Zlatý fond > Diela > Sólové výstupy pre dámy


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Sólové výstupy pre dámy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Katarína Mrázková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 87 čitateľov

Ó, vy muži!


Pán Boh Adama, hľa — v raji
nad všetvorstvo postavil,
lež nevďačník v duši taji
radosť nad tým nejavil.
Jak by mu dačo chýbalo,
smutný zíva a stojí. —
V raji sa mu nepozdalo,
že je sám — pri pokoji.
Dobrý Pán Boh sa smiloval,
dal mu ženu ako kvet.
Adam sa jej zaradoval,
nedal by ju za ten svet.
Zrazu na Evu hriech padol,
so stromu že jedla plod — —
Žena vina! A preds’ diabol,
svodca značí mužský rod.
Ó, vy muži, muži, muži,
vy mužovia, však ste zlí!

Študent, pánik, špacíruje,
cumlík v ústach, paličku…
Očmi hádže, prekrucuje
za každou hneď dievčičkou.
„To je dievča, nech som boží,
samý život — samý plam!“
Za nevinnou kroky množí,
behá za ňou sem i tam.
Jej sa, chudiatku, nesníva,
jaké šťastie ju čaká…
Študent buchne — jak to býva —
zúfa, streľbou svet ľaká.
Svet dievčatkám vinu dáva,
keď sa lagan neučí.
Že ho mať zle vychováva,
otec div ju nezmučí.
Ó, vy muži, atď.

Fičúr po báloch len lieta
elegantný; ľak, frak, klak…
Voľný vták užíva sveta,
bárs ho morí dlhov tlak.
Myslel by si, že to barón,
ako páv nadutý — ach —
Hore nos, monokel má on
a vo vrecku samý krach.
Jako pisár mesačný plat
nemá veľký — rok dlhý —
No, ktože bude na to dbať?
Dnes každý pán má dlhy.
Slečne luže, až sa práši,
vychvaľuje zrak, líce…
konečne ju nechá v kaši,
lebo nemá, tisíce.
Ó, vy muži, atď.

A manželia? Ľudia boží,
no, to sú len tí praví.
Vlci to v barančej koži,
každý sladkým sa spraví.
Pred sobášom nazdávaš sa,
ach, to je anjelský muž.
Volá ťa len: „moja krása!“
po sobáši: „špata, čuš!“
A keď sa aj — Bože, zachráň! —
tá slanička prekotí,
to potom už pohliadneš naň,
jakú ti on zanôti.
„Tos’ ty vina, ty šialená,
teraz sbieraj — sbieraj už!“ —
Žena myslí, utrápená,
to ten dobrý, sladký muž.
Ó, vy muži, atď.

Žena zomre, muž narieka…
Žiaľ ho ranil hlboko,
smútok na seba navlieka
pred svetom tak na oko.
Bokom ale vôkol hľadí,
kde by bola zasa iná.
Jak ju nájde, za ňou piadi,
nebohú nespomína.
To tá stála mužská vernosť:
„milujem ťa na veky!“
Známe my vás, známe už dosť. —
Preto mužom na vzteky
žiadna žena nech nezomre;
keď si ju vzal, nech ju má.
A keď na ňu šomre — šomre,
ona nech ho objíma.
Ó, vy muži, atď.




Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.