ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pán majster Obšíval. (Ľudová kresba)

Odtlačené podľa Slovenských pohľadov III, č. 6. z novembra — decembra 1883, str. 541 — 553. Ss XI, I. vydanie 1927, str. 187 — 208. Ďalšie vydania 1934 a 1948.

Rukopis je neznámy.

Poznámky k úprave textu

Pri úprave textu sme vychádzali z prvého publikovaného vydania, lebo na vydania Ss, ktoré stierajú mnohé osobitnosti Kukučínovho jazyka a sú vo svojich zásadách nejednotné, Kukučín sám nevplýval. Texty, ktoré vyšli až po autorovej smrti, uverejníme podľa rukopisov. Základný text sme porovnali s vydaniami Ss, ktoré vyšli za života autorovho a so zachovanými konceptmi, ktoré nám boli v ojedinelých prípadoch východiskom pri úprave nezrozumiteľného alebo nesprávneho textu. Všetky zásahy sú vyznačené v poznámkach.

Toto vydanie, ktoré je určené pre širšiu čitateľskú verejnosť, nemôže si nárokovať rešpektovanie všetkých zásad vedeckého vydania, hoci v určitej miere musí prizerať aj na tieto požiadavky, lebo vedecké vydanie v najbližšom čase nevyjde. Stručné poznámky nemajú preťažovať text čitateľského vydania, ale chcú poskytnúť najpotrebnejšie údaje i pre odborného záujemcu.

Jazyk Kukučínových prác sme sa usilovali priblížiť dnešnému čitateľovi zo stránky pravopisnej, hláskoslovnej i tvaroslovnej. Do základného textu sme zasahovali len minimálne. Zriedkavé a výnimočné zásahy do syntaxe sú iba tam, kde bol text nezrozumiteľný. Minimálne sú aj zásahy lexikálne, ktoré sú iba v prípadoch, ktoré z hľadiska dnešného čitateľa nadmieru archaizujú text (najmä spojky) a nie sú nijako charakteristické pre Kukučínov štýl. Všetky tieto zásahy uvádzame v poznámkach. Slová i väzby, ktoré sú charakteristické pre Kukučína i jeho časy, hoci sa z dnešného hľadiska považujú za nesprávne, ponechávame, aby sme nenarušili autorov štylistický zámer a celkový charakter Kukučínovho jazyka. Hláskoslovné a tvaroslovné odchýlky od dnešnej normy ponechávame iba tam, kde možno sledovať autorov zámer — zväčša ide o zachovanie niektorých nárečových zvláštností.

Všeobecnú úpravu možno zhrnúť takto:

Podľa Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1953 upravujeme: Hláskoslovie (bľadý, bľach, krú, sňah, bolasť, žleb) upravujeme podľa dnešného úzu, keď nemá u autora štylistickú funkciu.

Písanie i/y: poslední raz — posledný raz, tovaryš — tovariš, poriadky sa porobily — poriadky sa porobili, rýnok — rínok, krýdlo — krídlo, svätiňa — svätyňa, drychnať — drichmať.

Písanie predpôn s, z a predložiek s (so), z (zo): sviezť sa — zviesť sa, ztadiaľ — stadiaľ, ztratil — stratil, shŕknuť sa — zhŕknuť sa, zpýtať sa — spýtať sa, nesnesie — neznesie, vschodiaci — vzchodiaci, nesnesiteľný — neznesiteľný, sosústredený — zosústredený.

Odstraňujeme vokalizované predložky podľa dnešného úzu: ku jatke — k jatke, ku vrátom — k vrátam, ku pustému miestu — k pustému miestu, ku svojej — k svojej, ku prostrednému — k prostrednému, ku domu — k domu, ku vážnosti — k vážnosti.

Písanie cudzích slov upravujeme podľa dnešného úzu: reliquie — relikvie, massa — masa, chiffon — šifón, massívny — masívny, sympathie — sympatie, loyalny — lojálny, zephir — zefyr. Dvojtvary armarija, almarija; armarijka, almarijka sa zjednocujú podľa dnešného úzu na almarija, almarijka.

Písanie veľkých písmen upravujeme podľa dnešného úzu: hody — Hody, štedrý večer — Štedrý večer, všechsvätých — Všechsvätých.

Pri podstatných menách upravujeme rod v prípadoch, kde nejde o autorov štylistický zámer: obyčajov — obyčají, pri cepách — pri cepoch, pahrab — pahreba, v šatoch — v šatách, každého jara — každej jari, ale nechávame rod z autorovho nárečia, ak je charakteristický pre autorov jazyk, napr. šop, bochnička, obluka ap.

Skloňovanie upravujeme podľa dnešného úzu: Danielovi Bertan — Danielovi Bertanovi, nemáš vyššieho forum — nemáš vyššieho fóra, prse — prsia, susedi — susedia, krve — krvi, dvagrošník — dvojgrošník, jednoho — jedného ap.

Prídavné mená píšeme podľa dnešného úzu: zasleplý — zaslepený, osamotnelý — osamelý, chlebänský — chlebiansky, svevoľný — svojvoľný, opravdový — opravdivý, bľadý — bledý, veliký — veľký, netrpelivý — netrpezlivý, zodpovedajúcny — zodpovedajúci.

Časovanie slovies upravujeme podľa dnešného úzu: videť — vidieť, pozreť — pozrieť, odbehnul — odbehol, nemohúc — nemôžuc, musejú — musia, vnišlo — vošlo, blazneje — blaznie.

Príslovky, spojky a predložky píšeme podľa dnešného úzu: za každým — zakaždým, v tom — vtom, chladnokrevne — chladnokrvne, tedy — teda, keďby — keby, k vôli — kvôli, náružive — náruživo, spravedlive — spravodlivo, pyšno — pyšne, úzkostlive — úzkostlivo, zvedave — zvedavo, mile — milo ap.

Jotáciu jako, jakýsi, jakoby, jaký, jich, ujistiť odstraňujeme podľa dnešného úzu na ako, akýsi, akoby, aký, ich, uistiť. Spojku jak opravujeme, keď je vo význame ak, ináč nechávame jak, lebo môže mať štylistickú funkciu.

Podľa dnešného úzu upravujeme: tedy, netrpelivý, veliký ap. na teda, netrpezlivý a veľký.

Kvantitu opravujeme podľa dnešného úzu: súsed — sused, naších — našich.

Slovo hrúza tam, kde nemá osobitné štylistické podfarbenie, opravujeme na hrôza rovnako ako drúbež — drôbež, dúverný — dôverný.

Dvojtvary rímsky, rýnsky sa zjednocujú na rýnsky.

Podľa dnešného úzu upravujeme odseky.

Interpunkciu upravujeme podľa dnešného úzu, ale zbytočne nenarúšame pôvodinu.

Okrem týchto všeobecných zásad, podľa ktorých sme text upravovali, uvádzame všetky konkrétne zásahy zväčša lexikálne a syntaktické, aby sa podľa nich dala rekonštruovať pôvodná podoba textu.

Pán majster Obšíval

Zápäť za ním prihrnula aj pani majstrová SP/543 — Zápäť za ním prihrnula sa aj pani majstrová 147, ačpráve SP/543 — hoci 147, tam sa dokonale vyučil a pobral na vandrovku SP/545 — tam sa dokonale vyučil a pobral sa na vandrovku 150, Uspokojac sa s tým SP/545 — Uspokojac sa tým 150, poneváč SP/545 — pretože 150, horúcne SP/545 — vrúcne 150, Poneváč SP/545 — Pretože 150, Ačpráve SP/545 — Hoci 150, Keby nebol mal Julče a Fániky a toho modrého pondelku, bol by sa už ťahal do hrobu, ale títo traja faktory viazaly ho ešte ku životu SP/546 — … tieto tri faktory 151, Poneváč SP/546 — Pretože 152, V tom vstúpila čiasi slúžka do majstrovej izby, nesúca na ruke obnosené hábočky SP/547 — Vtom vstúpila do majstrovej izby čiasi slúžka, nesúca na ruke obnosené hábočky 153, Povedz tvojmu gazdovi SP/547 — Povedz svojmu gazdovi 153, A s tým hodil slúžke jej korysť, ktorá sa brala preč SP/547 — A s tým hodil korisť slúžke, ktorá sa brala preč 154, pohodí majster rukou, ktorému v robote už prešiel všetok hnev SP/547 — pohodí rukou majster, ktorému v robote už prešiel všetok hnev 154, čo si najhorúcnejšie žiadame SP/548 — čo si najvrúcnejšie žiadame 156, zdalo sa mu, že od tých čias toto nevidel SP/549 — zdalo sa mu, že od tých čias, čo toto nevidel 156, Mocné výčitky vynorily sa, ktoré mu srdce sťa kliešťami svieraly SP/549 — Vynorili sa mocné myšlienky, ktoré mu srdce sťa kliešťami zvierali 157, Ťažkým srdcom vstúpil SP/549 — S ťažkým srdcom vstúpil 157, pred dreveným krížom, stojacim u kostola SP/550 — pri kostole 158, u oltára SP/550 — pri oltári 158, u dvier SP/550 — pri dverách 158, ačpráve SP/550 — hoci 158, lnul prítulnosťou, jakou staroba vinie sa SP/550 — ľnul s prítulnosťou, s akou staroba vinie sa 159, u kachieľ SP/551 — pri kachliach 159, Potom zpamätavšia sa pustila SP/551 — Potom, spamätajúc sa, pustila 160, Janko opravdivým citom synovským ľúbal dobré ruky SP/552 — Janko s opravdivým citom synovským ľúbal dobré ruky 161, Poneváč ale SP/553 — Ale pretože 163, Nebojíš sa Boha pokúšať s bezbožnými mašinami SP/553 — Nebojíš sa Boha pokúšať bezbožnými mašinami 163.