Zlatý fond > Diela > Sólové výstupy pre dámy


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Sólové výstupy pre dámy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Katarína Mrázková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 102 čitateľov

Cicuľka

(Prednášateľka vystúpi čo chyžná, v ruke má oprašovadlo).


Ja som chyžná, jak vidíte,
prívetivá, milá.
Hľadám si tu novú službu.
Hneď bych nastúpila.
Možno niekto z obecenstva
chyžnú potrebuje…
Stojím k službám. Tu je knižka.
Nech ma angažuje.

(Vytiahne z vrecka knižku).

No, nikto nič? Bojíte sa,
že som driečna, mladá?
Mladosť-radosť je, povie sa,
staroba zlosť-zvada.
Hoci bom ja ešte mladá,
skúsenosti preds’ mám.
V každej službe prežila som,
aký taký román.

Bojíte sa, že som fešná,
ako tá oliva?
Každý radšej sa na krásu,
lež na špatu díva.
Špatná špata špatu špatí,
krása krásu zdobí.
Bojíte sa nepokoja?
Ale čo by — čo by…

Ja som krotká sťa baránčok,
tichá holubička.
Nehnevám sa, čo ma i hneď,
niekto štípne v líčka.
Na bozky však, to som skúpa.
Bozkom vadne krása…
Ukradnutý bozk zaplatím,
že sa smelec striasa.

Práca mi ide od ruky,
ako daké čary.
Sotva začnem, som hotová.
Neveríte vari?
Prach utierať — zbytočná vec,
odfúknem ho ústy.
A keď pani prach preds’ najde,
poviem, že bol hustý.

Ušetrím tak koľko práce,
prachoviek i času.
Pani síce šomre, mrmle,
jak by hral na basu.
Za to pán je dobrý človek,
volá ma cicuľkou,
Plačem-li, dá dárčok, hoci
triem oči cibuľkou.

Pavučiny nechám vyseť,
hoc ich kážu sraziť.
Škoda malým povúčikom
toľku prácu zkaziť.
Izby vetrím zriedka kedy,
škoda púšťať zimu.
V kachliach kúriť viem výborne,
hneď je plno dymu.

Koberce ja prášiť neviem,
to sluhu zavolám.
Za to mu z pánových cigár
honorár slušný dám.
Hosťov vítať — zvlášte pánov —
kapitálne ver viem,
pokloním sa, usmejem sa,
no ďalej nepoviem.

Pančuchy pliesť, staré štopkať,
to nie moja radosť.
Načo? Veď aj kupci chcú žiť
a majú pančúch dosť.
Čo sa moriť, trápiť, slepiť?
pani nové kúpi.
So starými na smetisko!
Platí, kto je skúpy.

Keď ich na smetisku najde
starý žobrák bosý,
s radosťou ich hneď obúva,
že si ich ponosí.
K nebu obracia zrak zvlhlý:
„Pán Boh zaplať!“ vraví.
To mám schodík do nebíčka
a sme pri tom zdraví. —

Pán chce fajčiť cigaretlu
zapálim mu rýchlo.
On mi rúčku, líčka hladkal…
Zrazu sa mu kýchlo.
Pani vbehne: „A čo vy tu?“
Ja odskočím rúče
a pán celý pomätený
hľadal pero — kľúče…

„Aj — aj teda cigaretlu
fajčí naša cica?“
Ja len fúkam, by nezhasla…
— Ľak mi zfarbil líca. —
„Ona fúka“, pán tiež vraví,
„kým ja najdem klúčik“.
Pani zkrikne: „no len sa ber
z domu lásky, púčik.“

Nuž vidíte, bez príčiny
ztratila som službu.
Prosím, prosím, sľutujte sa,
splňte moju túžbu!
Poprajte dobrého miesta,
dajte službu novú!
Ja som chyžná podľa módy,
cicuľkou ma zovú.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.