Dielo digitalizoval(i) Marián Bednár. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 765 | čitateľov |
[12]
Už sa Tatra stará pred očima väží,
to moje rodisko v jej údolí leží.
Dávno som mrel po ňom v ďalekej cudzine,
teraz ma už drahá rodina privinie.
Leťteže k nej, vetry, šepotajte dvorom,
že už konec dlhým rozlúčenia bôľom.
Tatra sa do jasna vypína vysoko,
lež jej syna smutné blúdi po nej oko.
"Čo ti je tak smutno?" ona sa spytuje.
,,Že nad naše strany búrka doťahuje.
Z dolu víchor letí, orol skrýšu hľadá
a na tvoje vrchy čierne mračno sadá.
Po naších to nivách lejáky sa spustia,
po naších to krajoch bude biť hrom zhusta.
A tá naša lipa či pred ním obstojí?
Ona na doline povieva v pokoji."
Ale nech sa leje, nechže hromy bijú,
len keď ma tu stánky rodiny prikryjú.
— kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, estetik, pedagóg, básnik a publicista, jedna z ústredných osobností slovenského kultúrno-politického života polovice 19. storočia Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam