Šlabikár zdravia

1. Blažený je človek, ktorý je zdravý.

2.„Lepšie sa má chudobný zdravý a silný, než bohatý, na tele svojom ztrápený; zdravie a čerstvosť lepšie sú, než všetko zlato, a telo silné, než zbožie nesčíselné; niet bohatstva lepšieho nad zdravé telo, ani potešenia nad radosť srdca.“ (Sirach kap. XXX. v. 15. 16. a 17.)

3. „Živý a zdravý srdcom chváliť bude Pána.“ (Sirach kap. XVII. v. 27.)

4. Zdravý človek je silný, plný života a snahy. Jemu chutná i pokrm i nápoj a spánok ho posilňuje. On vydrží vietor i zimu a i práca mu je nie na ťarchu. Nič ho nebolí, nič ho neomíňa a celkom dobre sa cíti.

5. Chorý sa zle cíti. Je ako dolámaný, slabý je; hlavu nemôže zdvihnúť, nie mu je k duhu ani pokrm, ani nápoj, ani sen. Nemôže sniesť ani vietor, ani zimu. Bôle ho trápia i všetko mu je na ťarchu.

6. Okolo zdravej čeliadky niet veľkých starostí ani trápenia; zvoľna prospieva. Jakmile dorastie, zaobíde sa bez pomoci cudzej.

7. Chorý človek nevládze sám so sebou. Málo jie, avšak mnoho potroví. Má mnoho starostí a múk, často i horkej žalosti.

8. Len zdravý človek môže byť spokojný, pokojný, dobrosrdečný a veselý. Všetko ho teší a vo všetkom sa kochá. Duša mu je rovnomerná, aj ona je zdravá.

9. Choroba rozruší prirodzenosť. Nemocný sa stane zlým: najmilších omrzne a najlepší sa mu zhnusia. Je neveselý, jedovatý, netrpezlivý a tu i tu náruživý a nespravedlivý.

10. Zdravý človek je najvznešenejším stvorom tohoto sveta. „Niet krásy bez zdravia“, a pekné, krásne je každému milé.

11. Choroba zlomí i najmocnejšie telo. Niektorá je hnusná, nesnesiteľná a chytí sa i najvlastnejšieho. Iná zase nakazí, okyptí a ožobráči na celý život.

12. Zdravý človek je obyčajne i dlhoveký. Ak je poriadny, k prospechu je i sebe i svojim. Poslúži národu svojmu i krajine, a týmto je každý povinný. Odchová a životu vychová svoje dietky a za sebou zanechá šťastie i napredovanie.

13. Nemocný sa neodmení ani svojmu domu, ani národu, ani krajine, ale im ešte zavadzia a škodí. Niektoré choroby prechádzajú s nemocného na zdravých a niektoré sa dedia dľa krve. Ľudia krátkeho veku zanechávajú za sebou nezaopatrené sirôtky a všetko toto je veliké nešťastie i pre dom, i pre národ, i pre krajinu.

14. Preto je povinnosťou každého človeka, aby chránil a pestoval svoje zdravie. „Opatrujte svoje telo, lebo je ono chrámom ducha vášho,“ hovorí Pavel apoštol.

15.„Chráň sa, človeče, aj Bôh ťa ochráni.“ A kto sa nechráni, hreší proti Bohu i ľuďom.

16. A predsa nás je málo, ktorí by sme sa starali rozumne o svoje zdravie. Niektorí by radi, ale nevedia ako; iní sa držia zvyku a obyčaje a iní sa klamú pôverčivosťou. Nejdú pravou cestou a zablúďa.

17. Zlé obyčaje a zvyky treba triebiť a na miesto povery držme sa vedy, nauky, ako výlučnej pravdy.

18. Veda vyzpytovala a preštudovala telo ľudské a všetky jeho pomery, ktoré sú pri ňom a z tohoto ustanovila pravidlá, ako má človek žiť, aby bol zdravý, spôsobný a dlhého veku. Tieto pravidlá sú tedy najistejšie.

19. Preto by bolo treba, aby ich každý znal a dľa nich sa spravoval. Pekné je poznávať seba, ale osožnejšie je, keď sa človek vie pred zlým a nevôľou zachrániť. Veď „lepšia smrť, než biedny život, alebo dlhá nemoc.“ (Sirach 30, 18.)

20. Preto ťa prosím:

„Synu môj! Ostríhaj reči moje a prikázania moje skry u seba. Ostríhaj prikázania moje, a živý budeš.“ (Kniha Príslovia 7, 1. 2.)