Šlabikár zdravia

98. Dieťa rastie, mocnie pri opatere a pokrme. Keď by nebolo pokrmu, nemohlo by prospievať, nemohlo by žiť.

99. Život a práca trovia naše telo, i ono by sa strovilo, keď by nebolo nahradzované.

100. Temer celé to strovenie nášho tela nahrádza (doplňuje) pokrm a nápoj.

101. Keď niet toho doplnenia, sme hladní a smädní; — opadáme i na tele i na sile.

102. Pokrmom ukojíme hlad, nápojom smäd; nimi udržujeme telo pri sile.

103. Pravda je tedy, že „z brucha ide sila“.

104. Hladný najchutnejšie jie. Najlepšie sa vyhladovie a vysmädne pri hre a práci, obzvlášte na sviežom, čerstvom povetrí; vtedy i pokrm najlepšie chutná.

105.„Každého ústa sú k sladkému nakrívené“, a „Povedal Nabuchodonozor: na brucho daj pozor!“ Netreba im vždy vyhoveť.

106. V jedení buď mierny. Nikdy nehladuj, ale ani nepchaj do seba. Žrúti často chorľavejú. „Pre obžerstvo mnohí zemreli, ale kto je mierny, predĺži si život“. (Sirach XXXVII. kap. 35. v.)

107. Dietky nevedia miery; ak sa nedá pozor na ne, hneď je tu nemoc.

108. Obzvlášte na noc netreba mnoho jesť. „Krátka večera, dlhý život.“

109. Po večeri nesmieme si hneď ľahnúť, ak chceme pokojne spať, včasné stať a aby sme na druhý deň zdraví boli. „Kto mierne jie, dobre spí, a vstane ráno s čerstvou mysľou; nespokojne spí, zlej je vôle a má žrenie človek nenasytný.“ (Sirach kap. XXXI. v. 22.)

110. Po sviatkoch a po fašiangu mnoho ľudí chorľavie; po pôste podobne; a to všetko preto, že nedržia mieru a poriadok v jedení a pití.

111. Nenie dobre pri jedení mnohé pokrmy miešať, lebo ich žalúdok nesnesie a tu potom škodia.

112. Raňajky, obed a večera nech majú svoj určitý. čas. Kde tohoto niet, viacej sa troví a častejšie chorľavie.

113. K poriadku treba priúčať i dietky. Dieťa, ktoré po celý deň má v ruke krajíčok chleba, ľahko obruškavie i ochorie.

114. Menšie dietky krmia sa častejšie. Jich pokrm má byť nekorenistý, ľahký, avšak záživný.

115. Nenie dobre po ihračke, alebo po ťažkej práci sadnúť si razom za stôl. Sladšie sa jie i lepšie chutná, keď sa pred jedlom i po jedle málo odpočinie. Lepšie je, keď sa nespí hneď.

116. Preto by najlepšie bolo, aby ťažko pracujúci ľudia svoj hlavný pokrm užili pred súmrakom. Vtedy už skončili ťažšie práce a žalúdok im pokojne môže stroviť to, čo požili.

117. Netreba rýchle jesť. Kto rýchle jie, nepocituje chuť i nechutná mu. „Čokolvek ješ, požuj“, meľ až dotiaľ, dokým sa z tvrdého sústa nespraví mäkká kaša. Kto dobre a na oboch bokoch žuje, bude mať dlho zdravé a mocné zuby i dobrý žalúdok.

118. Prihorúce a pristudené jedlo a pitie nemôže byť sladké. Kto ho také jie a pije, kazí svoje zdravie. Aj zubom škodí.

119. Nezalievaj každé sústo, abys mohol zjesť, koľko ti treba a aby si nemýlil žalúdok pitím. Len keď si dokončil jedenie, dočkaj trochu a potom sa napi, koľko ti dostačí.

120. Nebezpečné a i odhnusujúce je, keď všetci domáci jedia a pijú z jednej nádoby, alebo keď si zámenlivo slúžia jednou lyžičkou. Ešte horšie je, dávať niekomu kúsok zo svojich úst, alebo z ohryzku.

121. Čistotní ľudia nesadnú si k stolu špinaví, zaťahaní. Oni si aj po jedle umyjú ruky, aj ústa.

122. To isté jedlo sa skoro prijie. Premieňaj jedlá; pripravuj ich na rozličné spôsoby i budú ti sladšie a zdravšie.

123. Veliký je rozdiel medzi pokrmami. Nenie všetko jedno, či zješ kúsok chleba so slaninkou a na pochútku ešte kúsok syra, alebo sa napcháš čistou kyslou polievkou. Iné je, keď dáš koňovi ovos, alebo keď ho chováš slamou.

124. Jesto tedy záživné a prázdne pokrmy ; treba teda i na toto pozorovať.

125. Najzáživnejšie pokrmy sú; mlieko, čerstvé maslo, smotana, syr, vajcia, chlieb, strukoviny, mäso, ryba, zeleniny, ovocie i voda.

126. Človek by nevydržal vždy postiť, avšak ani vždy mäso jesť: jemu je potrebná miešaná strova. Chlieb, strukoviny, zeleniny nech sú hlavným pokrmom, avšak vedľa nich nech je vždy niečo mlieka, syra, vajec i masti a kedy-tedy i mäso a ryba.

127. Strukovité pokrmy jedz s malými kúskami chleba i nebuď bez bôbu, hrachu, šošovice a číčerice.

128. Pri ťažkej práci hľaď mať vedľa dobrého chleba či slaninky, či syra, či mäsa, alebo ryby. Mlieko, syr, maslo, smotana, žinčica sú najlepším lekárom i neboj sa, že keď ich užiješ v polosviatočné dni pri ťažkej práci, že ti zaškodia, len nebuď o suchom chlebe pri úmornej práci.

129. Pri dobrej strove i práca je lepšia. Znáš to naše porekadlo: „Niet ťažšej noše nad prázdne brucho.“

130. Deťom veľmi chutná mlieko, čerstvé maslo, syr i mocná polievka z mäsa, alebo zo strukovín.

131. V lete mnoho dietok ochorie od zeleného ovocia, od zelených i vo vode kysnutých uhoriek, od mladej pečenej kukurice, dýň a melónov.

132. Keď „hriech nebýva v jedle, ale v zlom skutku“ a keď už „hosť ruší pôst“: vtedy nenie spravodlivé, aby dietky a ženy, ktoré oddájajú, postily. To nepožaduje cirkev ani v najväčšom pôste. „Ktorá porodí vo veľkú nedeľu, nech je maslo a pije víno“, prikazuje sv. cirk. otec Timotej (v 50. pravidle svojom). Dozaista k vôli zdraviu ženy i dieťaťa.

133. Dobrý chlieb je výtečný pokrm. Najlepší je pšeničný a potom kukuričný. Jačmenný a rožný (žitný) je už slabší, a ovsenný, prosový i pohánkový užíva sa v núdzi.

134. Chlieb má byť naskrze dobre vypečený a dierkavý, ako sito, a nesmie byť prekysnutý, odutý, miadzgavý a vlažný. Horúci chlieb sa nejie, ešte viacej škodí zastaralý a kyslý. Chráň sa i horkého, nevykysnutého a plesnivého chleba.

135. Pokrm sa má po troche soliť a koreniť. Bez chuti a suchopárne jedlo chytro sa prijie a i žalúdok ho ťažšie troví. Chutne pripravené jedlá sú sladšie a chutnejšie. Preslané, prekyslé a veľmi okorenené jedlá škodia dietkam a nie sú ani pre odrastlých. Kyselina hubí aj zuby.

136.„Nebudete jesť z neho nič surového…“ (II. kn. Mojžišova XII. kap. v. 12.) ale dobre vypečené, alebo uvarené. Toto platí obzvlášte o mäse, mlieku a rybe. Ani údené mäso netreba jesť surové. V ňom sa nachádza kedy-tedy zárodok rôznych nemocí.

137.„Žiadnej umrliny jest nebudete…“ (V. kn. Mojžišova XIV. kap. v. 21.) a čokoľvek je pokazené, neberte do úst.

138. Kuchárka pri varení nech bedlí na čistotu. Zeliny a plodiny treba dobre prebrať, umyť, drúbež a ryby dobre očistiť a mäso dobre prezreť, či nenie zkazené, alebo chorľavé, či nenie zapľuté, alebo plesnivé. I to je nebezpečné, keď sa miesi, alebo vyťahuje cesto na holom, neumytom stole, alebo keď sa chlieb miesi v zafúľaných slamienkach.

139. Poriadna gazdiná má všetky nádoby vždycky umyté a čisté. Kuchyňa i všetko v nej je čisté a v poriadku, a pomyje i opľakovaná voda vynáša sa ďaleko od kuchyne. Čo je k jedeniu, alebo k pitiu, dobre sa zakryje, aby ho neoňuchávaly, alebo nenačaly pes a mačka.

140. Keď sa hotoví, alebo k odloženiu chystá jedlo, treba pozorovať na nádoby. Zdraviu škodia: nádoby zo zeme bez gliedy; medené, ktoré sú nie cínované, alebo s ktorých cín odpadol; náradie bľachové, alebo olovené. Hlinené a železné nádoby s dobrým gliedom sú najspoľahlivejšie. Drevené sa hodia len v niektorých pádoch a kožené i tekvičné sa ťažko umývajú a vyparujú. Farbená nádoba môže byť otravujúca. Aj ocot v medenej nádobe môže otráviť.

141. Nebezpečné je hotoviť a jesť zcela neznáme byliny, plody, huby, jedom nasiaknutú rybu, alebo zver.

142. K pitiu je najzdravšia voda.

143. Voda hasí smäd, chladí a obživuje. Ona i kŕmi človeka, lebo v jeho tele jesto dve tretiny vody, ktorá sa neustále troví a nahradzuje. Vo vode sú i druhé čiastky, ktoré sú potrebné nášmu telu.

144. Len zcela čistá a bystrá voda, bez barvy, vône a chuti je zdravá. Teplá a ustojená voda je nechutná a môže i zaškodiť, zvlášte v lete.

145. Keď žneš, postaraj sa, aby si vždy mal dobrú, čerstvú a chladnú vodu.

146. Najlepšia voda je z prameňa, alebo z hlboko kopanej studne. Riečna, alebo studničná voda dakedy podnesie; dažďovka, alebo sňahovka upotrebujú sa len v núdzi. Voda kalužnatá, močaristá je nebezpečná.

147. I planšia (na pr. mutná) voda dá sa zlepšiť; treba ju precediť cez kováčske železné trosky a čistý piesok. Ešte lepšie cedítko je z drobného uhlia, alebo mäkkého kamenia.

148. Víno nenie pre mládež, a i starší sa ho majú vystríhať. „Viacej sa ich utopilo v opojnom nápoji, než v mori a viacej ich zahynulo od neho, než od zbrane.“

149. Pálené je ešte nebezpečnejšie. Pre mládež je nie na žiadon spôsob a i pre starších je zriedka kedy dobré. Obzvlášte sa vystríhaj špiritusovej besnice, borovičky, slivovice, čertovice a inej komisnej pálenky. Toto sú opravdové otravy.

150. Opilec je živý hrob; nešťastie i sebe i druhým. Jeho sa každá choroba ľahšie chytá i ľahšie ho premáha, než iného; a keď by i to nie, pitie ho musí raz zlomiť. Kým je zdravý, pohulí sa, zabudne na česť i poctivosť, zničí seba i svojich. Keď ochorie, beda mu i jeho domácim.

151.„Neklaď na víno červeňajúce sa, že žiari v poháriku a priamo vyskakuje. Naposledy jako had uštipne, a jako štúr uštkne.“ (Príslovie Šalamúnovo kap. 23. v. 31, 23.)

152.„Cintorín, blázinec a žalár — sú miesta, kam skoro prídu kamaráti z mokrej štvrti.“

153. Dohán nenie ani pre dospelého, tým menej pre dieťa. Nezvykajte naň.

154. Avšak netlačí a nemorí nás natoľko ani nestriezlivosť, ani víno, ani pálené, ani dohán; nás viacej tlačí chudoba a núdza. My nevieme zarobiť, zachrániť a rozdeliť, a výnde nám i chlieb. Sami hovoríme: