ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

dokazuje, že sa človek obyčajne tam zastaví, kde si ani sám nežiada

„Už som podotkol, že deň bol sparný. Na oblohe sa začali vežiť oblaky – v diali sa ozýval hrom – víchor sa dvíhal, a v okamžení zavisla čierňava nad mojou hlavou. K vnútorným biedam stíhala ma i zovnútorná pohroma. Vztek mi dal krídla, i letel som s víchrom o závod. Z dediny na dedinu prenasledoval ma krik a šmrk mladej chasy, nazývajúc ma černokňažníkom. A vskutku, rozorvaná postava moja musela mať v sebe dačosi príšerného. Rozčuchrané vlasy, divý pohľad, sem a tam vychievajúci sa frak, vysokotočený klobúk pod pazuchou, k tomu čierňava, blesk, hromy, víchrica – no, predstavte si, či to nebol černokňažnícky obraz?“

Lejak sa spustil. V okamžení som premokol ako syseľ – predo mnou sa stmilo, i nevidel som nič.

„Pán urodzený, pán urodzený!“ volal dakto. Pustil som sa za hlasom.

„Preboha, kdeže tak utekajú v tej búrke? Nech vojdú dnu, kým prestane,“ vravel hlas, ktorý som bol dopočul. Pozriem hore, predo mnou stál – bôbovský krčmár!

„Och, och! Nemám peniaze – i za raňajky som im dlžen!“ zahorekoval som zúfale, a premožený všetkými nehodami toho dňa, padol som bez seba na zem.

Vieš, Korunka, že si ma ty k životu vzkriesil – u teba som ležal tri dni v tej najnebezpečnejšej horúčke – boh ti odplať a nedaj, aby som sa ti podobným spôsobom mohol odslúžiť.“

Stupický zamĺkol. Priatelia jeho pozreli jeden po druhom. Či si už skončil?“ dopytoval sa Ružan.

„Už, bratia! – Čo by ešte nasledovalo, to si sami doplňte…“

„Vidíš, Daňo, teraz už znáš príčinu mojej vtedajšej nemoci, na ktorú si sa vtedy tak netrpezlivo dozvedal. Toto červené víno otvorilo moje ňadrá, a vám moja rozprávka – tak myslím otvorí oči k prijatiu tej nepodvratnej zásady, že láske hlad kope hrob…“

„Bola zomrela a vstala z mŕtvych tá tvoja láska,“ preriekol Korunka smiešnovážnym hlasom, „myslím, že si už s Milušou na čistom!“

„Ach, to duša bez páru! O štvrť roka bude sobáš! Ty dáš na nás požehnanie – a teba, Ružan, týmto slávnostne povolávam za družbu.“

„Živio Stano!“ zvolali títo oba a poháre zaštrngali k šťastlivému zdaru.