Umenie v živote národov

Počuť tu i tu slová, dobrodušné, od ľudí čestných, no priamolinajných, že národy, ktoré sa ešte nevyšvihly na vyššiu úroveň všeobecného vzdelania, a najmä blahobytu, nemajú práva zaoberať sa vyššími dielami ducha ľudského. Dobrodušní ľudia tak hovoria vzhľadom na veľkú a súrnu potrebu predovšetkým starať sa o široké masy národa, o najprimitívnejšiu ich výchovu a výučbu, o šlabikáre, písanky, pluhy, motyky a rýle. Takéto starosti nedávajú ani času ani chuti pohybovať sa ve vyšších regionoch. U dobrodušných, ale hodne naivných ľudí je bežná fráza o základoch a streche, o fundamentoch stavania a akroterione, o tom, že najprv treba kus chleba, dobrá košeľa, až potom, hodne neskôr, v nedohľadnej budúcnosti maľba, socha, román, dráma. Od strechy a akroteriona stavať je nesmysel.

Hovoria mnoho, veľmi mnoho o základoch, o tom, čo najprv a čo potom, azda zo starostlivosti o ľud, o zaostalé vrstvy.

A ono je iste tak, že pri stavbe domu, teda i pri stavbe chrámu národnej osvety, treba stavať od základu, ale i to je svätá pravda, naši milí stavitelia mi istotne prisvedčia, že hoci surový múr stavajú odspodku nahor, ale fasádu a všetky frontálne i bokové ornamenty robia odvrchu k spodku… A práve, nie surová tehla a malta dáva stavisku charakter, formu a krásu, ale fasáda a ornamentika.

My surové múry chrámu národnej osvety máme a na nich ďalej pracujeme, hoci nám z rúk tehly vyrážajú; no neprichodí nám zahriakovať povznesenejších synov národa, ktorí starajú sa súčasne aj o jemnejšie strany nášho duchovného života, hoci veľká časť nášho národa nemôže sa ešte povzniesť nad úroveň všednosti a utilitarizmu. Tak je to a bolo u všetkých národov. Goethe by nebol smel písať Fausta, až kým by mu nebol mohol porozumieť nemecký vozár alebo meklenburský rybár, nocujúci na pustých dunách Východného mora?

Nijaké národné nešťastie, nijaká bieda a poroba neoslobodzuje národ od starosti o svoj vyšší, sviatočný život, od túžob a snáh po umení. Umenie musí byť srastené s národom ako duša s telom. Odletí duša, telo stane sa mŕtvym konglomerátom jednotlivcov, plody zeme predaromne prežúvajúcich. A keď povážime, že umenie, t. j. spôsobnosť pochopiť a znázorniť substancionálny charakter vecí, je najkrajší, prvorodený plod civilizácie, taký trvácny ako sama civilizácia, nemôžeme nedožičiť ani nášmu národu slovenskému okúsiť z veľkého daru božieho! Veď keď Minerva niesla s Olympu času, naplnenú nektárom umenia, niektoré kvapky padly na zem. Včielka, mravec, pavúk vypily kvapky a stály sa účastnými v umení. A náš národ mal by večne mrieť smädom po nektare umenia?

A veď je umenie vec eminentne národná! Ukážeme to príkladmi, ale aby sme sa v nich mohli náležite orientovať, musíme sa dotknúť teórie…

Umelecké dielo nestojí samo osebe, ako pyramída v púšti. Po prvé, má sestersko-bratskú podobu s inými dielami toho istého umelca, takže znateľ sa nepomýli, keď autora určuje z diela; po druhé, umelec tiež nestojí sám, ako pyramída v púšti, ale má predchodcov, drusov, rodinu, ktorú menujeme školou. Rubens, taký individuálny, vynikajúci osobitnými vlastnosťami, mal kamaráta v Crayerovi, súčasníkov a predchodcov v Seghersovi, Quellinovi Jordaensovi (jeho obraz Bohnenkönig v Umeleckohistorickom muzeu vo Viedni), van Dykovi, ktorí všetci maľovali kvetúce, rujné telo, hypertrofické ženské i mužské formy. Po tretie, ani škola, rodina, drusovstvo umelcovo nestojí osamele vo vselennej, ako pyramida v púšti, ale je spojené so spoločnosťou, s jej náhľadmi, vkusom, obyčajou, s jej snahami a túžbami, a keďže spoločnosť je možná a zdravá len v národe, teda tretia, najvážnejšia osnova umelca a jeho životného diela je národ, krvný, genetický národ, rasa. Už tieto esteticko-filozofické pravdy, stojacie na širokej báze skutočnosti ako žulový balvan, negujú slovce „l’art pour l’art“ (umenie len pre umenie), ktoré si nadhodila moderna, zakrývajúc ním vlastnú impotenciu, ako i to, že nepreniká do ľudu i národa.

A tu by sme už boli blízko našej témy: Umenie v živote národov, no potrebné je ujasniť si, čo je umenie, čo umelecké dielo, ako povstáva a ako vplýva na duše a mysli, na osudy národov a ich osobnosť.