Šlabikár zdravia

285. Manželstvo je základom rodiny, — tichého, pokojného života.

286. Keď by nebolo zákonitého manželstva, nebolo by poriadku, opravdového pokroku a šťastia medzi človečenstvom.

287. Ženatí a vydaté sú riadnejšie, zdravšie i dlhšieho veku. Nevydaté uvädnú a staromládenectvo je staré pokušenie.

288. Nemanželské dietky nemajú ani opravdového otca, ani matky. Už i na svet prichádzajú slabšie a zakrpatenejšie. Pozdejšie majú slabú opateru, a ťažšie prospievajú. Ak sa práve i prebijú, neočakáva ich veľké šťastie a napredovanie.

289. Preto sa žeň a vydávaj, keď je tomu čas. Nepodľahni náruživosti a hriechu, abys’ sa pozdejšie nekajal.

290. So ženbou a vydajom netreba veľmi náhliť. Všetko má svoj čas a tak i toto.

291. U nás (na Dolniakoch zvlášte) sa pri včas ženia (v 18. roku) a pri včas vydávajú (v 16. ba i v nižšom veku). Nedospelý šuhaj, alebo nedospelá deva má plod mľandravý, zakrpatený, i ťažko ho je vychovať. A toto nás ničí, vyhládza.

292. Šuhaj nech čaká so ženbou aspoň do dvadsiateho roku a deva do osemnásteho. Vždy je lepšie, keď je šuhaj starší od devy.

293. Ženba medzi starými a mladými je nevhodná. Keď sa soberú, málo šťastia u nich a i plod, majú-li ho, nemá moc výhľadu. Keď by ničoho iného nebolo, pravdivé je to, že „pozdné deti, hotové siroty.“

294. Ak ideš na vohľady, vyberaj si sebe rovnú. Najhlavnejším nech ti je: zdravé a poctivé, zo zdravého a poctivého koreňa. Nemoc a hýrivosť (výstupnosť) prechádza so starších na dietky. A načo máš pestovať kúkoľ? „Zo zlého rodu nech niet pôrodu.“

295. Mužský je ovšem „hlavou čeľade“, avšak žena je matkou. Ju treba šetriť a opatrovať, ak chceš, aby ti rodila i odchovala.

296. Aj žena sa má starať o svoj pôrod. Veď je to jej najhlavnejšou úlohou; to je jej všetko šťastie a moc.

297. Sú nešťastnice, ktoré o to nedbajú. Robia, aby nerodily a otravujú i seba i zárodok. Väčšinou z nich zaplatia to svojou hlavou, alebo svojím zdravím a ktorá tomuto vyhne, nosí na duši najväčší hriech. „Ak daktorá žena odvarky zelín pije, alebo dačo iné robí, tá zabíja pod srdcom svojím zlato svoje a má sa trestať ako vražedlnica“ — hovorí Basileus Veľký vo svojich cirkevných zákonoch a i vrchnosť prenasleduje takéto ženy, ako aj iných zlosynov.

298. Samodruhá žena nesmie robiť ťažkú prácu. Nech vyhýba všetkému, čo by mohlo ju dojať. Veľká žalosť, strach i starosť, ba i malé urazenie na tele môžu jej zaškodiť.

299. Samodruhá žena má sa lepšie stravovať a šetriť, než inokedy. Nech je vždy čistá a vyumývaná; jestli nerobí po dome ľahšie práce, nech sa častejšie prejde.

300. Aj vtáčik si urobí najprv mäkké hniezdo, a len potom snesie. Postieľkyňa musí mať vhodnú izbu, čistú mäkkú a teplú posteľ a pripravenú bielizeň pre seba i pre dieťa. V nedostatku tohoto zahynulo u nás mnoho rodičiek a dietok.

301. Okolo rodičky nesmie byť spoločnosť, čarenie a hádanie. Dostačí jedna staršia, rozumná žena — a kde jesto — najlepšie baba.

302. Pupok dieťaťa sa najprv podviaže a potom odstrihne. Keď prestane prúdiť, urobí sa nad bruchom dieťaťa na päť prstov zvýše jeden a ďalej na hrsť zvýše druhý podväzok. Medzi týmito podväzky prestrihne, alebo prereže sa ostrým a čistým nástrojom i svije sa k bruchu.

303. Ani okolo dieťaťa nesmie sa čariť a kúzliť. Čiapočka, alebo košieľka na dieťati nenie žiadnym znamením.

304. Prvé je, aby sa dieťa vykúpalo. Ku kúpaniu sa upotrebí prihriata voda a oči i ústa vymyjú sa osobitne. Ako ho prvý raz okúpeš, okúpaj ho každý deň v tom istom čase. Keď už zmocnie, netreba vodu sohrievať. Čisté a vždy suché dieťa nedostane ótvar, nestane sa zlostným, spí sladko, nenie vrieskavé, nedomŕza a prospieva.

305. Aj rodička sa hneď umyje a preobliekne, len keď si oddýchne a keď sa dieťa vyspí, nadojí ho. Do tohoto času nedáva sa ničoho dieťaťu. Aj matka nech sa v prvom čase zdržuje od ťažkých jedál, avšak nech nehladuje.

306. Najlepšie, keď matka oddája a opatruje dieťa. Od nikoho nenie tak sladké; nik to nevie tak, ako matka. Beda každému, ktorý odriastol bez matkinej opatery, pod cudzou rukou. Len ak matka choravie na ťažkú chorobu, na pr. suchotiny (heptika), zrádnik atď., vtedy nesmie nadájať.

307. Matku zamení najlepšie dojka. Kde to nemôže byť, tu je veľká bieda. Dietky, ktoré sa musia z ruky odchovávať, ťažko napredujú.

308. Jediná strava v prvom čase je mlieko a najlepšie kravské. Aj toto je hustejšie od matkinho i musí sa z počiatku vodou preriediť. Len v šiestom mesiaci dáva sa čisté. Kašu a tvrdý pokrm malé dietky temer nijak nesnesú.

309. Či sa dieťa nadája, alebo umele (z ruky) chová, nech má svoj čas. Nesmie mu nikto do ruky dačo natískať, ani matka nesmie ho svojim prsníkom uchlácholievať. Nevreští ono vždy preto, že je hladné; keď sa raz naučí poriadku, nebude sa ani škľabiť.

310. V prvých mesiacoch kŕmi sa dieťa sedem osemráz denne, dva alebo triráz v noci a čím je staršie, vždy redšie. I matka, i dojkyňa musia byť vždy čisté, a pokrm z rúk podávaný má byť vždy čerstvý a jednako vlažný. Horúce a chladné škodí dieťatku, a ešte nebezpečnejšie je, chladiť mu pokrm svojími ústami, alebo mu podávať už prežuvané.

311. Keď dostane predné zuby, — tak asi v desiatom mesiaci, — môže sa dieťa odlúčiť od pŕs. Nehodno ďalej nadájať, lebo i mlieko je už vtedy slabé, nezáživné.

312. Vedľa pokrmu a čistoty najhlavnejší je u dieťaťa spánok. Toto mu je takrečeno druhým pokrmom.

313. Keď je dieťa syté a čisté, závisí len od plienok a iných okolností, aby sladko spalo.

314. Dieťa povíjame tak, ako to my robievame. Nesmieš ho veľmi stiahnuť, aby stálo ako socha. Košieľka, daktorá plienka, malá plachtička i paplončok, v zime jedna-dve vrstvy flanelovej obkrútky — to je celý povojník. V tom ho môžeš držať, nosiť i nadájať; takto je i najľahšie zamieňať plienky.

315. Nenie dobre, aby dieťa vedľa matky spávalo, alebo aby ho matka vo svojej posteli nadájala. Nech je ono vo svojej kolíske.

316. Kolíska má byť priestranná, vysoká a pevná, nie pre hojdanie. Dieťa netreba hojdať, kolísať a ešte horšie je zelinami ho uspávať.

317. Perie nenie dobré do kolísky, ani hustá záclona. Nízke, oblúkovité záclony sú tiež zlé.

318. Kolíska sa nedáva do tmavej, vlhkej a zdusenej izby. Nech je zaclonená pred silným svetlom, prievanom, buchotom a krikom i nech je opodiaľ od pece a dverí.

319. Bedli na to, aby ti malé dieťa nikdy nezostávalo samotné.

320. Keď sa zanečistí, treba ho osušiť a iné plienky mu dať, a keď ani vtedy nezaspí, treba ho obzrieť, či ho dačo netlačí, alebo nehryze.

321. Veľmi dobré je, keď sa dieťa častejšie vynáša von, a keď ho nosíš, tedy ho nos raz na ľavej, raz na pravej ruke, — obzvlášte ak nenie v povojníku. Tak ho aj nadájaj.

322. Keď sosilnie, nechaj ho liezť; i nech sa samé stavia na nohy. Rozostri len pokrovec a nech sa po ňom plazí. Za žiadnu cenu nestavaj ho do stojacej stoličky.

323. Keď dieťa počne chodiť, viacej sa fúľa. Kúpaj ho, umývaj, češ ho a preobliekaj ho. Keď trochu spevnie, nech sa samo čistí a oblieka.

324. Niektoré dietky vrieskajú a mávajú behačku, keď im zúbky idú. Takéto dietky po ten čas treba lepšie opatrovať. Netreba ich častejšie nadájať; treba im chladiť ústa a z nich sliny utierať, aby nezkyslely; nesmú byť ani vo veľmi teplom držané. Hlavu nech má v izbe vždy obnaženú a zvlášte v spomenutých okolnosťach.

325. Naše ženy každú chorobu pripisujú zubom a čaria i kúzlia, aby ich čím skôr vyvábily. Ani zúbky sú nie tak nebezpečné, ani im čarenie nespomôže.

326. U nás je mnoho čarenia, keď prvé zúbky vychádzajú. Všetko to nič neosoží a najmúdrejšie je bedliť, aby daktorý zub sa neopozdil a aby vedľa neho daktorý nepočal rásť.

327. Malé dietky netreba ničím plašiť a zastrašovať. To je pre nich nebezpečné.

328. Od malička priúčaj dietky, aby čisto vyslovovaly. Nedovoľ dieťaťu rýchlo hovoriť, ani sekano, ani ťahano, alebo šušľavo.

329. Aj na povahu dieťaťa treba dozerať a ju naprávať. Nečistotné a neporiadne deti upomíname každou príležitosťou k poriadku; hltavé a lakotné k zdržanlivosti a umiernenosti. Ohnivú povahu treba nútiť k rozmysleniu a k uváženiu, aby pomaly šla a robila, ťarbavú zase k živosti a rýchlosti. Nebázlivcovi ukáž nebezpečnosť a bojka prinúť do nej. Hanblivé dieťa treba navykať, aby hlavu hore držalo, aby každému hľadelo do očí a aby hlasno hovorilo. Svevoľa a tvrdohlavosť lieči sa prísnosťou a nikdy nie popúšťaním, podkúpením a maznaním.

330.„Silný ocot vlastnú nádobu hryzie.“ Trucovitosť, zlobivosť, závisť atď. škodia zdraviu i šťastiu.

331. Veselá, dobrodušná povaha najlepšie lahodí telu a v živote sa ľahko borí. Takíto ľudia sú najšťastnejší.

332. Príklad je najvplyvnejší. Dieťaťa sa všetko chytá, čo vidí na starších. Ak sa dačo i prilepí naň mimo domu, ľahšie sa to premôže. Preto treba dávať pozor, aby dieťa len doma nevidelo dačo nepekného, alebo nedobrého.

333. Príroda je dobrou učiteľkou. K nej sa treba obracať. Obznám ho s tým, čo je okolo neho; riekni mu vždy pravdu; veď ho, aby i samé naučilo sa hľadeť a rozsudzovať, a tu si mu potom dal spoľahlivého vodcu do života. Krása prírody zahniezdi sa mu do srdca, a ono ju pozdejšie vyhľadávať bude všade; jej poriadok a prísnosť naučí ho, že sa bez tohoto v ničom nedá napredovať. Včela a mravec mu povedia, ako sa pracuje, ako sbiera a šetrí a ako sa poslúcha; na iskre uvidí, ako z malého povstáva velké; húska ho poučí, ako treba milovať svoj kŕdeľ; veselý spev vtáčkov presvedčí ho o kráse tohoto života i ako treba byť i s málom spokojným a veselým. — Príroda je kniha, z ktorej sa učia najhlbšie vedy, najkrajšie vlastnosti.

334. Dietky vyžadujú mnoho starosti a únavy. Matka je najhlavnejšia, avšak i otec musí pomáhať. Len ich láska, svornosť a spoločná práca môžu mať úspech. Kde tohoto niet, daromné je všetko.

335. Za takéto starosti a námahy vyžaduje sa pevná vôľa a trpelivosť a tohoto nemôže byť tam, kde niet opravdovej lásky. Túto lásku rodičom už príroda vštepila. Kto o nej nevie, nepozná najväčšiu slasť. U ktorého rodiča ona vyhasne, alebo ustúpi nejakej náruživosti, ten rodič nezasluhuje tohoto svätého mena. On je hanbou prírody, horší od zvieraťa.

336. Avšak ani sama rodičovská láska nenie dostatočná. Práve prehnaná láska často všetko pokazí. Sama láska je slepá — nevidí, popustí, odpustí, rozmazne — a len kde vedľa vôle a lásky i rozum panuje, tam jesto úspechu.

337. Preto je nutné, aby každá matka a i každý otec učili sa a prijímali rady od múdrejších budú lepšie vedieť. Len keď budú vedieť, budú môcť s vôľou a láskou vychovať zo svojich dietok zdravých a čestných ľudí, sebe k radosti a podpore. A blaho tomu, kto sa tohoto dožije.

338. V škole sa dosť učí. Pamätaj: ona ti dá rady pre dom i život.

„Stavajte školy, dietky vás prosia… Môže-li byť väčšej hanby a studu: Nedať svojmu blahu zraku?“ (Zmaj J. Jovanovič)