Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Lenka Konečná, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 270 | čitateľov |
Meno autora: Martin Kukučín
Názov diela: Dedinský jarmok
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008
Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5
License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Dedinský jarmok
Odtlačené podľa Národných novín XIV, č. 129 a 130 z 3. a 6. novembra 1883. Ss X, I. vydanie 1924, str. 101 — 111. Ďalšie vydania 1939 a 1947.
Koncept rukopisu má názov Dedinské čary. V uverejnenej práci nie sú podstatnejšie zmeny proti konceptu. Sú v nej len zásahy štylistické. Koncept má 4 stránky málo čiarkaného rukopisu.
Poznámky k úprave textu
Pri úprave textu sme vychádzali z prvého publikovaného vydania, lebo na vydania Ss, ktoré stierajú mnohé osobitnosti Kukučínovho jazyka a sú vo svojich zásadách nejednotné, Kukučín sám nevplýval. Texty, ktoré vyšli až po autorovej smrti, uverejníme podľa rukopisov. Základný text sme porovnali s vydaniami Ss, ktoré vyšli za života autorovho a so zachovanými konceptmi, ktoré nám boli v ojedinelých prípadoch východiskom pri úprave nezrozumiteľného alebo nesprávneho textu. Všetky zásahy sú vyznačené v poznámkach.
Toto vydanie, ktoré je určené pre širšiu čitateľskú verejnosť, nemôže si nárokovať rešpektovanie všetkých zásad vedeckého vydania, hoci v určitej miere musí prizerať aj na tieto požiadavky, lebo vedecké vydanie v najbližšom čase nevyjde. Stručné poznámky nemajú preťažovať text čitateľského vydania, ale chcú poskytnúť najpotrebnejšie údaje i pre odborného záujemcu.
Jazyk Kukučínových prác sme sa usilovali priblížiť dnešnému čitateľovi zo stránky pravopisnej, hláskoslovnej i tvaroslovnej. Do základného textu sme zasahovali len minimálne. Zriedkavé a výnimočné zásahy do syntaxe sú iba tam, kde bol text nezrozumiteľný. Minimálne sú aj zásahy lexikálne, ktoré sú iba v prípadoch, ktoré z hľadiska dnešného čitateľa nadmieru archaizujú text (najmä spojky) a nie sú nijako charakteristické pre Kukučínov štýl. Všetky tieto zásahy uvádzame v poznámkach. Slová i väzby, ktoré sú charakteristické pre Kukučína i jeho časy, hoci sa z dnešného hľadiska považujú za nesprávne, ponechávame, aby sme nenarušili autorov štylistický zámer a celkový charakter Kukučínovho jazyka. Hláskoslovné a tvaroslovné odchýlky od dnešnej normy ponechávame iba tam, kde možno sledovať autorov zámer — zväčša ide o zachovanie niektorých nárečových zvláštností.
Všeobecnú úpravu možno zhrnúť takto:
Podľa Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1953 upravujeme: Hláskoslovie (bľadý, bľach, krú, sňah, bolasť, žleb) upravujeme podľa dnešného úzu, keď nemá u autora štylistickú funkciu.
Písanie i/y: poslední raz — posledný raz, tovaryš — tovariš, poriadky sa porobily — poriadky sa porobili, rýnok — rínok, krýdlo — krídlo, svätiňa — svätyňa, drychnať — drichmať.
Písanie predpôn s, z a predložiek s (so), z (zo): sviezť sa — zviesť sa, ztadiaľ — stadiaľ, ztratil — stratil, shŕknuť sa — zhŕknuť sa, zpýtať sa — spýtať sa, nesnesie — neznesie, vschodiaci — vzchodiaci, nesnesiteľný — neznesiteľný, sosústredený — zosústredený.
Odstraňujeme vokalizované predložky podľa dnešného úzu: ku jatke — k jatke, ku vrátom — k vrátam, ku pustému miestu — k pustému miestu, ku svojej — k svojej, ku prostrednému — k prostrednému, ku domu — k domu, ku vážnosti — k vážnosti.
Písanie cudzích slov upravujeme podľa dnešného úzu: reliquie — relikvie, massa — masa, chiffon — šifón, massívny — masívny, sympathie — sympatie, loyalny — lojálny, zephir — zefyr. Dvojtvary armarija, almarija; armarijka, almarijka sa zjednocujú podľa dnešného úzu na almarija, almarijka.
Písanie veľkých písmen upravujeme podľa dnešného úzu: hody — Hody, štedrý večer — Štedrý večer, všechsvätých — Všechsvätých.
Pri podstatných menách upravujeme rod v prípadoch, kde nejde o autorov štylistický zámer: obyčajov — obyčají, pri cepách — pri cepoch, pahrab — pahreba, v šatoch — v šatách, každého jara — každej jari, ale nechávame rod z autorovho nárečia, ak je charakteristický pre autorov jazyk, napr. šop, bochnička, obluka ap.
Skloňovanie upravujeme podľa dnešného úzu: Danielovi Bertan — Danielovi Bertanovi, nemáš vyššieho forum — nemáš vyššieho fóra, prse — prsia, susedi — susedia, krve — krvi, dvagrošník — dvojgrošník, jednoho — jedného ap.
Prídavné mená píšeme podľa dnešného úzu: zasleplý — zaslepený, osamotnelý — osamelý, chlebänský — chlebiansky, svevoľný — svojvoľný, opravdový — opravdivý, bľadý — bledý, veliký — veľký, netrpelivý — netrpezlivý, zodpovedajúcny — zodpovedajúci.
Časovanie slovies upravujeme podľa dnešného úzu: videť — vidieť, pozreť — pozrieť, odbehnul — odbehol, nemohúc — nemôžuc, musejú — musia, vnišlo — vošlo, blazneje — blaznie.
Príslovky, spojky a predložky píšeme podľa dnešného úzu: za každým — zakaždým, v tom — vtom, chladnokrevne — chladnokrvne, tedy — teda, keďby — keby, k vôli — kvôli, náružive — náruživo, spravedlive — spravodlivo, pyšno — pyšne, úzkostlive — úzkostlivo, zvedave — zvedavo, mile — milo ap.
Jotáciu jako, jakýsi, jakoby, jaký, jich, ujistiť odstraňujeme podľa dnešného úzu na ako, akýsi, akoby, aký, ich, uistiť. Spojku jak opravujeme, keď je vo význame ak, ináč nechávame jak, lebo môže mať štylistickú funkciu.
Podľa dnešného úzu upravujeme: tedy, netrpelivý, veliký ap. na teda, netrpezlivý a veľký.
Kvantitu opravujeme podľa dnešného úzu: súsed — sused, naších — našich.
Slovo hrúza tam, kde nemá osobitné štylistické podfarbenie, opravujeme na hrôza rovnako ako drúbež — drôbež, dúverný — dôverný.
Dvojtvary rímsky, rýnsky sa zjednocujú na rýnsky.
Podľa dnešného úzu upravujeme odseky.
Interpunkciu upravujeme podľa dnešného úzu, ale zbytočne nenarúšame pôvodinu.
Okrem týchto všeobecných zásad, podľa ktorých sme text upravovali, uvádzame všetky konkrétne zásahy zväčša lexikálne a syntaktické, aby sa podľa nich dala rekonštruovať pôvodná podoba textu.
Dedinský jarmok
keď od dvadsať rokov len od neho kupujú zápalky a iné drobnosti, ktorý je cestujúcim sklepom celého kraja Nn/129 — keď od dvadsiatich rokov kupujú zápalky a iné drobnosti len od neho, ktorý je cestujúcim sklepom celého kraja 87, Koľkoráz už premeral túto cestu od dvadsať rokov Nn/129 — koľko ráz už premeral túto cestu od desiatich rokov 88, poneváč Nn/129 — lebo 88, Ačpráve Nn/129 — Hoci 89, horúcne svolávané ženské, ešte s horúcnejšie žiadanými handrami Nn/130 — vrúcne zvolávané ženské, ešte s vrúcnejšie žiadanými handrami 91, Čo ta? Nn/130 — Čo to? 95.
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam