Zlatý fond > Diela > Bašovci na Muránskom zámku

Samo Tomášik:
Bašovci na Muránskom zámku

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Rácz, Viera Studeničová, Renata Klímová, Ina Chalupková, Petra Pohrebovičová, Tomáš Vlček, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 106 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Samo Tomášik
Názov diela: Bašovci na Muránskom zámku
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Jozef Rácz
Viera Studeničová
Renata Klímová
Ina Chalupková
Petra Pohrebovičová
Tomáš Vlček
Silvia Harcsová
Katarína Janechová
Daniela Kubíková
Zdenko Podobný

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Samo Tomášik
Názov diela: Ohne na Muráni
Vyšlo v: Tatran
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1971
Počet strán: 548

Editori pôvodného vydania:

dr. Milan Pišút [zostavil a napísal doslov]
Zlata Dônčová [textologicky pripravila a napísala bibliografické poznámky a vysvetlivky]
Jozef Nižnanský [textologicky pripravil a napísal bibliografické poznámky a vysvetlivky]
Daniela Lehutová [rediguje]
Viera Surová [zodpovedná redaktorka]
POZNÁMKY:

Edičné poznámky

Samo Tomášik svojou prozaickou tvorbou patrí do matičného obdobia. Spolu s Kalinčiakom bol z mála autorov, ktorí pestovali prózu. Obidvaja sa venovali historickému žánru, čo si v nemalej miere v tých rokoch vynucovala národná a politická situácia na Slovensku. Cez minulosť hovorili viac-menej k prítomnosti. Najmä Tomášikovi na mnohých miestach jeho povestí historická osnova bola iba rámcom pre vyjadrenie snáh štúrovských a matičných vlastencov. Do obrazov rušnej minulosti presádzal nejednu pálčivú myšlienku vtedajšieho národnostne rozhádzaného Uhorska. Postavami zo slovenského územia, často anachronisticky vykreslenými, usiloval sa dokázať závažný podiel Slovákov na verejnom živote krajiny a tým činom aj ich právo na ľudský a slobodný národný vývoj. Pokým však Kalinčiak bol predovšetkým beletristom, Tomášik bol skôr historikom, o čom svedčia aj historické údaje k textom povestí v poznámkach pod čiarou. Svoje historické vedomosti uplatňoval v próze súmerne s národnopolitickými tendenciami, ktoré hýbali matičnými rokmi. A tak Tomášikove povesti sa na nejednom mieste javia ako zbeletrizovaná história, popretkávaná ľudovými povesťami, ktoré sa zachovali o opisovaných dejoch až do jeho čias. Ich uvádzaním autor ešte väčšmi priblížil spomínanú problematiku širokým čitateľským vrstvám. O autorových zámeroch a jeho pracovnej metóde svedčia i podtitulky niektorých povestí, najmä s tematikou z histórie Gemera a Muránskeho zámku. Charakterizuje ich ako „nástin dejopisný.“

Tomášik žil pol storočia na svojej fare v Chyžnom temer uzavretý, čo tiež vplývalo na jeho literárne formovanie. V jeho autorskej reči ohlasujú sa dozvuky klasicistickej prózy, ktoré si zachoval z rokov štúdií, a pomerne mocné vplyvy náučnej historickej spisby. Na druhej strane vo veľkej miere uplatnil autor hovorový štýl, najmä v dialógu o opise prírody, čo zasa vyplýva z Tomášikovej vychovávateľskej praxe v prostredí drobnej šľachty a z jeho polstoročného účinkovania medzi ľudom. No oba prvky nepodarilo sa autorovi rovnomerne sceliť a vyvážiť. Odráža sa to na stavbe fabuly a na štýle i jazyku jeho povestí.

K najhodnotnejším prózam Sama Tomášika patria povesti Hladomra a Malkotenti. Hladomra prešla redakciou Štúrovou, Malkotenti a Kuruci redakciou A. Trúchleho-Sytnianskeho. Povesť Bašovci na Muránskom zámku vyšla v čase najväčšej rozkolísanosti slovenského spisovného jazyka, a preto pri textovej úprave v tomto výbere vyžiadala si väčšiu pozornosť než ostatné prózy.

V bibliografických poznámkach uvádzame prvé vydanie jednotlivých próz.

Pri textovej úprave zasahovali sme v slovníku len v nevyhnutných prípadoch, keď sa viaceré tvary vymykali už z rámca vtedajšieho spisovného jazyka. K týmto zásahom nás opodstatnila aj prvá povesť Hladomra s neobyčajne vycibreným jazykom.

Bibliografické poznámky

Bašovci na Muránskom zámku. Nástin dejepisný. Sokol III, 1864.

Bašovci na Muráni. Kuruci. Melantrichova Slovenská knižnica, sv. XXVI. Praha 1934.

Tomášik napísal o minulosti Gemera a Muránskeho zámku článok Pamätnosti Gemersko-Malohontské, Letopis MS IX, 1872, a rozsiahlu monografiu Denkwürdigkeiten des Muranyer Schlosses, mit Bezug auf die Vaterländische Geschichte; Budapest, Wien und Leipzig 1883 (Pamätnosti Muránskeho zámku so zreteľom na dejiny vlasti). Autor k povesti uvádza viacero prameňov, z ktorých čerpal.

Dobývanie Muráňa cisárskym vojskom je obsahom historického spevu Píseň o zámku Muránskem asi z r. 1549.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Samo Tomášik

— básnik a prozaik, známy ako autor hymn. piesne Hej, Slováci a historických próz, v ktorých zdôrazňuje význam Slovákov v uhorských dejinách Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.