1 Spievať a dospievať, ospievať, vyspievať, dospieť a dospievať: ktorí sa ozývajú, ktorí ozivujú. 2 Tvrdenie pacientky Máliky: „Dívanie sa do zrkadla bystrí zrak!“ 3 Tak troška troska. Tak troska pod Sanchom. Tak troska na kvadrát. So svojou troskou do mlyna. Z každého rožka troska. 4 Čo ducha tu leží v troškách! 5 Na pohtrebe nariekala matka, ktorej zahynuli deti pri požiari: „Deti moje desaťročné! Obidve, obidve, spolu dvadsať!“ 6 Všetci sa smiali, aj naša Málika sa smiala. 7 Takto v Olichove zakopaný a zahrabaný, takto pritlačený k stene, načo izolovaný, keď neželezný, prečo hromozvod, keď izolovaný a keď sa dutému blesk vyhne? 8 Ako Málika uzemnený a zakopaný, prečo hromozvod, keď nevodivý? 9 Ja, pod Sanchom, osmislobodný, predkladám svoje napísané: solmizačné slabiky a slovká. 10 - Pomóc! - Čo? - Nuda! 11 Táral som dve na tri, spolu osem.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
