Zlatý fond > Diela > Smrť Jánošíkova


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Smrť Jánošíkova

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 3451 čitateľov


 

III

Noc je. Spí čierno mesto sťa ten tyran starý — spí, spí, no strach jak mura sedí mu na tvári, hriechy dňa všetky v tmavom ukryté závoji; len jedna veža nad ním sťa žaloba stojí. Stojí, strmie výš a výš, hor’ v temnú oblohu, zdá sa čiahať až hore k nohám Pánu Bohu. I to celô okolie v smrtnom spánku leží; len jedna duša bdeje kdesi v čiernej veži. Spi, snívaj, ľud nevoľný — môžeš si spať sticha: však jeden tu za všetkých v ťažkých putách vzdychá. A kto tie vzdychy číta, kto tie bôle sluchá? Všetko, všetko zaspalo — dokola noc hluchá. Čo to? či to lúč dáka, či to vtáča bielo na okno čiernej veže tíško doletelo? Či to anjel poslaný s palmami pokoja? Či prišla, mŕtvy ľud môj, k nemu duša tvoja? Janíčko, Janíčko, ty moje srdiečko — ohlás sa, kdeže si, nesiem ti perečko! Nesiem ti perečko v svojej pravej rúčke: jaj, beda, prebeda, už sme na rozlúčke! Jedna cesta hore, druhá cesta dole: kdeže sa zídeme, biely môj sokole? I púšťa dnu okienkom kvietky ľaliové, i načúva schýlená, čo jej milý povie. A sotva sa tie kvety v čiernej tme stratili, už hlas známy zastená z hĺbky tej mohyly: „Zbohom!“ — A deva „Zbohom!“ vzdychne jak ozvena a ako kvet podťatý padá na kolená. Tým slovom dolu padá, tým i hore vstáva, v tom slove jej časný hrob — i jej večná sláva: Zbohom! nadnes, dobrú noc! Tam z dvoch koncov zeme naráno si, milý môj, dobrý deň povieme. Zbohom! nadnes, dobrú noc! „Bôh si dá i tebe!“ — I zrazu sa vychytí jak duša do nebe. Letí, letí, ulieta sťa dáka bohyňa a za ňou sa ozýva pieseň labutina: Dunaju, Dunaju, milý môj šuhaju, počkaj len máličko, veď za mnou volajú. Počkaj, milý, počkaj aspoň len trošíčku, že sa ešte obzrem na svoju mamičku! Moja mať, moja mať! čože máš slzy liať: na to si ma mala, abys’ ma vydala. Mala si ma, mala, ales’ nesnívala, komu si ma, komu, mamičko, chovala! Ty si ma chovala bielemu sokolu, a on ma zanechal na širokom poľu; na širokom poľu vybral si ženičku, vybral si on inú — čiernu šibeničku. Žeň sa ty len, milý, keď ti taká vôľa, však som si ja našla iného sokola, — ženi sa len, ženi ešte tej jeseni, veď zato nezvädne venček môj zelený. Nezvädne, nezvädne, ani neopadne: zasadím si ho ja v tom Dunaji na dne. Mati moja, mati! čože máš plakati? Veď mne tam nebude ťažko privykati. Keď sa mi môj milý sladko prihovorí — zabudnem ja ľahko na tie vaše dvory; keď ma raz objímu jeho prajné rúčky — zabudnem ja ľahko na ten svet celučký; a keď on poľúbi moje biele líčko — zabudnem, zabudnem na teba, mamičko! — Dunaju, Dunaju, švárny môj šuhaju, počkaj len máličko, veď za mnou volajú. Sestričky, družičky, ostávajte zdravy, už mi snímať idú zlatú partu[15] z hlavy. Tie dunajské vlnky pekne, krásne nôťa — tie mi tam vypletú stužočku z vrkoča; tie dunajské rybky, keď sa o mne zvedia, tie mňa, svoju paniu, od ľúbosti zjedia. Dunaju, Dunaju, ľúby môj šuhaju, počkajže len ešte, veď za mnou volajú. Ostávajte zdravy, vy domové prahy — nebudú viac na vás moje biele nohy; ostávajte zdravy, vy domové kľučky — nebudú viac na vás moje biele rúčky. Ej, má môj milený inakšie kaštiele, kde si budú chodiť moje nôžky biele; budú sa prechodiť zo dvora do dvora: od Váhu, od Hrona do Čierneho mora. — Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; nikto ju viac nevidel krem toho mesiaca, len on, chudák, čo o tom nepovie nikomu, samotný ju sprevodil do nového domu. Nikto o nej viac nečul — len tie bralá lesné, tie sa ešte tam lúčia s ohlasom jej piesne: Otvárajte bránu peknú, maľovanú, že si ja nezlámem venček z majoránu. Mladý zať, mladý zať, snímajže ma rúče, že si ti nestratím od pokladu kľúče.[16] —


[15] parta — ozdobný veniec, čelenka nevesty

[16] poklad — tu dary, ktoré boli zložené pre nevestu

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.