Šlabikár zdravia
Autor: Milan Jovanović-Batut
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Anna Studeničová, Tibor Várnagy, Eva Studeničová, Pavol Karcol
„Čistota pol zdravia.“ (Nar. porekadlo.)
„Dve najlepšie družky sú: cundravosť a choroba.“ (J.)
21.„Čistého zlata hrdza sa nechytá.“ Čistotný človek je obyčajne i zdravý, i poctivý, i vážený. Čistota rozveseluje i posilňuje a i práca je ľahšia. Vľúdneho človeka každý miluje.
22.„Hrdza oceľ sožiera a nečistota človeka.“ Kto je špinavý, zriedka je úplne zdravý, počestný a poriadny. V hnusobe človek otupie, zlenivie i zdivie a tu potom ľahko síde s pravej cesty. Kape hrdzou, kým dýcha, a každý mu vyhýba.
23. Poriadny človek netrpí na svojom tele špinu, naopak: čistotou ho posilňuje. Krepké telo ľahšie odoláva nemociam.
24. Najviac špiny prichádza na telo z vonku. Hlava, krk, ruky a nohy — nie sú vždy pokryté a tak ľahko sa zašpinia. Na tieto čiastky tela treba obzvlášte pozorovať.
25. Telo sa píska i samo sebou. Čez oné drobné póry (potné dieročky), ktoré sotva vidieť na koži, telo sa parí, vychádza pot a mastnota kože i smieša sa. Ak by sa to nezmylo, zapchaly by sa tie dieročky, výpary a znoj by nemaly odušky a toto by škodilo zdraviu. Koža by sa vysušila, ochladnela, ztvrdla a popráskala. Konečne by sa pokryla nejakým svrabom (šugou), vredmi, ranami, chrastami.
26. Preto nedostačí, keď sa každý deň len umyjeme. Kto chce byť čistý a zdravý, musí celé telo častejšie si umyť.
27. Ešte lepšie, keď sa môže tu i tu okúpať. Ľud, ktorý býva pri nejakej väčšej vode, nech to na každý pád robí, a kde jej niet, zodpovie i vaňa (káda), sud, alebo iná nádoba.
28.„V rieke, v mori, jazere ba i vo vane nájdeš i lekára, lekárnika (apatekára), i vychovávatela,“ hovorí jeden chýrny lekár a to znamená: zlepšíš si i telo i prírodu (náturu).
29. Teplá voda sa upotrebuje len pri vyumývaní. Ľudia, ktorí od detinstva navykli na chladnú vodu, sú o mnoho živší, čerstvejší, zdravší a dlhšieho veku. Mladí, zdraví a silní ľudia nech sa vystríhajú teplej vody.
30. Keď vstaneš, umy sa. Ruky, tvár, uši, krk a prsia; vypľačkaj sa do pásu a potom sa dobre vyutieraj suchým uterákom. Vypláchni si ústa, vyčisť zuby a gargarisuj chladnej vody po niekoľko ráz.
31. Vlasy nemoč a netreba ich ani mastiť. Jim najlepšie ľahodí, keď ich každé ráno dobre vyčešeš.
32. Ani „nechty nemajú smútiť“ (špinavé byť). Kto si kedy-tedy kožu na nich zpät zahrne, aby necheť nezariastol, nebude mať zádery.
33. Po obede a večeri vymývajú sa ústa chladnou vodou. To udržuje ďasná i zuby a chráni pred nemocou šije.
34. Dietky sa častejšie kúpajú a myjú a menšie každý deň. Tieto treba i po obede umývať a česať, ako i z rána. Budú živšie, veselšie a bystrejšie.
35. Kto sa mnoho znojí a prachu je vystavený, treba, aby sa i večer umyl.
36. Každú sobotu treba sa vyumývať a umyť.
37. Kto si často nohy myje, ľahšie chodí. Čistota chráni pred otlakmi a zarastením nehtov.
38. Odrastená ženská čeľaď vie, prečo má ešte lepšie dávať pozor na čistotu svojho tela. Ženy a devy kúpajte sa a umývajte sa ešte viacej, než iní.
39. Nič nestojí, len s predu sa vyhľadiť a pod účesom a ručníkom je špina a hnusoba. Takto i najbujnejšie vlasy vypršia a preto naše ženy často trpia na hlavy bolenie.
40. Len čistá tvár je pekná. Kto sa beli (rudnie) a farbí (šminkuje), alebo vlasy barví, seba klame a sám sebe škodí. Ničí svoju krásu a zdravie a stane sa posmechom sveta.
41. Všetky farbičky sú otravy. Ony hubia kožu, ďasná, zuby i vlasy, často zasahujú aj hlbšie a pomaly otrávia celé telo. Tu i tu sa stane, že i dieťa trpí pre matkine farbičky.
42. Ani starí ľudia sa nemajú zapustiť. Kto sa otužuje, nestarne skoro a ľahšie snáša i starobu.
43. Čistotný a poriadny človek pozoruje i na čistotu svojho odevu, svojho domu i všetkého, čím sa zaoberá. Bedlí, aby všetko bolo čisté a v poriadku, kamkoľvek pozre, a toto požaduje aj od iného.
44. Dobrá gazdiná sa postará, aby jej čeľaď mala dostatočnej čistej bielizne. Pre odrasteného je dosť, keď v lete dva razy a v zime raz do týždňa sa preoblečie. Dietky sa preobliekajú i viacej ráz, lebo sa i viacej zašpinia.
45. Šaty dietok sa každý deň prezrú, ktoré si majú obliecť. Dospelí nech sami bedlia, aby neobliekli niečo zašpineného, zamazeného. Ak by bolo niečo takého, vykefuj, vypráš, očisť a učloveč ho a len potom ho obleč.
46. Nelíhaj v hábach, ale si stiahni aj kapce. Ak si uznojený, zaprášený, preobleč aj košeľu. Človek sladšie spí i ľahší je na druhý deň, keď sa preoblečie. Pre dietky je to ešte potrebnejšie.
47. Najhoršie je, ľahnúť si do špinavej postele. Posteľové potreby majú sa dvaráz mesačne zamieňať a deťom ešte častejšie.
48. Bielizeň sa nedá vyprať v chladnej vode, len vrelý lúh a mydlo sperú všetku nečistotu a zápach a v chladnej vode sa len zmáča.
49. Všetky šaty, či z tela, alebo z postele, častejšie sa vynášajú na slnce a vetor, aby sa prevetraly. Tou príležitosťou treba ich vyprášiť.
50. Slama v slamníku častejšie sa zamieňa, — obzvlášte deťom, — a i posteľné nohy treba kedy-tedy prezrieť a očistiť.
51. I najpohodlnejší dom je len vtedy zdravý, ak sa drží čisto a v poriadku.
52. Ako ti je v dome, tak ti je všade. Kde je v dome nečistota, brloh, tu jesto každej nákazy. V takom dome je teplá hrada chorôb a často i nečestnosti.
53. Ak si želáš dobro pre seba i pre iného, bráň svoje ohnište pred každou hnusobou.
54. Najprvšie je, aby v dome, v každom čase, bolo nadostač čistého a sviežeho vzduchu.
55. Vzduch je pre nás najhlavnejší, lebo ho dýchame. Telo ho potrebuje každý okamih a ho každým dychom do seba ťahá. Ním sa sýti, živí. Kto prestane dýchať, prestane žiť.
56. Čo je vzduch telu, môžeš sa ľahko presvedčiť. Zapchaj si ústa a nos, abys’ ho nemohol ťahať i uvidíš, zakiaľ vydržíš bez neho. Sotva niekoľko okamihov a máš sa zadusiť. — Vyjdi zo zdusenej izby von i presvedčíš sa, aký je rozdiel. Hneď sa rozveselíš, oživneš, keď srkneš toho čistého požehnania.
57. Vzduch je tedy najprednejší pokrm a najlacnejší liek.
58. Vonku jesto dosť čistého vzduchu a preto snáď za ním nikto ani nepachtí. Len keď sa zatvoríme do izby, môže ho nebyť. Podýchame ho; pokazíme ho vlastným dychom a výparmi a otravujeme ho aj inými nečistotami. Preto je vždy veliký rozdiel medzi vzduchom vonku a v izbe.
59. Ten zdúsený, usadlý a pokazený vzduch škodí zdraviu. Nekrmí, ako čo treba, a v ňom sa liahnu i rôzne nemoce. Pozoruj, ako ti čeliadka cez zimu obľadla, opadla a zoslabla. To len preto, že si už z jaseni všetko pozatváral, pozatískal, aby ti teplejšie bolo a žil si v smradľavej, zdusenej izbe, — v pokazenom vzduchu.
60. Za žiadnu cenu to nerob. Pusť ho k sebe, ten blažený dych, ten životatvorný pokrm, toho spoľahlivého lekára. Otváraj okná, nech ti vojde do izby na všetky strany. Tento hosť nech ti je vždy vítaným.
61. Aj v zime sa každý deň otvára a prevetráva. Najlepšie je, keď všetci vyjdú von a gazdiná vyriadi izbu. Keď dobre prevetríš, nemusíš kädiť. Kädidlo len zadúša smrad.
62. Kde je nízko a tesno, kde je veľká čeľaď — a obzvlášte dietok — tu sa častejšie vetrí. Najviac treba bedliť na izbu, kde sa spáva. Ak je táto tesná a preplnená, nemôže byť čistého povetria.
63. Smradľavé kahance, dym z fajok a ohňa, mokré šaty a obuv, oznojené krpce, zafúľané košele, drúbež atď. kazia vzduch; kto chce zdravým a v zdraví chce napredovať, takéto dačo neztrpí vedľa seba, a obzvlášte nie tam, kde spáva.
64. V izbe sa nesmie variť, kapusta kysnúť, otruby močiť, vlna čistiť, peria párať, prať, lúžiť, alebo sušiť. Ani plienky sa neprestierajú.
65. Izba, v ktorej sa žije a obzvlášte kde sa spáva, nesmie byť i komorou (špajzom). Pokrmy ulož dakde inde.
66. V spávacej izbe by sa nemalo ani miesiť, ani jedávať.
67. Aj prach hubí vzduch a škodí zdraviu. „A obráti sa v prach po celej zemi Egyptskej, a budú z neho na ľuďoch i na hovädách vredy, prýštiace sa kiahňami po celej zemi Egyptskej.“ (II. kn. Mojžišova 9, 9.)
68. Najhorší prach je v izbe. Keď sa nasbiera vznesie, musíme ho hltať a dýchať a v ňom sú všelijaké zárodky, — ba i zárodky chorôb. Netrp ho tedy.
69. S dlážky sa čistí dva razy denne s trochu namočenou metlou, a s vecí (predmetov) sosbiera sa mokrou handrou. I stena sa tak utiera.
70. Kde niet dlážky, ale je zem, táto sa častejšie poubija a popŕska vodou. Dobrá hlina sa slabo práši.
71. Čo chceš vyprášiť, vykefovať, očistiť, to vynes von. Čokoľvek sa zašpiní, hneď sa vynáša von.
72. Smeti z izby nestisnú sa do nejakého kúta, alebo pod posteľ, aby sa nevidely, ale ich hneď sober a hoď na smetisko.
73. Aj so stola sa hneď soberie. Náradie, obhryzky a mrvinky sa posbierajú, aby sa muchy nesišly i aby bolo menej zápachu.
74. Posteľ sa každý deň pretrasie a popraví. Kde sa to nerobí, ale po celý deň stojí rozhádzaná, nenie dobrá ani posteľ, ani vzduch v izbe.
75. V každej izbe má byť plytká nádoba, naplnená popolom, aby čeľaď len do nej pľula a chrákala. V pľuvačke a chrachotine nachádza sa dakedy choroba i môže ju druhý chytiť, ak sa nedáva pozor. Popol v nádobe sa často premieňa s čerstvým a starý sa hádže do ohňa.
76. Kde je dlážka, tá sa častejšie šúcha. Po vyšúchaní treba izbu dobre vyvetriť a v zime i založiť, aby sa čím skôr usušila.
77. Steny sa v lete rýpajú a znovu zabielia (zakalia, zalíčia). Dom treba aspoň raz do roka očistiť a opraviť.
78. Kuchynské náradie nenechá sa cez noc neumyté. Nie snáď preto, aby ho bosorky cez noc nevylízaly (ako čo si ty myslíš), ale preto, aby v ňom nezáležala hnusoba a nemoc. Pomyje a vyoplakovaná voda sa nerozlievajú okolo domu, ale sa hneď vynášajú.
79. Hnojište a smetište postav dakde ďalej od domu a ohraď ho vysoko, aby ich drúbež neroznosila.
80. Záchod maj ešte ďalej a tak postavený, aby ti príbytok nezasmradil. „I miesto budeš mať v ňom za domom, aby si chodieval tam; a budeš mať rýl medzi inými nástrojami; a keď by si chcel sadnúť naň, vykopeš ním (rýlom) jamu, a obráťac sa zahrabeš nečistotu svoju.“ (V. kn. Mojžišova XXIII. kap. 12. v. 13.) A my — čo ani každé zviera neurobí — vykonávame svoju potrebu, kde nás zastihne, a temer na každom kroku nadídeme na svoje blato.
81. Kaluža by práve ani nemusela byť, ale ak je práve potrebná, nech nenie zrovna pri dome.
82. I hnojisko, i záchod, i kaluža nerobia sa pri studni, lebo je to veľmi nebezpečné.
83. Ktorý dom má studňu s pitnou vodou, nech ju pokryje; nech nerobí nocľah pre zvieratá v blízkosti jej a nech ju aspoň raz do roka vyčistí.
84. Maštaľ (staju) pre statok drž vždy čisto v poriadku. Chlievy sa stavajú ďalej od domu. I na to dávaj pozor, aby ti dobytok nezanečistil dvor.
85. Dvor je pekný, keď je rovný a čistý. Kde sú po dvore kaluže dažďové, pomyje, kosti, burina, tu domáci nenie na svojom mieste.
86. Dom a dvor treba ohradiť, lebo ich ináče neudržíš v poriadku. Najlepšia ohrada by bol živý plot.
87. Ak je pred domom priekopa, drž ju čisto, aby v horúčosťach nebolo v nej smradu. Nedovoľ ani susedovi zapustiť jeho čiastku.
88. Jedinká čistoty milovná žena nekoštuje veľa, ak sú nie aj druhé také. Celý dom i celá dedina musí sa usilovať byť takou. Len vtedy môžu docieliť výsledku.
89. Už dľa ulíc nech sa vidí, že tu žijú ľudia. Kde miesto voňavej lipy, agátu a moruše, alebo chládok poskytujúceho orechu rastie po uliciach burina a taraska; kde pre kaluže nemôžeš kroku spraviť, alebo kde na každom kroku nadídeš na smeť, smrad a zdochlinu: tu neprekvitá zdravie. Tu sú i bosorky i veštice, i zahybeľ, počarenie a zlých očí.
90. O obecnú studňu treba obzvlášte pečovať. Nech je ohradená a pokrytá a nech má osobitný váľov pre statok. Netreba dopustiť, aby statok okolo studne postával a odpočíval. Obecná studňa sa častejšie čistí, než domáca.
91. I pasienky a košiare nech sú čisté. Na nečistých pasienkach a špinavých košiaroch liahnu sa ťažké choroby, ktoré ničia statok. Niektoré z nich prechádzajú aj na ľudí.
92. Kde je mokro, kde jesto bariny, vysušujú sa vysádzaním stromov, jarkami, priekopami. Ak by sa to nijak nemohlo docieliť, tu je jediná obrana zase len čistota.
93. Hrobitov nech leží ďalej od dediny a nech je vysadený. Jamy sa kopú hlboko a neotvárajú sa pred desiatimi rokmi.
94. Kde je všetko tak čisté a v poriadku, tu sa milí človekovi žiť. Ľahšie sa pracuje, lepšie napreduje a i nátura zkrotne.
95. Kto by nešiel za týmto, nenie hoden obrazu Božieho. Aj zviera sa čistí a sosilňuje, nuž akože by rozumný človek bol horší od neho?
96. Najdu sa nerozumní i protivia sa poriadku. Na takých sa má celá dedina oboriť, lebo sa to všetkých týka. Ak sa v nečistote jednoho domu vyliahne nejaká nákazlivá nemoc, môže zachytiť celý národ.
97. Držme sa tedy aj my oných svätých slov, ktoré hovoria: „Ak je dakto, bratia, nečistý tu medzi nami, vyveďte ho von“.