ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[4] List č. 1.

(Archív mesta Bratislavy, inventárne číslo 944/28 — III, zv. 5.)

^[5] Tatrínovo zasadnutie — dňa 6. augusta 1845 v Liptovskom bola druhá sednica (valné zhromaždenie) Tatrína, ktorý bol predchodcom Matice slovenskej a jedným z najväčších kultúrnych podujatí Slovákov v 19. storočí. V. Pauliny je v zápisnici z tohto zhormaždenia uvedený medzi „výborneučenými“, v poradí päťdesiaty štvrtý. (Porov. D. Rapant, Tatrín, Martin 1940, str. 7, ako aj J. M. Hurban: Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba, Martin 1877, str. 50.)

^[6] ako žiak prešporský — na evanjelické lýceum v Bratislave prišiel V. Pauliny r. 1843 z Modry. Tu pobudol až do r. 1846, keď školu ukončil a na priame odporúčanie Ľ. Štúra odišiel za vychovávateľa do Banátu do Kovina k rodine Despinićovcov.

^[7] prôšťa — malé dieťa

^[8] Černokňažník — týždenník pre humor a beletristiku. Vychádzal od marca 1861 v Budíne raz týždenne, ročník III. (1863) mesačne dvakrát, od 21. júla 1863 vychádzal v Skalici. V. Pauliny-Tóth bol zodpovedným redaktorom a vydavateľom. Černokňažník prestal vychádzať r. 1864. Bol to jeden z najrozšírenejších časopisov, kritizujúci a zosmiešňujúci v národnom tóne všetko, čo stálo v ceste národným snahám šesťdesiatych rokov. Sám Pauliny videl takýto cieľ Černokňažníka: „Ja týždenník takýto považujem za ľadolom, na ktorom sa zamrzlé city našej aristokracie slovenskej lámať majú, aby mostom osvety národnej neškodili, ba i sami kroz takéto šeplety k čítaniu slovenských kníh pomaly privykali…“ (Z listu V. Paulinyho G. K. Zechenterovi-Laskomerskému, 3. marca 1861, Literárny archív MS.)

^[9] Sokol — „obrázkový časopis pre zábavu, krásno umenie, vedy a literatúru“. Vychádzal raz mesačne od 21. januára 1862 v Budíne, od druhého ročníka ako „obrázkový časopis pre zábavu a poučenie“ dvakrát mesačne, od 30. júla 1863 vychádzal v Skalici. Nadväzoval na Dobšinského Sokola. V. Pauliny v liste zo septembra (respekt. októbra) 1861 P. Dobšinskému žiada: „… mne koncesiu Vašu prepustiť pod nasledujúcimi výmienkami:

1. Redaktorom a vydavateľom Sokola bude V. Pauliny-Tóth v Budíne — ak by som sa ale presťahoval do Skalice, v Skalici.

2. Vydávať počnem Sokola prvým januárom 1862 v mesačných 4-5 hárkových zväzkoch.

3. Vašim doterajším predplatiteľom, ktorí sú na Černokňažníka nie predplatení, posielať ho budem za mesiac okt., nov., dec. darmo. Ktorí sú ale na môj týždenník predplatení, tým dám jeden výtlačok kalendára môjho.

Ak by Vám výmienky tieto milé neboli, ráčte formulovať inakšie, ak možno, vďačne pristanem i na tie, ačpráve kroz na Černokňažníka iba 427 predplatiteľov mám, a preto mi veľké obete ťažko padnú. Ak ale pristanete, ráčte hneď u vrchnosti straniva prepustenia poriadok urobiť…“ (Literárny archív Matice slovenskej v Martine.) Sokol prestal vychádzať r. 1869. Nadväzoval naň Orol za redakcie J. Kalinčiaka a A. T. Sytnianskeho.