Piesne a rečňovanky

Dobrí ľudia, či vy viete,
Ako ťažko je na svete
    Teraz poctivej duši?
Tu stojte — tam si sadnite,
Tu mlčte — tam dač reknite,
    Hneď si šepká všetko v uši:
  Ten nezná, čo je slušného,
    Tá reč, to pozdravenie
  Je ešte z veku dávneho,
    To teraz v móde nenie.

Raz, hľa, moja kamarátka,
Mne vždy dobrá, ako matka,
    Preťažko ochorela;
Všetko, čo potrebovala,
Z môjho vačku som jej dala,
    Noci pri nej prebdela.
  Padnem i ja do nemoci,
  Volám si ju ku pomoci.
Či šla ko mne? Horká strela!

  Išla radšej na jahody,
O mňa sa neobozrela.
  Uznalosť — už vyšla z módy.

Na schopnosti nik nehľadí,
Statočným byť svet neradí,
    Takého sa každý ľaká;
Ak hŕbu nemáš peňazí,
Môžeš byť cnostná storazí,
    Šťastia ťa veľkô nečaká,
  Nik si ťa nebude vážiť,
    Každučký ťa obchodí.
  Za chudobnou cnosťou bažiť,
    To už z módy vychodí.

Už veru neviem, čo počať,
Akej si už mám rady dať,
    Bych nepadla do škody.
Jak srdce káže, tak robiť,
Podľa svedomia pekne žiť,
    To dávno vyšlo z módy.
  Ja som ozaj žiadostivá,
    Či i na to neprijde,
  Pokiaľ budem ešte živá —
    I smrť var z módy vyjde!