Umenie v živote národov

Akéže vývody môže urobiť z bežného, kúskovitého prehľadu niektorých umeleckých faktov vzhľadom na naše plemeno, na náš národ? Nám treba znať, „čo iní dokázali“, a nedajúc sa schytiť manii napodobňovania, začrieť do vlastnej útroby, pozorovať svoj vlastný kraj, národ i ľud, vhĺbiť sa do jeho duše a mysli a z hlbín národného života vynášať na jasný svet umelecké obrazy jeho bytu. Napísali a dokázali sme, že umenie nie je napodobňovaním prírody, hoci z nej čerpá prameň poznania, silu tvorenia, spôsobnosť zobrazovania; ešte menej je umením to, čo by sme z hotových už diel, z utvorivších sa škôl i smerov nevoľnícky odkukali. Tak ako fotografia nie je umeleckým dielom, stenografický referát kriminálneho procesu nie je drámou, tak nie je ani umením ani poeziou reflex a reminiscencia hoci i najväčších a najdokonalejších diel ruky ľudskej. Máme všetko, čo nás môže oduševniť, čo nám môže poskytnúť vlastnú, svojskú osnovu, materiál, súci a nutkajúci nás tvoriť z vlastného vnútra — len treba umne ruku vystrieť. Máme svojský, pôvodný národ, ktorý už sám v sebe chová elementy umenia a snahu okrášliť svoj ináč šedivý, ťažký život. Všade stretáme sa u nášho prostého ľudu s nepovedomou túžbou zjasniť svoje všedné bytie aspoň prvkami artistickými. Oproti fádnym, banálnym interiérom našej strednej i vyššej inteligencie, naplneným banálnym „moderným“ mobilárom, je izba nášho prostoľudína pravým muzeom. Tam je štýl, tam sú aspoň elementy štýlu v usporiadaní náradia, vo vyšívaných kútniciach, v keramických krčiažkoch, vo vyrezávaných nástrojoch i prozaickej potrebnosti, na prasliciach, piestoch, valaškách i fujarách. A čo ešte povedať o povesti, prísloví a piesni? Národ baví sa so svojou tvorivou fantáziou, ale mnohým inteligentom postačí čítať duchamorný obsah bulevardných letiacich lístkov! Bez umenia národu žiť nemožno. Bez umenia národ nepredstavuje národnej osobnosti. Slovenská poetická fantázia podňala sa k vysokému letu a podala nám obrazy pôvodné, snúbené s krásou, dobrom a pravdou. Máme nádej, že ani výtvarné umenie dlho nevystane. Sládkoviča bačov ornamentovaný črpák upomína na Phidiasa, naše domce s malebným ostreším, naše drevené chrámiky po tichých dedinkách upomínajú na osnovu architektonického štýlu. A okom duše svojej vidíme, ako z pôvodných elementov povstávajú pôvodné tvorby, zo začiatočných umeleckých hier veľké umelecké skutky nášho národa.