Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Miroslava Oravcová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 98 | čitateľov |
Nie, nemožno, že by bol navždy utratil
už sviežosť zelene, za ktorou koreň baží
a že to stvorenie, čo zlato mnoho razy
na vetvy vešalo, mi čas nenavrátil.
Strom hromom páraný sa striasol, zaklátil,
no vetvy zelené vyklíčia z čiernej skazy
a prídu konáre i tôňa, ktorá blaží
i stvorenie i prst, čo by ich pozlátil.
Veď ono z neba je a k bohu modlí sa.
Ja zase ku nemu pri skvúcej večernici,
keď ona nakukne do môjho zátišia
pozerať v slzách sa, čo sú na mojom líci.
A tam za hviezdami je azda božská skrýša,
a v nej boh sídli snáď, čo láske žitia žičí.
Charkov 18. VIII. 1915
— básnik, prozaik, prekladateľ, predstaviteľ neskorého realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam