ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ticho vetrík pofukuje po šírom Dunaju,
Mládencove vzdychy letia ku rodnému kraju.
Vyšvihla sa nad dunajskou rybôčka hlubinou
A mladík len boľno vzdychá za svojou rodinou.
Ej, nie ti je, rybka, možno ponad vodu plávať,
Ej, nie ti je, šuhaj, dané u svých vždy zostávať.
Rybka do dna sa zamorí — od slnca uteká,
Mladík z domu sa odberá — cudziny sa leká.
Rybka všade je s rybkami, bárs do mora zajde,
A Slovák bárs i v cudzine všade svojich najde.

Vyšli ste z domu, nechali rodinu —
I tu ste našli svojich, dobrí bratia!
Ešte vzdycháte? Hodiny pominú
A vám to chvíle veselšie vyplatia.
Pravda, tam pokoj, a tu búre, strely:
Lež tam ich málo — a tu národ celý.

Tu sme sa sišli na národnie pole,
Kde dávno zhasla sláva Slovákova,
Synovia padli do cudzej nevole,
Tu snáď i krypta pre nich už hotová.
Boly ste v sláve, široké končiny,
Lež slávy palmu vyrval z hrsti iný.

A ktož ju vyrval? Mlč, srdce zvedavé,
Nejatri pahreb v prsoch tajne žhúcich,
I nepreklínaj pazúry tie dravé,
Spokoj sa v slzách po tvári kanúcich:
Prejde to mračno, čo ti svetlo kryje,
A puk zarastlý slávy sa rozvije.

Puk sa rozvije, bratia ho pestujú
Pod smutným štítom hradu štvorhlavého —
Tam, kde velebné Tatry sa zdvihujú,
Tam skvitá nádej ľudu slovenského.
Priviň nás k sebe, slávny hradu milý,
Veď ťa slovenské ruky založily.

On nás privinie, len sa držme spolu,
Skutkom dokážme, že máme chuť, vôľu
Slávu aji česť svojich predkov hledať
A dlabou šliapať jejich kosti nedať.
Prísahu v prsá svornosti si vložme,
Potom i čertom oproti ísť môžme!

Pltník je smelý vždy na vode malej
A s plťkou beží sám dolu až shora,
Ale do väčšej keď už zájde ďalej,
Sväzky sa sbijú, zvolia si faktora
A faktor plťky vezme do ochrany,
Od zhubných prúdov všade ich obráni.

Totoť ten faktor, ^[2] on náš vodca bude,
Hoj, ten nás iste od zkazy ochráni,
On nám dá všetko, bárs mu nič nezbude,
Pre naše dobro i seba poraní.
Nuž poďme, bratia, dajme mu ozvenu,
Strojme vodcovi velikú odmenu!

Odmenu? akú? Tu brečtan nekvitne,
Zlatých pokladov Slováci nemajú,
Dôstojnosti dar u nás nezasvitne —
Srdce úprimné, ej, to TI ver dajú!
Hľaď na každého slovenského syna,
Ako za TEBA k nebi zrak napína.