ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Starý je ten svet a biedne sa kýva, Z tváre vyhaslej choroba sa díva; Na chabô srdce pokazujú činy, Jimiž sa svet náš sám hanobí, viní! Jako sa zmladíš starčok uvädnutý, Jako povstaneš goliaš padnutý? Jako pivonka a ruža stolistá Keď oprchala z kvetistého lísťa, Tak je svet teraz pustý, ošumelý, Bez vône, krásy, bez nádeje celý! Jako zakvitne keď odkvitlo kvieťa? Jak sa mládencom stane starec-dieta? Napína sa svet a do šiat sa strojí, Lež v zbrani starej, zrezavelej stojí; Myšlienka nová nechce sa narodit, Nechce starý vek vnov sa preporodit. Nuž jak sa zmladí starec uvädnutý? Jako povstane goliaš padnutý? Staroba jeho sú jeho dny hriešne, Hlupstvo, tyranstvo, alebo — sny smiešne; Hračky v dňach prísnych nedaly sa učiť, Prísnejšie doby — znajú už len mučiť: Kdože ťa dvihne goliaš upadlý, Kdože ťa zkriesi starigán uvädlý? Chyba tu a tam a len chyba samá Vlečie sa sveta našieho pásmama; A ti, čo večne len chyby robili Aj to, čo pevné bývalo drobili, Ti teraz razom mudrejú v šedinách Staväjúc zámky v svojích rozvalinách. Desätletiami tremi, štyrmi, piati Nejedon teraz chvílenku si kráti, Slávne dny svojích ohníkov velebí A myslí sa byť v tom deviatom nebi: Ale to hroznô, to osúdno „Ale“ Vytýka mnohým ích hriešne okále! „Ale tuto sme, v tomto pochybili, Tam skrivodlivo, tu hlúpo robili, A zlatie našej pásma historie Kalia zmatené phantasmagorie:“ A tito hriešni zástupci hynutia Či môžu novô zkriesit sveta hnutia? Či ten zapáli ohne ducha večné Čo jako Vezuv vyhorel konečne? Či tye zostárle klamstvami sotony Sú v stave vydať nové žitia tóny? A politika upadlých tyranov Či ta zatrasie čiernou pekla bránou? — Nad hrobom dvaja čo zastali bratia Po pútí dlhej, nech otázky zkrátia: Šedivec jedon: „Tam sa vlast prestiera, Ktorú nám samá nadobudla viera!“ Druhý: „Neverím!“ volá a z cintera Na svet sa vracia a — večne umiera! Kroz sny a matné tône sa prebíjaš Ku hrobu svojmu ty hriešny goliaš; Beda ti, ak si nezmúdrel pokaním, Nezotrel hriechy novým milovaním! Nekop hriech na hriech tu v tej vlasti zemskej, Bo tuto ztratíš — nenajdúc nebeskej.