Zlatý fond > Diela > Rysavá jalovica


E-mail (povinné):

Stiahnite si Rysavú jalovicu ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Martin Kukučín:
Rysavá jalovica

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Simona Reseková, Daniel Winter, Monika Harabinová, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1347 čitateľov


 

— 4 —

Teda kmotor Trnka vedie z rínku tučnú jalovicu. Krt zahadzuje sa na kulhavej nohe za ním a keď mu je za chrbtom, zakašle, až jalovica podskočí. Trnka sa obzrie, kto to kašle; vidiac Krta, odvráti sa, akoby nič nebol videl. No Krt nadbehne, až ho dohoní i prihovára sa mu:

„Kmotre, sused, to ste kúpili túto jalovicu?“ Hej, keby bol býval triezvy, nebol by sa mu prihovoril; ale keď niečo chlipol, hneď potratil hnevy.

„Nie,“ odsekol mu Trnka, ani sa neobzrúc na neho.

„Nie? A kdeže ste ju vypriadli?“

„Ešte povedzte, že som ju vám ukradol.“ Tým chcel pohnevať Krta a zahanbiť, že nemá ani len srsti v maštali.

„Poďte, kmotre, dnu, pozhovárame sa. Ale vy sa hneváte? Pre také pletky, pre kohúta, kto by sa to hneval?“ A Krt ťahá suseda do hostinca.

Trnka, vidiac, že Krt sa chce meriť, uviazal jalovicu o krčmovú obločnicu a vošiel s ním dnu.

Jalovica je mladá, práve v troch rokoch. Celkom červenej srsti, len dolu chrbtom má biely pás a niže kolien i paprčky biele. Dolu čelom až k samej hube biely pás, lampášom menovaný. Jalovicu to večné vystávanie začína už domŕzať, i vyloží hlavu do obloka a pozerá rovno do korheľne, preplnenej podtrundženým jarmočným ľudom, akoby chcela dozerať na slúžku, ktorá za rekeštíšom meria špatne zapáchajúce pálené.

Gazda Trnka a jeho kmotor utiahli sa do bočnej chyžky, aby si mohli potrizniť[6] tak medzi štyrmi očami. Krt povie:

„Kmotre, predajte mi tú jalovicu.“

„Prečo nie? Radšej vám než inému.“

Jednali sa, jednali, Krt kmotrovi nalieval, až mu ju pustil za tridsaťtri zlaté. Dali doniesť oldomáš, za ktorý Krt tri šajnové vyplatil. A tak prvý i druhý oldomáš vyniesol ho na dve zlatky.

Keď už mali hodne pod čapicami, pomerili sa. O koze a kohútovi zabudli, ba boli zase ako med. Vypili i mernô, pri ktorom dochytila ich Trnkova žena, ktorá bola na rínku poostala, aby pokúpila jedno-druhé na sviatky potrebné. Idúc z rínku, myslela, že jej muž je dakde za horami, za dolami, no pri krčme zazrie jalovicu. Na mužovi nahnevaná vtrhne do izby s dobre naostreným jazykom. No vidiac pri ňom kmotra Krta, začiatok vady zabudla, len samý koniec jej zišiel na um:

„Nuž ale sa poberáš domov, ty popit?“

Trnka sa pekne usmial na ženu, pomknúc sa jej na lavici.

„Eva, sadni si. Tuto sused zaplatil mernô. Na, vypi!“

Eva Trnková obrátila sa a s hnevom odišla preč.


[6] potrizniť si — pozhovárať sa, pobesedovať si

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.