Zlatý fond > Diela > Smrť Jánošíkova


E-mail (povinné):

Ján Botto:
Smrť Jánošíkova

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 3451 čitateľov


 

VIII

Hmlisté, pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom. Tak je dáko otupno tým slovenským krajom, jak zakliatou krajinou. Zem jak by dusená, sťa žena pri pôrode; len stená a stená a plod vydať nemôže. Už vŕšky skopneli, utopili Morenu o Smrtnej nedeli,[21] roznosili už deti prvšie jarné púčky, už dávno zakukali po hájoch kukučky — a jará nechyrovať. Prešlo i Vzkriesenie a ešte horou-dolou nič sa nezelenie. Hora v puku, pole v kle utúleno drieme a ľudia von oblokom na tie holé zeme zrakmi beznádejnými nemo pozerajú — s rukami zloženými, čo bude, čakajú. Staré baby pri peci trímu tajné rady, spomnú Janka i jeho zakliate poklady. Vraj, vidno ich presúšať, keď sa mesiac noví, aj dostať ich, vraj, možno; len ten kvet jánový, čo poklady otvára, z nich zlého vyháňa, čo kvitne o polnoci na svätého Jána — ten dostať: to tajomstvo, čo ešte neznáme — na čom si dosiaľ ten svet darmo hlavu láme. Spomnú i pás, košieľku, čo mu dali víly, i valašku, čo mala za sto chlapov sily. Bola, vraj, tá už siedme dvere ťať začala, ale vtedy on skonal a ona — skapala. Všetko to s ním zaniklo, i tá jeho milá, i tá švárna družina, čo si s ním chodila; len tie pusté chodníčky, čo po nich zostali, a tie mená vyťaté na tatranské skaly. — Napokon ešte prídu na tie mrcha časy, a tu sa jedna stará kdes’ z kúta ohlási — to sa krížom všetkými svätými zaklína: že týmto pľuštiam, lejám, len on, vraj, príčina; bo že on ver’ neumrel, že ho rodné víly čarodejníckym prútom k životu vrátili. A na svoje dve oči že ho raz videla v búrke na draku letieť sťa by jasná strela. A bohzná čo si všetko nenarozprávajú o divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. Šuhaji zas nespustia oka z tamtej strany, kde zašiel dobrý junák, Janík maľovaný. Pozerajú túžobne, čo sa to tam deje, ale tam nič nevídať, len leje a leje. Len ten, kto sa v to vezme, kto bližšie pristúpi, ten vidí bielych panien veliké zástupy; ten vidí, o čom ani nesnívajú ľudie: ten vidí svojím okom, čo len ešte bude.


[21] Morena — bohyňa smrti u pohanských Slovanov. (Vynášanie Moreny konalo sa na jar — keď odchodí zima — smrť — a prichodí jar — život).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.