SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

KAPITOLA PIATA

dokazuje, že sa človek obyčajne tam zastaví, kde si ani sám nežiada

„Už som podotkol, že deň bol sparný. Na oblohe sa začali vežiť oblaky – v diali sa ozýval hrom – víchor sa dvíhal, a v okamžení zavisla čierňava nad mojou hlavou. K vnútorným biedam stíhala ma i zovnútorná pohroma. Vztek mi dal krídla, i letel som s víchrom o závod. Z dediny na dedinu prenasledoval ma krik a šmrk mladej chasy, nazývajúc ma černokňažníkom. A vskutku, rozorvaná postava moja musela mať v sebe dačosi príšerného. Rozčuchrané vlasy, divý pohľad, sem a tam vychievajúci sa frak, vysokotočený klobúk pod pazuchou, k tomu čierňava, blesk, hromy, víchrica – no, predstavte si, či to nebol černokňažnícky obraz?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lejak sa spustil. V okamžení som premokol ako syseľ – predo mnou sa stmilo, i nevidel som nič.

„Pán urodzený, pán urodzený!“ volal dakto. Pustil som sa za hlasom.

„Preboha, kdeže tak utekajú v tej búrke? Nech vojdú dnu, kým prestane,“ vravel hlas, ktorý som bol dopočul. Pozriem hore, predo mnou stál – bôbovský krčmár!

„Och, och! Nemám peniaze – i za raňajky som im dlžen!“ zahorekoval som zúfale, a premožený všetkými nehodami toho dňa, padol som bez seba na zem.

Vieš, Korunka, že si ma ty k životu vzkriesil – u teba som ležal tri dni v tej najnebezpečnejšej horúčke – boh ti odplať a nedaj, aby som sa ti podobným spôsobom mohol odslúžiť.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stupický zamĺkol. Priatelia jeho pozreli jeden po druhom. Či si už skončil?“ dopytoval sa Ružan.

„Už, bratia! – Čo by ešte nasledovalo, to si sami doplňte…“

„Vidíš, Daňo, teraz už znáš príčinu mojej vtedajšej nemoci, na ktorú si sa vtedy tak netrpezlivo dozvedal. Toto červené víno otvorilo moje ňadrá, a vám moja rozprávka – tak myslím otvorí oči k prijatiu tej nepodvratnej zásady, že láske hlad kope hrob…“

„Bola zomrela a vstala z mŕtvych tá tvoja láska,“ preriekol Korunka smiešnovážnym hlasom, „myslím, že si už s Milušou na čistom!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ach, to duša bez páru! O štvrť roka bude sobáš! Ty dáš na nás požehnanie – a teba, Ružan, týmto slávnostne povolávam za družbu.“

„Živio Stano!“ zvolali títo oba a poháre zaštrngali k šťastlivému zdaru.