ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mali sme šťastie čítať v 8. čísle Orla Vašu mienku o tohoročnom zábavníku slovenskej mládeže Naprede. Tam nie posúdená, lež nadávkami (a či ako to pomenovať) ohádzaná je nielen slovenská mládež, zvlášť tá, čo prispela prácami do Napredu, ale i my zostavovatelia jeho.

Keď oproti Vašej mienke ozvala sa Dennica, mysleli sme, že v niektorom nasledujúcom čísle Orla odôvodníte svoju mienku, t. j. že dokážete,kde v Naprede prehrešili sme sa oproti „otcom“ a vodcom národa, kde kážeme nemravnosť, nekresťanskosť, kde vzpierame sa v Naprede prijať dobrú radu starších a múdrejších, kde a či v celom Naprede našli ste nanič slovosled, mluvnicu, pravopis, prozódiu a metriku. Lebo len tak nadarmo hovoriť — to a to je nanič, uhádne každý; od redakcie Orla ale právom očakáva sa, aby, čo povie, to i odôvodnila. Konečne ešte čakali sme, že dokážuc nám nesprávnosť v hore označených punktoch, zároveň ukážete nám — už čo hneď po diktátorsky — pravú cestu vo všetkom tom. Pre toto očakávanie opozdila sa i naša odpoveď.

Keď takto darmo až dosiaľ sme očakávali, odpovedáme Vám už teraz, a síce celkom nakrátko.

Hovoríte: „Zábavník venovaný je ,drahocteným otcom národa‘, a predsa oflinkuje všetkých týchto ,otcov‘ zásady a ich dosavádne rázuplné, mravné účinkovanie.“ — Prosíme, prečo neuvádzate tie zásady a kde, ako ich oflinkujeme?! Tento Váš výrok vyhlasujeme za nepravdivý, lebo, čo tam jeden exemplár uvádzate, to — myslíme — nemôže vzťahovať sa na iné práce Napredu. A i ten jeden exemplár mal byť inak posúdený v beletristickom časopise. Mali ste si pomyslieť: je to myšlienka nezrelá, ergo uvädne, zapadne, alebo je prehnaná, výstredná, ergo neujme sa. A takto pomysliac si, mohli ste pekne, hoci i prísne upozorniť na ňu pôvodcu a varovať pred ňou celú slovenskú mládež.

Že „je to satira venovať otcom národa také sprosté a v barine materializmu zhnité fantázie“:

Na to odpovedáme, že my nielen tento veršík, lež celý Napred venovali sme otcom národa, a to síce s najlepším vedomím a svedomím; a že Vaším výrokom napísali ste sami na seba satiru, lebo, čo Cirkevné listy povedali len o tamtom veršíku, to prejali ste Vy do Orla vzhľadom na celý Napred.

Že nemáme v Naprede pravopisu? Nuž ukážte nám tu autoritu a — pôjdeme za ňou! Veď i Vy máte v tomže 8. čísle Orla: „stretok“ a nie „stredok“, „dichtive“ a nie „dychtive“, „ješte“, „juž“ atď.

Že nemáme mluvnice? Pravdaže nie, keď slovenskej ani niet! Niet, bohužiaľ! jednej slovenskej mluvnice. — Hattalova líši sa od Viktorinovej a táto zase od Mrázovej.^[37] Podľa ktorejže písať? A u Vás sa to tiež všelijako deklinuje.

Že „o dákej prozódii, dokonalých rýmoch, plastike atď., atď. ani reči?“ Toto je už primnoho! Presvedčení sme, že ste ani len nečítali Napred, v ktorom každý už na prvý pohľad uvidí, že veľká časť jeho prác je metrická!

Vôbec nevieme pochopiť, skadiaľ čerpali ste svoju mienku o Naprede. Vedzte ale, že mládež Vášmu podobným osočovaním nepovzbudí sa k rezkému duševnému životu. Medzitým, nakoľko to len Vy o nás mladých tak zle myslíte, osvedčujeme sa, že neubili a neubijú nás také útoky, že v tej rezkosti vždy viac a viac rásť chceme podľa príkladu opravdivých otcov národa a len ku sláve našej drahej slovenskej otčiny.

Koloman Banšell, Pavol Országh; zostavovatelia Napredu.