Krb

Delá hrmia, zúria boje,
strieľajú sa, — žiaľboh — voje…
Čo zvíťazí? — násiľ, zloba?
pravda, voľnosť či poroba?
Pasujú sa zeme rody
o moc, zlato, lúč slobody
v ohni, dýmu kotúčoch — —
no osudy riadi Boh. —

V kolísočke spí dieťatko. —
Prečo plačeš, mladá matko?
Líčka horia, páli čielko…
jako v ohni, útle tielko
a prsečká ťažko dýšu…
— čos’ obchádza desnú chyžu —
stony matky v oblakoch…
osud decka riadi Boh.

Všemírom sa rútia svety,
slncá, hviezdy i planéty,
Syriusy, Oriony,
gúľ horiacich milliony,

ohňo-dážďom meteory,
hruzonosných komét sbory
v prenesmiernych oblukoch —
dráhy jejich kreslí Boh.

Zlatá muška v pavučine
trepoce sa, svíja hyne…
na korisť sa pavúk vrhá…
no mornú sieť víchor trhá; — —
či sa muška osvobodí? —
(Tatranu sa tiež tak vodí
v krivdo-siete úkladoch —)
osud ich rozsúdi Boh. —