SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slepý starec


Mesiac bledý rožky dvíha,
Na hviezdičky očkom strihá:
Žeby mu šly ku pomoci
Hrúzu mierniť tmavej noci.

Šum vetríka šeptom chveje,
Dáky divný hlas v ňom zneje —
Tam pod lipou starček stojí,
V svätých žalmoch srdce kojí.

Smútok v tvári, túžba v hlase,
Slza v oku v perly kráse.
„Zastav, starče, slzu v toku,
Ona škodí tvojmu oku.“

Slza steká — on nečuje,
Tvár k mesiacu naťahuje.
„Nehľaď, starče, ta v oblaky,
I od svetla slabnú zraky.“

Mesiac slabým svetlom žiari,
Slza schne na starca tvári,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Svetlo starca klame, šidí,
Bo on — slepý, nič nevidí.

Cíti krásu mesiačika,
Počuje žalmy slávika,
Večer líha, ráno vstáva —
Nezná, aká slnca sláva.

Cíti darček útrpnosti,
Čo mu dajú z povinnosti,
Lež na slzu sa nedíva,
Čo ten darček zticha smýva.

Keby videl tie slzičky,
Ktoré kropia dar maličký,
Šťastnejším by ho zrobily,
Ako všetky zlata sily!

3. mája 1845