ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dobrí ľudia, či vy viete,
Ako ťažko je na svete
Teraz poctivej duši?
Tu stojte — tam si sadnite,
Tu mlčte — tam dač reknite,
Hneď si šepká všetko v uši:
Ten nezná, čo je slušného,
Tá reč, to pozdravenie
Je ešte z veku dávneho,
To teraz v móde nenie.

Raz, hľa, moja kamarátka,
Mne vždy dobrá, ako matka,
Preťažko ochorela;
Všetko, čo potrebovala,
Z môjho vačku som jej dala,
Noci pri nej prebdela.
Padnem i ja do nemoci,
Volám si ju ku pomoci.
Či šla ko mne? Horká strela!
Išla radšej na jahody,
O mňa sa neobozrela.
Uznalosť — už vyšla z módy.

Na schopnosti nik nehľadí,
Statočným byť svet neradí,
Takého sa každý ľaká;
Ak hŕbu nemáš peňazí,
Môžeš byť cnostná storazí,
Šťastia ťa veľkô nečaká,
Nik si ťa nebude vážiť,
Každučký ťa obchodí.
Za chudobnou cnosťou bažiť,
To už z módy vychodí.

Už veru neviem, čo počať,
Akej si už mám rady dať,
Bych nepadla do škody.
Jak srdce káže, tak robiť,
Podľa svedomia pekne žiť,
To dávno vyšlo z módy.
Ja som ozaj žiadostivá,
Či i na to neprijde,
Pokiaľ budem ešte živá —
I smrť var z módy vyjde!