Dielo digitalizoval(i) Marián Bednár. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 765 | čitateľov |
[2]
Uvädnul si prenáhlo, kvet,
ty pekný kvet Hrona,
v duši tej svet opúšťala
v láske, viere k svojím stála,
zbožná Antigona.
Ani ten kvet rodnie kraje
nezrely, keď vädol,
ani tvor svoj ušlechtilý
do náručia nestúlily,
keď uvädlý padol.
A v srdci tom tolká láska
horela k tým krajom,
že sa mnela v jejích lone,
tam na živom šumnom Hrone,
otočená rajom.
A k rodom jích koho srdce
túžobnejšie bilo?
Jako sestra k bratom zlatým
navráteným, driev odňatým,
tak sa k ním túlilo.
V týchto citoch, v tom nadšení
mizla tá postava,
duch sa to len byť pozdával
a ten v ríšu duchov plával,
kde jeho oslava.
Pamiatka ti neuvädla,
ty nášho kraja kvet,
vzdechy jeho nech lietajú,
kde ti zvleky spočívajú,
kde zapadnul ti svet..
S nimi spolu i naše tam,
často tam zaletia,
bár aj túžby tvoje vrelé,
už tam v zemi onemelé,
viac jím neodvetia.
(1853)
— kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, estetik, pedagóg, básnik a publicista, jedna z ústredných osobností slovenského kultúrno-politického života polovice 19. storočia Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam