Zlatý fond > Diela > Všetko naopak alebo Tesnošilová Anička sa žení a Honzík sa vydáva


E-mail (povinné):

Ján Chalupka:
Všetko naopak alebo Tesnošilová Anička sa žení a Honzík sa vydáva

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Pavol Tóth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 98 čitateľov

Dejstvo tretie.

Výstup 1.

(Izba Tesnošilova.)

Tesnošil a notáriuš.

TESNOŠIL: Ja by, ako povedám, nielen proti tomu nič nemal, sot szerencsémnek is tartanám. [98]

NOTÁRIUŠ: Za šťastie by ste si to pokladali? A čože k tomu ešte viacej treba? Hen to sem to tak a tak.

TESNOŠIL: Úgy gondolom, [99]že sa musíme i Aničky spýtať, či jej to bude po vôli.

NOTÁRIUŠ: O to slabá starosť; na všetky jej reprezentácie a protestácie replika je už hotová, hen to sem to tak a tak.

TESNOŠIL: A s tým krajčírom že čo urobiť? Lebo vám veru od neho neodstúpi.

NOTÁRIUŠ: De eo utrum. S tým sa poriadok ľahko urobí. Tí verbovanci — —

TESNOŠIL: To by ste predsa — —

NOTÁRIUŠ: Subintelligitur. — Quomodocunque. [100]— Kaprálovi sa vtisne niečo do ruky a finis rei. [101]Či ma rozumiete? Hen to sem to tak a tak.

TESNOŠIL: Abból semmi sem lesz! [102]Takým do neba volajúcim hriechom moja dcéra nesmie dostať muža, nótárus uram.

NOTÁRIUŠ: Hen to sem to tak a tak, aké je to útle svedomie!

TESNOŠIL: Veru prakszis, amint a magyar mondja, mnoho pôsobí.

NOTÁRIUŠ: He, he, he! Est modus in rebus. [103]Len sa vy spoľahnite na takého starého praktikusa. Hen to sem to tak a tak. Teda mám vaše privolenie.

TESNOŠIL: Spolu i s mojimi požehnaním, akže si ju slušným poriadkom vezmete.

NOTÁRIUŠ: Ten poriadok ja hneď urobím, hen to sem to tak a tak. (Odíde.)

Výstup 2.

Tesnošil a pozdejšie Madlena.

TESNOŠIL: Len sa toho krajčíra dáko sprostiť a hneď je svadba hotová. — A chlapec — asnáď ho panna Trasoritka nejako ošiali. — Tá Madlena mi dlho nechodí; veď mohla už i čerta prichystať do tej kuchyne. Musím sa s ňou o tom poradiť. — V takých veciach sú tie ženy prešibanejšie a ony už vykonali, čo mali, kým my chlapi len šnupeme alebo fajku zapaľujeme, aby sme rozvažovali, čo robiť. (Madlena vkročí.)Práve tak prichádzaš, ako by ťa bol zavolal. — Akože sa toho odkundesa sprostíme?

MADLENA: Pánboh uchovaj! Mne sa ten čeľadník vždy viac a viac páči a poznať, že bol medzi ľuďmi a že sa naučil na tej vandrovke mravopočestnosti.

TESNOŠIL: Nuž?

MADLENA: Ešte mi nikto ruku nebozkal.

TESNOŠIL: A on to urobil?

MADLENA: Ako ma tu vidíte.

TESNOŠIL: Tak teda i vyhral. To je veliký figliar. Vedel, skade do ženského srdca vkĺznuť.

MADLENA: Mne sa veru páči, môžem povedať, nech si on tam hovorí alebo hutorí.

TESNOŠIL: Nechže by si tam hutoril, len by mi tie maďarské slová netrúsil do tej svojej poľštiny. Tu kopantó, tam szerencsa a szilvás a bohvie čo som ešte všetko od neho počul, kým som tam pred hostincom s ním rozprával.

MADLENA: Mňa do toho nič, nech sa on len páči môjmu dievčaťu.

TESNOŠIL: Nuž a jeho urodzená milosť pán notáriuš?

MADLENA: Ten si s každou pohráva, ale ešte žiadnu nepýtal.

TESNOŠIL: Ale našu Aničku vskutku pýtal.

MADLENA: Ach, len by ste netárali.

TESNOŠIL: De úgy van, amint mondom. [104]

MADLENA: To by si ináč pomyslela. Ale nie! Anička nech si urobí po vôli. Veď ona má už svoje roky. A potom, čo urobí, nebude rodičom pripisovať.

Výstup 3.

Cverna a predošlí.

CVERNA: Ja hledam, hledam Aničku po calim varošu a nehodzen ju vyšukac.

MADLENA: Bohvie, kde blúdi. Mnoho je v meste známostí a všelijaké prípletky.

CVERNA: Mne śe zda, že vešla do karčmy, a to by śe verabože neśvečilo s vojaci tancovac.

TESNOŠIL: My si z toho nič nerobíme. De bizony Nagy-Váradon! [105]— A vy ste kde boli na vandrovke? Vy ste museli byť kdesi na Maďaroch, alebo ste fele magyar, fele tót. [106]

CVERNA: Ja som na službu Sarišan.

MADLENA: To ste nám nič nového nepovedali.

CVERNA: Ja som še v Śvini narodzel.

MADLENA (zdesí sa): Nemožno.

TESNOŠIL: Pokolban. [107]

CVERNA: Verabože, hej! Tam neďaleko Priašova.

TESNOŠIL: To musela byť nejaká dedina.

CVERNA: Ne dzedzina, ale valal.

TESNOŠIL: Már az más. [108]

CVERNA: No hej! A muj pan ocec bul inašom u pana solgabirova v Šebešu, ale śmi zrastol v Kelemešu.

TESNOŠIL: To samé maďarské mená, tam musí byť hrúza Maďarov.

CVERNA: Od Lipian až po Bardijuf šicko po uhersky.

TESNOŠIL: Nem hijába mondom. No tovább. [109]

CVERNA: Ale jako muj pan ocec raz bežel dolu garadičom, bo on bul verabože śvižky paholek, to vam spadnul a dorazučka kark vylomel.

MADLENA: Krk vylomil, a nezomrel?

TESNOŠIL: Bolondnak fapénz jó! [110]

CVERNA: V tym okamžeňu umar. Ja zostal śirota a Kertis me vźal za svojeho, ale nezadluho śe v Toriśe utopel.

MADLENA: Nebožiatko!

CVERNA: A ja śe pletol jako chlopčisko po śvece, až śmi prišol do Novejśi a tu sme śe spoznali s kišasonku.

TESNOŠIL: No, to by bolo všetko dobre.

MADLENA: A Aničku máte, akže sa môžete do cechu spraviť.

CVERNA (bozká jej ruku): To ju hodzen.

TESNOŠIL: A na svojom chlebe žiť.

CVERNA: Ja sebe už teľo serzoval, co mi treba.

Výstup 4.

Anička a predošlí.

ANIČKA: Ha, ha, ha! Der Honzík hat sich angeworben! [111]

CVERNA: Co? Honzík śe zvirboval? (Všetci naraz)

MADLENA: Môj Honzík sa zverboval?

TESNOŠIL: Zverboval sa?

ANIČKA: A čože by inšieho?

MADLENA: Ach, to je moja smrť! Ach, nešťastná novina. (Vybehne.)

ANIČKA: Ja som just s kaprálom diškurovala, čo on priskočil, jednému z verbovancov čákov schytil a počal tancovať.

TESNOŠIL (šnupe): Majd megtánczoltatlak! [112]

ANIČKA: Tu ho hneď obhŕkli všetci a jeden mu šabľu pripásal, druhý zvliekol dolomán a hodil na neho.

TESNOŠIL: Majd felruházlak! [113]

CVERNA: To muśi byc šumny paholek!

ANIČKA: Veru vám tak vyzerá v tom mundieri! Prächtig! Einzig! [114]

TESNOŠIL: No veď sa má v ňom natešiť, až sa ho nasýti.

CVERNA: Ja vim, co to. I ja śe bul v Priašove zvirboval.

ANIČKA: To ste mali zamlčať. Veď vám to k malej poctivosti slúži, že vás neprijali.

CVERNA: O, hej, nevźali, bo ja jim hozdaj neucik. Ja bul buhvi dze a oni me hledali kolo Borkuta a na Cemiace.

TESNOŠIL: Ale zato len pôjdete so mnou, fiam uram, aby mohol tiež mať šťastie vidieť pána regrúta Tesnošila.

CVERNA: Vdzečne, tady mi nadzom z nosa nikto neodkuše.

ANIČKA: A ja pobežím napred. Sľúbila som sa pánu Dunapartimu, že sa v tom okamžení vrátim. — Tak som sa s ním dobre amuzírovala!

TESNOŠIL: Hm! Ani krok!

ANIČKA: Das wäre schen! [115]Ja som sa mu na galopádu revanžírovala; to musí byť. Veď tam ani jednej nemáte, čo by vedela fortancovať. (Spievajúc galopádu, vyskočí von dvermi.)

TESNOŠIL (hlavou krúti): Tú pochabicu, fiam uram, musíte na uzde držať. Szeles, szeles, amint a magyar mondja [116]

CVERNA: Tote cihe vody, to nič po tym a po svadzbe budzem ja kapraľom.

TESNOŠIL: Fogadj isten, fiam uram, fogadj isten! (Odchádza.)Megállj! [117]I ja musím vziať svoju kaprálku. (Vezme do ruky svoju trstenicu.)Môžbyť, že toho regrúta hneď za tepla zasentírujem. A musím ho vyprostiť, aby mu do miery nič nechybovalo. Lapátos teremtette! Majd megabrakolom, amint a magyar mondja. [118] (Odídu.)

(Opona spadne.)



[98] 95; maď.ba za šťastie by som to mohol pokladať.

[99] 96; maď.Tak myslím

[100] 97; lat.Samozrejme. — Akokoľvek.

[101] 97a; lat.a koniec.

[102] 98; maď.Z toho nebude nič.

[103] 99; lat.Každá vec má svoj pôvab.

[104] 100; maď.Ale tak je, ako hovorím.

[105] 101; maď.Ale naozaj vo Veľkom Varadíne.

[106] 102; maď.Polomaďar, Poloslovák.

[107] 103; maď.V pekle.

[108] 104; maď. skom.To je už iné.

[109] 105; maď.Nehovorím darmo. No ďalej.

[110] 106; maď.Bláznovi je i drevený peniaz dobrý.

[111] 107; nem.Honzík sa zverboval.

[112] 108; maď.Veď ho ja povykrúcam!

[113] 109; maď.Veď ho ja zaodejem!

[114] 110; nem.Skvele! Jedinečne!

[115] 111; nem. skom.To by bolo pekné.

[116] 112; maď.Vetroplach, vetroplach, ako vraví Maďar.

[117] 113; maď.Pánboh uslyš, syn môj, pánboh uslyš! Počkaj.

[118] 114; maď.tisíc hromov, veď ťa ja naobročím, ako vraví Maďar.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.