Likavský väzeň

Likavský väzeň - báseň Sama Chalupku (1812 – 1883) z polovice štyridsiatych rokov, publikovaná v roku 1846 v časopise Orol tatránskypod názvom Jánošíkova umka, neskôr súčasť Spevov (1868). Spolu s básňou Syn vojny (v Spevoch pod názvom Kozák) patrí k ojedinelým básňam napísaným po slovensky, ktoré autor uverejnil v predrevolučnom období.

Patrí k básňam so zbojníckou tematikou. Hrdina vo väzení rozmýšľa o svojom osude, osude svojho národa, pričom vyjadruje vieru, že tento bude raz slobodný. Oslobodenie národa tak rovnako ako v ďalších Chalupkových básňach súvisí s aktivitou: hoci hrdina momentálne nemá možnosť podieľať sa na boji za slobodu, predstavuje si (čiže projektuje), ako utečie z väzenia a spolu so svojou družinou sa na ňom zúčastní.

Hrdina stelesňuje dobové pocity a ideály, predstavuje silu, ktorá raz vykoná obrodzujúci skutok. Jeho smútok nepramení z dezilúzie zo skutočnosti – jeho túžby a pocity sú konkrétne, čo najužšie späté s národom.

Báseň má výrazne „bojový“ charakter: Chalupka v nej vyslovuje presvedčenie, že za slobodu a lepší život národa treba bojovať, tieto hodnoty si utláčaný národ môže získať iba vlastnou aktivitou – so zbraňou v ruke. Ide o myšlienky, ktoré autor prezentuje vo väčšine svojich emblémových básní ( Boj pri Jelšave, Mor ho!, Branko) a ktoré boli v predrevolučnom období v literatúre veľmi aktuálne (obdobne sa k nim vyslovoval napr. Janko Kráľ). Kým pre Mor ho! je typická burcujúca výzva, ktorá sa tiahne skladbou a obsiahnutá je i v jej názve, výrazným ideovým odkazom básne Likavský väzeň je viera v slobodu artikulovaná v záverečnom dvojverší: „hoj, udrie raz i nám / hodina slobody.“

Autor: Ústav slovenskej literatúry SAV