SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nálada

Obhorené krídla, umastené. Svoj oheň vyberáme z vrecka, pripaľujeme cigaretu, šálom sa okrúcame, prešľapujeme, prešľapujeme, k večeri volajú ma za dverami, nedeľa, jediný deň červenou; v takomto položení krok za krokom zaostáva a myseľ neskoro ho berie späť: aj človek s vráskami rozvážnosti precitne pod bicyklom. Prepukol za ním automobil. V zlej chvíli tlieme, dymíme, hrabeme v popolníku, stĺpec nálady klesá a všetko sa zaležalo na svojom trvanlivom mieste: bolí ma, bolela ma, včera aj dnes, dávno ma bolí hlava. Svoj oheň vyberáme z vrecka pripaľujeme cigaretu a dnuká, aj dnuká, v nedeľu pri večeri, poľahky dočiahneme na dno, kde perie krídel polepené, uťahané a umastené, prašivé, prepukol za mnou automobil. Obrátim sa, pozerám na vodiča. S vráskami rozvážnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama