Šlabikár zdravia

155. Slnce nesvieti vždy. Zamračí sa, schytia sa vetry i víchrice, padne dážď i ľadovec, nastanú hmly, príde treskúca zima, vejú fujavice, nastane úpek a omarí všetko, a tu je potom ťažko. Čo je živé, musí sa schovať a brániť.

156. O živočíchy postarala sa sama príroda. Dala im peria, alebo vinu, zamieňuje to dľa potreby; i naučila ich, ako si nájdu chlad i jaskyňu, alebo ako bi vystavia hniezdo i peleš k ochrane.

157. Človek v tomto ohľade nenie tak šťastný. Rodí sa nahý a len svojím umom môže sa hájiť. Chráni si telo rúchom a príbytkom.

158. Naše telo je teplé. Túto teplotu vyvodí ono samo zo seba. Koľko jej vyvedie, toľko jej má vydať, ak má byť v rovnováhe.

159. Keď sa táto rovnováha pobúra, keď sa telo prehreje, alebo prechladí, môže ochorieť. Ešte väčšmi mu škodí náhla premena a síce teraz horúčosť a naraz zase zima.

160. Aby sme tú rovnováhu zachovali, pomáhame si viacerými spôsobmi a najlepšie odevom.

161. Odev je pokrývač tela, a pod tým pokrývačom niet velikých nepohôd, ale je vždy pekné, mierne počasie. Keď je vonku zima, oblečieme si dačo teplého, to jest rúcho, ktoré chráni telesnú teplotu; a keď horúčosť, hľadáme dačo ľahkého, t. j. rúcho, ktoré prepúšťa telesnú teplotu a chráni pred dusnou teplotou.

162. Na zimu je tmavá, vlnená, nezbitá a hrubá tkanina — tedy súkno; na leto je lepšie tenké, jasné a hladké plátno, alebo ľanové tkanivo, pomiešané s pamukom.

163. Bezprostredne na tele nosí sa naše plátno. Lepšie je, keď je osnované.

164. V zime viac stojí obliecť si dva tenšie obleky jeden na druhý, než jeden veliký, silne sbitý. Udržujú väčšiu teplotu, nezaťažejú a vrchný sa môže prípadne i svliecť.

165. Hune, širice sú proti vetru, a kožuchy, bundy k prenocovaniu v poli, pre starších ľudí a pre ďaleké cesty.

166. Prsniaky sa nosia v zime, v mrazivej jaseni a z rána na jar. Čím sa oteplí trochu, treba ich svliecť.

167. Zdravší sú tí, ktorí sa prílišne neobliekajú. Kto si telo rozmazná, ľahšie ochorie.

168. Odev si treba vyberať dľa počasia. Nespúšťaj sa na to naše: „Do Ducha nespúšťaj kožucha“, a nevystatuj sa, lebo: „i po Duchu zase v kožuchu“ — treba neraz byť.

169. Len starší ľudia majú sa teplo odievať a deti treba na zimu privykať. Suchá zima neškodí tak, ako vlhká.

170. Hlava sa nemá zababúšievať, ju vlasy dostatočne chráňa i hrejú. Baranica tedy nenie pre deti a pre mladých ľudí, ale pre starcov a plešivcov (teľavých).

171. Uši sa nepokrývajú a nezatískajú pod čiapku a krk sa nezamotáva v hrubé vlnené tkanice a šály.

172. Lepšie treba obliecť hornú čiastku tela a nohy. Naše ženy často preziabnu. Samé sukne rubáče sú nedostatočné.

173. Hrsť a podošvy najľahšie oziabnu. Pri treskúcej zime dobre ich opatri, — obzvlášte ak ideš na koňovi, alebo na koči. Dobre je, keď tu i tu sídeš dolu a ideš pešo.

174. Veliké vlnené a hodvábne opasky roznežnia (rozmazňajú) telo, a tak ľahšie onemocnie. Ešte horšie je, opasovať si holé telo.

175. Lepšie je boso ísť, než v mokrej obuve. Kto premokne, alebo sa zpotí, nech sa do suchého prevlečie.

176. V izbe neseď v zimných šatoch a z teplej izby a postele nechoď von ľahko oblečený.

177. Z treskúcej zimy nejdi razom k peci, alebo k ohnisku.

178. Odev nesmie telu v ničom prekážať. Preto nesmie byť ani tesný, ani privoľný, ani ťažký, ani tvrdý.

179. Golier a obalce (koniec rukávov) nech sú zcela priestranné. Prsia a život netreba sťahovať. Opasky, sukne i všetko, čo sa sťahuje okolo pása, nech je to zľahka pritiahnuté. Ťažké a tvrdé opasky pritískajú útroby.

180. Veliké, ťažké klobúky, podbradky, kytky, zapletence a iné nakopené okrasy tlačia a zavadzajú, i nie sú pekné.

181. Obuv sa meria na nohu a to vtedy, keď človek stojí a nie posediačky. Dietkam sa nerobí s vysokými opätky, a nenie to dobré ani pre dospelých. Pokazia nohu i chod a niekedy zapríčinia, že telo na jeden bok sa nahne.

182. Posteľ je odev k spávaniu a k odpočinku. My vyzlečení si ľahneme a posteľovým rúchom sa prikryjeme.

183. Človekovi je chladnejšie, keď pokojne leží, ako keď chodí a pracuje. Preto je potrebné, aby posteľový odev bol teplejší, ako ten, ktorý je cez deň na nás.

184. Perina nenie pre posteľ, obzvlášte deťom. Pod ňou sa veľmi uparia.

185. Hlava sa nikdy nepokrýva.

186. Treba dať pozor, aby posteľ neprišla k samej stene, alebo k peci. Ani to nenie dobre, keď je na prievane (cúgu), alebo dakde v mračnom kúte.

187. Kde sa spáva, nesmie sa veľmi kúriť.

188. Kto v poli nocúva, nech sa chráni vlahy od dola a rosy. Závesy nad postelami sú len pre leto, keď sa nespí v izbe.

189. Každý z čeľade má mať svoj odev k prevlečeniu a svoju posteľ. Keď jedna vec slúži viacerým, tu je príležitosť, aby jeden od druhého chytili nejakú chorobu. A keď by aj nebolo tohoto, lepšie je, keď každý jeden osobitne spáva.

190. Obzvlášte sa treba vystríhať šiat po nemocných i nebožkých, ktorí trpeli na niektorú kožnú, alebo chytľavú nemoc. Také šaty sa môžu nosiť len po niekoľko rokoch. Kto ich nemôže postrádať, nech ich vymočí niekoľkoráz vo vrelom lúhu, alebo nech ich drží v horúcej peci, aby prípadné zárodky nákazlivej choroby vyhynuly.

191. Kto chce byť zdravým, nech neoblieka si šaty, ktoré sú vlhké, alebo páchnu na pleseň, ani nech nespí v ních.

192. I dom je nám istým druhom odevu. I on nás chráni pred nepohodou.

193. Dom je základom našej prírody a našich obyčajov. „Aký dom, taký národ,“ a kto sa zapustí v domácom živote, musí ho hrdza sožrať. Preto ošetruj svoje ohnisko.

194. Človek stavia dom, aby sa mal kde skloniť pred nepohodou, aby mohol chrániť svoje telo, aby mohol napredovať a šťastným byť. Všetko toto môže len v zdravom dome.

195. Dom je zdravý, ak má nadostač vzduchu a svetla, a ak je suchý; na toto troje treba pomýšľať hneď, keď sa stavia, alebo kupuje.

196. Dom sa stavia na čistom, útulnom mieste prôčelím k juhu, alebo k juhovýchodu. Veliký chlad, vlažnosť, bariny kazia i dom i zdravie v ňom bývajúcich.

197. Veľmi vážne je, aby dom mal nadostač priestranných okien i dvier pre svetlosť a vzduch. Pošmúrny a zdusený dom je živá krypta. „Okno urobíš v korábe a svrchkom, na loket vysokým, zavreš ho,“ rozkázal Boh Noemovi. (I. kn. Mojž. kap. 6. v. 16.)

198. Kto stavia dom s malými oknami a ani do týchto nedá sklo, ale v zime ich zalepí i pozapcháva všeličím, len aby bolo teplejšie, ten seba otravuje. Však z jari mu to i vidieť na tvári.

199. Iné je chrániť sa pred prievanom. On škodí, obzvlášte keď zasiahne rozohriate, alebo upotené telo. Prievanu nemusí, ani nesmie byť, a čo by koľkokoľvek okien bolo na dome.

200. Ani najväčšie stavanie nenie k upotrebeniu, ak nemá oddelené izby. Každý dom by mal mať poniektorú izbu, kde sa býva, i kuchyňu, kde sa varí. Kde na jednom priestore vo dne i v noci všetci sú, kde sa pere i suší, pľuje i fajčí, varí i drúbež chová: tam nemôže byť opravdového zdravia.

201. Dbaj o to, aby izby boly priestranné, vysoké, vidné, vydláždené (doskou) a aby maly zatvorenú povalu. K spávaniu vyber najlepšiu izbu.

202. Vystav hlinené pece a dobré komíny. Usporíš paliva, nebude ťa dusiť dym a sohreješ sa, ako sa patrí. Otvorené ohniská nie sú na zohriatie. Mnoho pohltia, slabo ohrejú a často i zdraviu škodia.

203. Najhoršie je veľmi založiť a ešte so všetkých strán silne pozapchávať, tak že ťa znoj zaleje a nedá ti ani dýchať. Takýmto spôsobom sa zabíja zdravie a čerstvosť. Tu je príležitosť, abys ľahko prechladnul.

204. Ohnisko vyvýš aspoň dva lokty nad zemou. Nízky oheň je nebezpečný pre deti.

205. Vlhkosť škodí zdraviu. Preto voľ vyvýšené miesta a vyber suché i zdravé stavivo, ktoré nessaje do seba vlhkosť. Nabíjaná stena i surová tehla ľahko zvlhnú. Strecha nech ti je v poriadku, aby cez ňu nepremokalo a dažďovka nech sa hned opodiaľ slieva.

206. Ak ide vlaha zdola, treba vykopať hlbší jarok okolo celého domu.

207. Do nového domu netreba sa hneď vsťahovať, len keď sa zcela vysuší. Keď sa opráva a z vnútra bieli, nespáva sa v ňom.

208. Ak sú steny vlažné, alebo plesnivé, alebo nepríjemne zapáchajú, vedz, že ti je dom vlhký. Kúr po niekoľko dní a otvor okná i dvere. Takto sa najskôr vysuší.

209. I o spalňach a všetkých stavbách, kde človek žije a pracuje, platí to isté. Nikde nesmie byť dusno, mračno a vlažno.

210. I pobočné stavania pre statok majú byť priestranné, jasné a suché. Kto nedáva pozor na toto, sám sebe škodí.

211. Ďalej od domu sadia sa stromy. V lete poskytujú chlad a trochu ochrany pred prívalmi a lejakmi. Avšak tie stromy nesmú dom zadusiť a pred slnečnými papršlekmi zakryť.

212. Aj po uliciach sa sadia stromy, najlepšie keď ovocné. Tu je dvojnásobný úžitok.

213. Na budovy, kde sa vydržiavajú schôdzky, kde sa mnoho ľudí shromažďuje, treba ešte lepšie bedliť. Obec nech sa postará, aby obecný dom, kostol, škola a konečne i krčma tak boly umiestené, aby zdraviu neškodily.

214. Kamennú dlažbu v kostole treba v zime pokryť doskami — aspoň na tom mieste, kde dietky stoja.

215. Zo sebadôvery nevykladaj sa žiadnej nepohode. „Choď múdre a nehyň bláznive.“ „Tí, ktorí sa držia len svojich obyčají a chcú podržať všetko tak, ako je, tí zostanú navždy v nekonečnej a zaplakania hodnej neuvedomelosti.“ (Dositije Obrádović.)