste to i o mne boli rozumeli.

KOSTOLNÍK Hehehe!

MADLENA Povedzteže mi už raz, povedzte, akože sa to tá voľba dokonala?

KOSTOLNÍK -Turčan nech si v Turci hniezdo hľadá!“

TESNOŠIL Ta ten vrešťal, čo sa z tej polročnej vandrovky včera vrátil.

KOSTOLNÍK A vy ste celým hrdlom kričali: Ej. veď aj my našich synov máme, nech naši našich chlebom živia!

- A v tom máte pravdu. - A mladý Rachotil, čo ho nedávno v krčme vymastili, sa ozval: Ja vám nevkročím viac do vášho chrámu, ak bude v ňom ten chlap kikiríkať.

TESNOŠIL A to štekal taký kresťan, čo i kňaza i rechtora málo počuje kikiríkať.

KOSTOLNÍK Verte mi. že krem výročitých slávností ani babky nepustí do zvončeka.

TESNOŠIL Bolo to aj smiechu dosť.

KOSTOLNÍK Mne ale nebolo do smiechu, keď môj pán sused, čo do Kocúrkova privandroval, počal sa rozhadzovať, že on rechtora odkundesa vyvolí. A verte mi, že ten veru kňaza a rechtora neobohatí. - Jeho posledná obeť na jedného i druhého bola, keď svoju ženu, tú pijavicu, ku hrobu sprevodzoval. Odvtedy ani turák.

TESNOŠIL Zdá sa, že bol pod forgovom. ^[44]Nuž a v močiari počuť i žaby kŕkať, ako i tu naprostred mesta.

KOSTOLNÍK A my, keď, hľa, stojí močidlo pred nami (ukazuje na sklenicu)akosi nekŕkame.

MADLENA Vy ste sa už dosť nakŕkali, a ja predsa neviem, čo ten váš konvent vykŕkal. A ak sa v tomto moridle príliš zamočíte, naposledy sa ničoho nedozviem a budem prinútená do jatky alebo do mlyna bežať, aby sa dačo dozvedela.

TESNOŠIL Lassan járj, tovább jutsz. ^[45]

MADLENA (ponáša sa mu)

Laša jár továbuc. Už mňa ten človek namorduje s tou jeho maďarčinou.

KOSTOLNÍK Hehehe! (Zdvihne pohár.)Na vaše zdravie, pani kmotra!

MADLENA Vám na dobrý úžitok!

KOSTOLNÍK (nalieva)

Sánky s vozom! Ja sa k takémuto lampášu nikdy chrbtom neobratím, ani cez hlavu nevylejem, ak ho popadnem. To je ako bis duo sunt quatuor. ^[46]- Len aby som sa pod forgovom domov nevrátil, lebo by ma moja stará špatne privítala.

TESNOŠIL (pripíja kostolníkovi):

Na moje zdravie a na váš úžitok.

KOSTOLNÍK Inverte corium, fiat calceus. ^[47]

TESNOŠIL Aký toto latinkár, tento pán kostolník. To ste od nebožtíka pána farára pochytili.

KOSTOLNÍK Kto sa, ako vy. mnoho s fordítovom zaoberá, ten i naopak pripíja. (Schytí pohár.)Kedves egísígíre! ^[48]Vidíte, že som ani ja nebol darmo mendíkom v Padarovciach. (Nalieva.)

TESNOŠIL Preto ste vy i v dnešnom konvente tak ebalelkovali, ^[49]ako by ste rovno od Harangodu sem pripálili.

KOSTOLNÍK Na zdravie nášho budúceho pána rechtora.

TESNOŠIL Na to sa i ty napiješ, drága feleségem! ^[50]

MADLENA Mám piť, a neviem, na čie zdravie. Vy dvaja ma, tuším, za blázna máte. - Už som sa dosť daromných rečí napočúvala, ale o rechtorovi viem toľko ako včera.

TESNOŠIL Počkaj, hneď ti to vyrozprávam navlas - ako by si sama bola videla a počúvala.

MADLENA Ej, veď by to veru neškodilo, keby sme i my ženy do vašich konventov chodili. My by sme tie voľby bez toľko dohadovania previedli. - A tu ho máš i len tú babu volíte vy, ako by sme my ženy lepšie nevedeli, čo treba.

TESNOŠIL Az isten mentsen meg, szívem! ^[51]- Tak by posledný súd bol horší než prvý.

KOSTOLNÍK A nebožtík pán farár, pánboh mu daj veselé zmŕtvychvstanie, mi to raz vyešplikoval - Mulier taceat in ecclesia. ^[52]- Aby sa vraj žena do cirkevných vecí nestarela.

TESNOŠIL Ale dala pozor, aby jej zápražka neprihorela. - A teraz počúvaj. Pán z Chudobíc sa naposledy priklátil, posadil sa, pozeral vúkol a vúkol, šnupol, kýchol, otvoril ústa, že sa vraj má rechtor voliť. - My nadstrčili uši ako

KOSTOLNÍK (skočí mu do reči)

Ako zajace sme uši nadstrčili.

TESNOŠIL Sotvaže jeho urodzená milosť začala perorovať, ^[53]hneď bolo vidieť, že aj on z Turca pochádza a že mal po svojej strane mnoho odkundesov. A tu sa hneď všetko zbúrilo. Každý chcel hovoriť, naraz i desiati. Trma-vrma. - Kto mal drotárske hrdlo, že mohol ostatných pretrúhiť, prišiel s veľkým namáhaním k slovu, šikymiky, pro et contra, larma vždy väčšia a väčšia. Niektorí i päsťou hrozili, pán inšpektor i škrablicou potriasal. Div, že sme sa za vlasy nepochytili. - Diktom faktom. Vykričali za rechtora, koho si tí odkundesi vinšovali.

MADLENA Nuž povedzteže už raz, kohože to vykričali.

TESNOŠIL Bolo tam vidieť všakových fyzomónií! ^[54]Môj sused ovesil nos, hrebenárovi oči iskrili, mlynár hromoval ako valach, vy, koma, ste ebalelkovali, Rachotil sa rozpálil ako moriak, tento hlavou krútil, druhý nechty obhrýzal a iný zase prehvízdal a každý pochytil čiapku alebo klobúk a s hrmotom sme sa rozišli.

KOSTOLNÍK Finis coronat opus. ^[55]- Vokátor už bol prichystaný a pretože je práca na poli a jaro predo dvermi, pošle sa Cigán, aby mu list i na ceste oddal, ak by sa s ním stretol.

MADLENA A ja predsa ešte doista neviem, koho ste či vyvolili, či vykričali.

TESNOŠIL Nuž egy szó annyi mint száz. V našej škole sa turčianska repka zaseje. Nuž tak. Či ma rozumieš?

MADLENA Turčana ste si tedy vyvolili? -Ja si z toho veru nič nerobím. Mne je to všetko jedno. Či ten, či ten. Lenže by to človek rád vedel, ako sa to skončilo. Ale čo len tá suseda na to povie?

TESNOŠIL Čo sa mňa dotýče, ja som za suseda bojoval, az igaz, de ki tehet róla? – Hijába, mikor darmo. ^[56]

- Naproti tak mnohým by ani celá poctivá cecha nebola zvíťazila. To ale nič nerobí, ak bude statočný chlap. Nedbám, či sa v Pršanoch, či na Mačom Brode narodil. A nech vie na pohrebe árie a na Zelený štvrtok lamentácie pekne spievať.

KOSTOLNÍK To, to! To chlapa sprobuje. Ale ja sa úfam, ako sme od našich študentov počuli, že sa on svojmu remeslu náležite vyučil. -A, však sa on medzi nami vybrúsi, alebo vypsí, ako sa jeden v konvente dosť po grobiansky vyslovil. - No ale som sa hodne pribavil. Neviem, či si moja Uršuľa medzitým jazyk nenabrúsila a či mi nebude lamentácie spievať.

TESNOŠIL A pretože je i ona Evina dcéra, chce, tuším, i ona niečo nového počuť od pána kostolníka.

Anička a predošlí.

ANIČKA (ku kostolníkovi)

Pani krstná mi naložili a len jej tak oči iskrili - aby vás naskutku domov poslala.

KOSTOLNÍK (škrnbe si hlavu)

Sánky s vozom! Či som vám nepovedal, že mi lamentácie spievať bude?

MADLENA A prečože si ju medzi nás nevolala?

ANIČKA Ani počuť nechcela, len utiekla.

KOSTOLNÍK Už viem, že dostanem od zubov bolenia.

- Zdraví zostaňte.

TESNOŠIL Ešte jednu na rozchodnú. Na zdravie pána rechtora!

KOSTOLNÍK A na našu pani rechtorku!

MADLENA (s úsmechom)

Vy ste, kmotre, veľký psisko.

- Dobre viete, že moja Anička

KOSTOLNÍK (skočí jej do reči)

- bude pani rechtorka. To je ako bis duo sunt quatuor. - Nuž tak. - Ďakujem za akomodáciu. ^[57]- Popoludní, či viete? (Dáva znamenie, ie sa budú v karty hrať.)Či ma rozumiete?

TESNOŠIL Jó lesz. jó! - Eb aki nem! ^[58]- (K Madlene.)

Vyprevaď pána kmotra, vyprevaď! (Všetci von.)

Tesnošil a po chvíli Madlena.

TESNOŠIL Tam sme prehrali, az igaz, ^[59]ale uvidíme, čo ďalej bude. (Šnupe.)Môj kmotor musel čosi zďaleka zavoňať, že to dievča moje na rechtorstvo odsúdil. - Ja sa úfam. že ho nebudem viacej zimovať. - Ale s tým chlapom neviem, čo urobím. - Premrhal mnoho a ničomu sa nenaučil. - A že celej niti nedonesie, to tak viem, ako by som na neho hľadel. - Ak ma v planej vôli nájde, neviem, či mu hnáty nepolámem.

MADLENA (vracia sa)

Vy ste bezpochyby vylačneli, Jánoš mešter. Máte vašich lakôt za misu.

TESNOŠIL Mákos galuskát? ^[60]- Tie by mi na to víno trebárs šmakovali. -Pán kmotor ma na klobásy invitoval, kolbászra, amint a magyar mondja.

MADLENA Len nemondolujte toľko. Ale to musí ľahká reč byť pre Slováka. I mákos galuska i kolbász - samá slovenčina.

TESNOŠIL (náradie svojho remesla ukladá)

Mušta s šidlom a krájačkou budú dnes odpočívať. Ale Aničke nalož, aby sa s tými dratvami ponáhľala, čo mi ich dosť bude do príduceho jarmoku, lebo bude harmatanc!

MADLENA A prečože vy magyar ember ^[61] (Čosi zdvihne.)A tieto: podkovky si ta odložte medzi vaše haraburdy.

TESNOŠIL Az tótosan van mondva; patkó; patkó. ^[62]Či si ani to nevieš zachovať?

MADLENA Či patko či podkova, mne je to mindeď; ^[63]ale nech sa tu neváľajú pod nohami. - A teraz si choďte na tie klobásy, a ja si, čo treba, do poriadku uvediem.

TESNOŠIL Jó, lelkem. ^[64]Dnes-zajtra privandrujú tí naši kompáni a s nimi bezpochyby i pán rechtor. - Ak príde s Honzíkom prosto k nám, tým lepšie; ak ale do susedov, aspoň bude mať toľko rechtorskej statočnosti, že sa i do môjho chatrného príbytku uponíži. - Ale Vojteška má za ušami. Tá i čerta prekabáti. Maj sa na pozore. Mohla by si ho na tanier polievky invitovať. Hľaď tedy, fiam, všetko tak usporiadať, aby sme v hanbe nezostali. Veď si ty opatrná mudráčka. Ach, a ten prefíkaný jazýček - tomu niet páru v celej stolici.

MADLENA Nestar sa do mňa. To všetko bude na mojej hlave. A teraz choďte, kam vás oči zanesú!

TESNOŠIL No, isten hozzád! ^[65]- Ani pol roka neminie, čo nám bude Anička turčiansku repku s bravčovinou - disznóhússal - zo školy posielať.

MADLENA Veru by jej aj lepšie svedčilo zo školy oblokom vyzerať ako tej susedovej fiflene.

TESNOŠIL No, však sa to dnes-zajtra všetko ukáže. (Odíde.)

MADLENA (volá)

Anička! - Anička! (V chyži všeličo upratáva.)Až mi srdce piští od radosti, keď si na to dievča pomyslím. Keby som len mohla zočiť toho pána rechtora prv, než by mi tá prekliata suseda všetky koncechty ^[66]pokazila. — Nech si on to dievča len raz uvidí, hneď ho v hrsti máme. Lebo veru nielen rechtor, ale ktorýkoľvek kňaz by mohol s ňou spokojný byť. (Volá.)Anička, kdeže si? Oj, nech si majster Vodička na ňu zuby neostrí. Tá vodička mu na mlyn nepotečie. - Ja moju jedinú dcéru - bielu ako hus - nedám za takého začadeného kováča. - A susedov Martin? - Dobre ona to sama povedala, že i študentská láska na zajačom chvoste. - Ej, veď je to za mudrc tá Anička. (Volá.)Anička! - Či ohluchla, či sa niekam podela? - Anička!

Anička a Madlena.

ANIČKA Čože toľko kričíte? Vy to chcete, aby človek vždy bol na nohách. Ustavične musíš prácu na stranu odložiť.

MADLENA Duša moja - takáto namrzená tvár sa nesvedčí na paničku a tým menej na pani rechtorku. Prívetive sa máš ukázať naproti každému a s ľuďmi sa vľúdne pozhovárať, ak chceš, aby matky s prázdnou rukou neprichádzali. „Vítam ponížene, nech sa páči sadnúť, akože sa máte, a domáci či sú zdraví?“ - Tak získaš chválu a s tebou i pán rechtor.

ANIČKA Hahaha! To by som sa ja musela naspamäť naučiť. - A to je do smiechu, že kožu na medveďovi predávate a pred sedlom bežíte - Či nevieie, že svadba bez mladého zaťa toľko platí ako deravý lieskovec?

MADLENA Mladý zať sem-tam. To i tak, považuj, ako by si už pred oltárom stála. - Nuž tak.

ANIČKA (krúti hlavou)

A ja len pri mojej mienke zostanem. A ak bude čo z toho, musí i mladá nevesta pri tom byť.

MADLENA To sa rozumie. A teraz uveď všetko do poriadku, aby nás len pán rechtor neprekvapil. - Zajtra budeš dratvy súkať. Zarež dve kurence, rozlož oheň, dones vody. A zdá sa mi, že niet soli. Môžeš dva-tri funty podrviť. Ostatne ale očakávaj svoje šťastie v trpezlivosti.

ANIČKA Nuž a tie kurčatá čí mám vypitvať?

MADLENA (tleskne rukami)

ANIČKA Že vraj o pol hodiny. Bude to pol hodiny, ale s chvostom. - Kde vy zasadnete, tam hneď koreň pustíte.

MADLENA Niekedy sa to, pravda, človek zahovorí a dve-tri hodinky, ani nevieš, ako pominú, ale teraz len na okamženie. Adié! ^[67] (Preč.)

Anička (sama)

Na moju pravdu by som skoro sama uverila, čo mi tá moja mať toľko hudie. - Včera sa mi snívalo, že som išla popri škole. Na streche holub hrkútal, až k nemu holubica priletela. - Vtom som sa prebudila.

- A ja nelenivá hybaj k starej Marte. A tá sa rozumie do svojho remesla. - Len čo počala karty vykladať, nuž ti mi veštila blízku svadbu a mladého zaťa z duchovného stavu. A v tom by mala pravdu, lebo som si v Štedrý večer organ a lanského roku kanceľ uliala. - A teraz sa pristrojím, aby som sa mu zapáčila. (Cifruje sa pred zrkadlom.)

- Len keby som vedela, ako sa volá. - Že je Svoboda. to už viem. Ja by si Jamka vinšovala. - A teraz len oheň, tá kuchyňa! To je hák - ja raz neviem, čo si počnem. Len keby sa tá mať skoro vrátila, aby sme v hanbe nezostali. (Von.)

(Opona spadne.)