Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Katarína Mrázková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 136 | čitateľov |
Prvý pohárik korytnickej vody tak mi udrel do nosa, do očí a do uší, do všetkých mojich zmyslov, že som sa zaraz cítil byť preložený pán boh sám vie do koľkorakých situácií života. Zakrútilo sa mi v hlave a ja som sa videl ako na tátošovi prenesený do iných svetov, kde ale tak vyzeralo — ako tu dolu na našej zemi.
Bože môj — čo mi to vtedy na myseľ prišlo!
Nuž ale reku, keď je tak, že je táto korytnická voda taká, musím ju osláviť, totiž musím ju po celom svete rozchýriť a roztrúbiť ako veľmi chýrnu, dobrú — čarovnú vodu korytnickú!
Chvála a sláva teda korytnickej doline a ešte väčšia aj chvála a sláva korytnickej vode!
— Nuž ale čože nám to tu zas píše? Čo je to za nová paráda tá Korytnica? — ozve sa dakto hen od Trnavy zo Šelpíc a od Trenčína z Trebiena.[1]
— Nuž ale sa nám, — pokračuje dáky prerozumný Šelpičan, — vždycky také veci spomínať budú, o ktorých nič nevieme?
— No len no, braček zo Šelpíc, len že sa neťukaj popredku, veď ti človek nemôže hneď všetko na tanieriku pod nos položiť. Oddýchni si trochu a zaraz očuješ, čo je to tá Korytnica. A pokým si budeš oddychovať, ja musím pár slovami o spôsobe, akým chcem písať, sa ohlásiť, pravdaže, toto bude nielen múdre, ale aj slané a mastné, ináč by som to ani nepustil z úst.
Najprv sa osvedčujem, že len veľmi krátko a málo budem písať, aby som tak nepochodil, ako daktorí spisovatelia Novín a Orla,[2] ktorí — neboráci — pre svoje dlhšie články dobreže neboli ukameňovaní! Ačak — to bude dobre?
— Hľaďže ti ho, hľa, hľa! Už chce pichať, ešte nič nepovedal. No veď ti ja dám! — Takto vrtiac nosom, hen od Trebiena sa ktosi zaiká.
Len také malé poháričky vám budem dávať spočiatku, aby ste mi moju zlatú Korytnicu veľmi neohovorili!
— No veď už len dávaj skôr, nech vidím, čo je to za voda, čo za Korytnica, čo za poháriky: postea addemus nos opinionem nostram![3] — Takto sa zvedavý čitateľ Nitry[4] domáha!
Hovorím vám, že chcem byť stručný. A teraz už dosť na tomto prvom poháriku, z ktorého vidieť, že od neho dajedným v nose zavrtelo. Veď aj mne sa zakrútilo v nose, keď som prvý v Korytnici vypil.
[1] od Trnavy zo Šelpíc a od Trenčína z Trebiena — Podľa obyvateľských prezývok v Šelpiciach merajú rozum (aj Rozumkovo). O Trebieni (teraz súčasť obce Adamovské Kochanovce v okr. Trenčín), kde pred päťdesiatimi rokmi stáli už iba 4 domy, sa nám nepodarilo nájsť obyvateľskú prezývku. Hurban obidva názvy používa na označenie zaostalosti, nedôverčivosti voči novotám.
[2] spisovatelia Novín a Orla — ide o Slovenskie národnie noviny a ich literárnu prílohu Orol tatranský; vychádzali dvakrát týždenne v r. 1845 — 1848.
[3] postea addemus nos opinionem nostram — (lat.) potom povieme svoju mienku.
[4] Nitra — almanach Nitra, ktorý začal Hurban vydávať r. 1842
— prozaik, básnik, kultúrny, politický a náboženský publicista, politik, popredný činiteľ slovenského národno-emancipačného hnutia od 30. rokov 19. storočia Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam