Zlatý fond > Diela > Sólové výstupy pre dámy


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Sólové výstupy pre dámy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Katarína Mrázková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 102 čitateľov

Čo otec nedovolí

Obsah

I.
II.
III.
IV.
V.
VI.

I.


Moja úcta a poklona!
Ja vítam vás všetkých radom…
„Ach — nuž čože môže ona
povedať nám dámam, pánom?
Veď je ani mladé mača:
nepatrná, malá, nízka“…
Povie mnohý — posmech stláča —
pohrdlivo perny stíska.
No — no páni, to súd hrubý.
Malý hrnčok chytro kypí,
v malej hlave múdré vtipy
a vo veľkej sú otruby…
Ja by som vám toho, Bože,
mnoho povedala rada,
ale otec nedovolí,
bo že som vraj ešte mladá.

II.


Mladosť krásné jaro žitia,
doba túžby — doba lásky,
ňou sa srdcia nenasýtia.
Láska spriada šťastia sväzky.
Holúbkov pár na konárku
hrkutá a milkuje sa.
Koľko šťastia, koľké blaho
dopriano im — Ó, nebesá! —
On sa krúti, obskakuje —
dvorí slušne, zas sa kloní;
ona žmurká, koketuje —
zrazu — bozkajú sa oni.
I ja by som holubičkou,
Bože dobrý, bola rada…
ale otec nedovolí,
bo že som vraj ešte mladá.

III.


Hudba zvučí, husle, cimbal,
ani rajských hlasov tóny.
Mestom zneje: „Je bál! Je bál!“
Sála jagá, plesov shony,
voľno plynú ľahkým letom…
Jak to milo, jak to krásne
pretancovať celým svetom…
Hudba stíchne a ples hasne…
„Ďakujem a rúčku ľúbam.
Či smiem prosiť o kadrilu?“
„Prosím vďačne“. On, očú plam
pohodí na devu milú.
Na taký bál, Bože večný,
tak bych išla rada — rada,
ale otec nedovolí,
bo že som vraj ešte mladá.

IV.


Prišiel lístok až z diaľavy
a v ňom? Boh vie, čo tam stojí.
Otec číta úsmevavo,
pohľad na mňa kradmo strojí,
hlavou nemo z ticha krúti,
záporne tak odpovedá,
list odloží — dúma — smúti:
Mne zvedavosť pokoj nedá —
prečítam list… Pytač! Bože!
Žiada o moju už ruku.
To novina — ale čože
budem mať z toho? len muku.
Ja by som zaň ísť zvolila,
podala mu rúčku rada.
Ach, veď otec nedovolí,
povie, že som ešte mladá.

V.


Pred oltárom v peknom páre
mladoženích a mladucha.
Blaho lásky, šťastie žiari…
koľkej blaženosti tucha!
Ona ani anjel biely…
so závojom zbožne stojí,
a on šťastím horí celý,
že už budú večne svoji.
Zrazu im kňaz ruky sviaže…
Oni v blaženosti taji
žijú, ako Pán Boh káže,
žijú šťastne ani v raji. —
Kedy ja mladuchou budem? —
No, to by som vedieť rada —
Otec skoro nedovolí,
povie, že som ešte mladá.

VI.


Nuž, taký je život devy,
najprv nesmie; že je mladá,
keď zostárne, niet úlevy,
čo by ju aj ako rada.
Na posmech ju mnohí majú,
keď ich núka dobrá vôľa,
že sa nemala k vydaju
zakiaľ mladá, driečna bola.
Ona plače a narieka,
neni jej to ver po vôli,
veď čo chúďa robiť mala,
keď jej otec nedovolí.
Ja by som vám ešte mnoho —
mnoho povedala rada,
ale otec nedovolí
povie, že som ešte mladá.

nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.