1 „Tu je hik,“ povedal opitý čitateľ. „Tu je hik,“ bľabotal nad poviedkou o žabe, „to miesto, hik.“ 2 „Hic Rhodus, hik,“ pokračoval čitateľ a ukazoval v poviedke. „Hic Rhodus, hik, hic, hik.“ „Kde je, hik,“ motal sa prstom v poviedke, „to miesto? Hik.“ „Hic Rhodus, hik, hic, hik.“ „Pre morálku,“ bľabotal a rozmýšľal, kde je žaba a kde morálka, „to miesto, hik.“ 3 „Hic, hik.“ „Hic Rhodus, hik.“ „Tu je, hik, pre morálku, hik.“ Čitateľ sa rozhorlil. „Tu je,“ rozohnil sa, poznajúc Rhodus a poviedku. „Hic Rhodus, hik, hic, hik,“ našiel prstom v poviedke a vykladal žabu, morálku a miesto. 4 „Hic, hik.“ „Hic poviedka, hik.“ „Hic žaba, hik.“ „Kde je? Hik,“ zaplietol sa čitateľovi jazyk pri skúmaní, kde je Rhodus a kde hic. „Rhodus? Rhodus! Rhodus? Rhodus!“ „Hik,“ lalotal, vedomý si žaby a miesta. „Hic? Hic! Hik. Hic? Hic! Hik.“ „Hic poviedka, hik,“ hľadal čitateľ v poviedke, kde je prst a kde je morálka. „Kde je, hik.“ „Miesto? Hik,“ obzeral sa čitateľ a hľadal, kde je poviedka. „Hic Rhodus, hik. Hic, hik.“
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
