Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Silvia Harcsová, Lenka Konečná, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 78 | čitateľov |
(Javisko: to isté, čo v dejstve prvom.)
Läuser a Barkes obzerajú ručnicu (flintu).
LÄUSER: Aivai! Striebrom obitá. Čo stojí? Nü![62]
BARKES: Hündert fünf und fünfcig güldn münc, brüderle.[63]
LÄUSER: Škoda bude, jestli ho šicne úrad.[64] Je to ešte len nevedomý a rozpustilý chlapec.
BARKES: Ale je Kobozy. Vieš, ako svet ide, brüderle. Rozum chodí peši, nevedomá urodzenosť v koči.
LÄUSER: Ba zdá sa, že všetok rozum len v koňoch, brüderle.
BARKES: A my neobmedzujeme štedrosť našu na Gejzu. Jemu püškes,[65] Jablonkaymu paripa.
LÄUSER: Ide. Prihotuj si chrbát na pár korbáčov. Tomu bude celý les potrebný len na samé palice a prúty.
K predošlým z kaštieľa Gejza, Vybubnovaná, Kobozy.
LÄUSER: Synovia izraelskí prinášajú prvotiny darov. (Oddá ručnicu Gejzovi.)
BARKES: A porúčajú sa do lásky novému pánu slúžnemu.
GEJZA: Pekný kus. Čo stojí? (Šibne Läusera korbáčom.)
BARKES: Hündert fünf und fünfcig güldn münc.
GEJZA: Poďakujte mi, že takú maličkosť prijímam. (Šibne Barkesa a oprie ručnicu o stenu.)
BARKES: Synovia izraelskí neopominú zavďačiť sa i vzácnejšími darmi. Len nech budú naším ochrancom pri slušných sťažnostiach. Sedliak pije a potom nechce platiť.
GEJZA: U mňa vždy nájde ochranu, kto prinesie svoju spravodlivosť. (Ukáže na vrecko.)
BARKES: Žid nežiada ničieho trudu zadarmo.
GEJZA: Preto mám rád židov. (Šibne zas Barkesa.)
BARKES: Brüderle, küm![66]
KOBOZY: Árenda, Läuser.
LÄUSER: Bude, pán veľkomožný. (Läuser a Barkes vrátami.)
VYBUBNOVANÁ: Ich akcie, Gejza fiam, musia dobre stáť, keď už židia nosia dary. Tí mávajú dobrý nos.
GEJZA (švihne korbáčom a vykrúti sa na päte): Teraz, mamán,[67] dáme si vystaviť kaštieľ nový. Sedliaci nám všetko svozia a porobia zadarmo. Vyženiem celý pochod na cesty a potom hajde ku kaštieľu, ako to obyčaj. I bahnistú cestu si dáme teraz vystlať. A dary ani nepostačíš odberať. Židia peniaze, sedliaci vajcia, teľatá, kurčatá, maslo, syr, med, v každom okamžení dačo.
VYBUBNOVANÁ: Bude mi pritom na pomoci mladá nevesta. Ale tá kľampa Maňuša len toľko, že nám všetko nepokazila.
KOBOZY: Či už! Povrhnúť najdúcha na dvor pri návšteve Sajhinej.
VYBUBNOVANÁ: Päťdesiat korbáčov jej tu na dvore, že až krv bude striekať.
KOBOZY: Tá chuť nás prejde. Pozbavil nás tohoto dôležitého práva driečny snem, s jeho ošemetnými „segíň legíňami.“ Ördög bújjon a lelkökbe![68] Tí blázni tak odvrhujú od seba tie najdôležitejšie práva ako žobrák nečistý hyd a sedľači tak stavajú rohy, že sa naposledok s kujonmi tak budeme musieť pánbratovať a lízať ako s tými zemianskymi jednoslivkármi.[69] Predtým si človek sám vzal zadosťučinenie, aké za potrebné uznal; teraz musíš slúžnych svádzať a hostiť, aby tvojemu poddanému nohavice vyprášil. Dereš už môžeme doprosta spáliť. Len poviazať, so psami zatvoriť a hladom moriť, to nám ešte slobodno bez pravôt.
GEJZA: A právo toto použijeme pri beštii. Tu ju vedú.
K predošlým z vrát Maňuša, Gacek, Ošust, Rároch.
VYBUBNOVANÁ: Á! Vítam u nás, veľkomožná pani nevesta.
KOBOZY: Ako si sa opovážila, kľampa?
GEJZA: Ponechaj to mne, édes atyám.[70] Složím teraz skúšku zo svojho slúžnovského úradu. (Pristúpi k Maňuši a šibne ju.) Ako ti meno?
OŠUST: Je tuším už okrstená.
GEJZA: Bude sa krstiť znovu a ty budeš za krstného otca. (Šibne Ošusta, potom zasa k Maňuši.) Ako ti meno?
OŠUST: Ako krstný otec musím ja odpovedať za ňu. Maňuša Rojkovičovie.
GEJZA: Dobre teda. Maňuša Rojkovičovie. Povrhla si u panských vrát koperdaňa. Prečo si to učinila? (Šibne ju.)
MAŇUŠA: Bo je vaša vlastná krv.
VYBUBNOVANÁ: Á, ty pľuha! Môj syn ošklivil by sa s tebou? On bol už v živote materinskom veľkomožný; ty len taký chalupový kvietok.
MAŇUŠA: Neprosila som ho, aby svoju veľkomožnú krv snížil k mojej chatrnej krvi.
VYBUBNOVANÁ (dupne): Drž pysk! Obe oči ti vykolem.
GEJZA: Pozhovenie, mamán. Pred súdom musí ísť všetko svojim poriadkom. Máš na to svedka? (Šibne Maňušu.)
MAŇUŠA: Boha a tohoto vašeho pomocníka! (S poukázaním na Gacka.)
GEJZA: Čo povieš, Gacek? (Šibne ho.)
GACEK: O ničom nič neviem.
GEJZA: Pretože teda nemôžeš dokázať, čo tvrdíš, vinná si zo zločinu utrhačstva. Odveďte ju do pivnice. (Šibne ju.)
MAŇUŠA: Pre Kristove rany! Nekatujte ma aspoň, keď ste ma o česť priviedli silou a všetko moje šťastie skazili.
KOBOZY: Stúpaj! Do pivnice!
VYBUBNOVANÁ: Do chládku, beštia.
MAŇUŠA: Nerobte to so mnou. V pivnici straší. Zmilujte sa. (Kľakne.)
K predošlým z vrát Rojkovička s velikým nožom v ruke, za ňou hromada sedliakov a sedliačok.
ROJKOVIČKA: Kde, kde to moje bolestné decko?
MAŇUŠA: Tu, matka. Ratuj ma.
ROJKOVIČKA (mácha nožom): Preč, vy psi náhončí. (Gacek a Ošust odstúpia.) Ty vstaň, decko. Pred bohom kľakáme, nie pred satanmi. Ja tu. Cez moje srdce prístup k tebe. (Stane hrozive pred Maňušu.)
KOBOZY: Ty si sa opovážila prísť s nožom do mojeho panského domu? Poviažte obidve.
GEJZA: Gacek, Ošust, Rároch, schváťte ich. (Títo pristúpia bližšie.)
ROJKOVIČKA: Komu život milý, nech sa ma dotkne alebo jej. (Hrozí nožom.)
GEJZA (obíde ju a lapí jej ruky odzadu): Takto, vy mamľasi.
ROJKOVIČKA: Ratujte, ľudia, kto v boha verí. Vidíte, čo s nevinným deckom robia. Znali ste mojeho muža a jej otca. Bol poctivý remeselník. Znáte moju dcéru. Bola bezúhonné dievča. Bujdoš ju zhanobil a teraz chce trestať v nej svoj zločin. (Medzi sedliakmi šepot a hnutie.)
JEDEN: To je mnoho.
DRUHÝ: To prevyšuje všetku mieru.
JEDNA: Boh nás musí strestať.
DRUHÁ: Táto Chujava sa musí prepadnúť.
JEDEN: Mladý pán, pusťte tú osobu. (Gejza pustí Rojkovičku.)
GACEK (obruší sa na sedliakov): A vy holomci, čo tu chcete? Kto vás povolal za sudcov? Keď vás človek zve do roboty, vtedy sa kryjete; kde vás netreba, tam sa slietate ako havrany k mršine. Desať ráz musí vám prísť dráb pod okno.
KOBOZY: Practe sa mi z dvora. Pozajtre poveziete pánov zemanov do Krivošian. Kto nepríde, dám ho sviazať do kozla a vrhnúť na tri dni do psiarne. Practe sa! (Hrozivé hnutie medzi sedliakmi.)
VYBUBNOVANÁ (ku Kobozymu): Bude zle. Tí psi dostávajú krvavé oči.
GEJZA: Ako vidím, tu potrebná puška. (Pochytí ručnicu.)
SEDLIACI: Teda my psi? Budú nás strieľať? Zbiť všetkých. (Hnú sa búrlive.)
VYBUBNOVANÁ: Rebélia. (Vybubnovaná, Kobozy, Gejza, Gacek, Ošust, Rároch preč do kaštieľa.)
JEDEN: Za nimi! Potrepeme všetku sklenčinu a donútime ich tancovať boso po črepoch.
JEDNA: Mladého ohnivého žrebca vykleštíme.
DRUHÝ: Gacka nadejeme na kôl a tam musí zjesť funt banknôt bez omáčky.
DRUHÁ: Boh by toho panského psa!
TRETIA: Toho úžerníka, zdiercu, lakomca. On navádza na všetko zlé pánov.
DRUHÁ: Vydrel by dušu z tela, keby mu priniesla úroky.
JEDEN: Predtým piekol pečene ten kuchta, teraz nás.
DRUHÝ: Nemáš horšie, ako keď taký žobrák stane sa pánom.
TRETÍ: Pán o zemiakoch a kyseľu vyrastlý. (Gejza sa zjaví v dverách kaštieľa, vystrelí z ručnice a zmizne.)
VŠETCI: Ha! Teda tak? Uderiť na zvon. Sem sekery. Vyvážiť vráta. Podpáliť kaštieľ. Ohňa!
K predošlým z vrát Kozák, Cica a Kavka.
KOZÁK: Farníci moji! Ovce pastvy mojej! Stojte, pozhovte, slúchajte. (Tlačenica a vrava utíchne.) Chcem prehovoriť k vám slovo rozumné.
MNOHÍ: Nech hovoria. Oni náš otec.
KOZÁK: Som pastier duší vašich. Prijmete moju radu?
VŠETCI: Prijmeme.
KOZÁK: Ja vám teda radím a nakazujem, iďte domov.
JEDNI: Zlá rada.
DRUHÍ: Nepôjdeme.
KOZÁK: Príde vojsko. Pomnite na Merník a Terebeš.[71]
JEDEN: Nech ma obesia. Bude mať duša kratšiu cestu do neba.
KOZÁK: Maňušu oslobodím, pre vás vymôžem prepáčenie zamýšľanej výtržnosti. Rozíďte sa. Iďte domov.
TRETÍ: Pravdu majú, pán farár. Poďme.
VŠETCI: Poďme. (Sedliaci a sedliačky všetci preč.)
KOZÁK: Ty, Maňuša, mohla si sa poctive vydať. Teraz —
MAŇUŠA: Keby ste vedeli, pán farár, čo dialo sa so mnou, nedávali by ste vinu mne.
ROJKOVIČOVÁ: Ľstivé privábenie, lživé sľuby, zbojnícke donucovanie, všetko spojil ten nečlovek.
CICA: Hovoríte pravdu, ale človek musí mlčať.
K predošlým z kaštieľa Kobozy, Vybubnovaná, Gejza, Gacek, Ošust, Rároch.
VYBUBNOVANÁ: Boh ich priviedol vo chvíli tak príhodnej, pán farár. Ktovie, čo by sa bolo mohlo stať?
KOBOZY: Prijmú naše najsrdečnejšie vďaky. (Stisne Kozákovi ruky.)
KOZÁK: Ak cítite v duši dáku vďačnosť, dokážete ju skutkom.
KOBOZY: Hovoria, čo žiadajú.
KOZÁK: Vzdialená buď všetka pomsta pre zamýšľanú výtržnosť ľudu. Nepripomíňať im to.
KOBOZY: My dvíhať vec ďalej nebudeme; len nech už ľud bude v pokoji.
KOZÁK: Maňuša buď prepustená bez ublíženia.
GEJZA: Nech ide, keď vezme svojho koperdaňa.
VYBUBNOVANÁ: Žiadosti pána farára vzťahujú sa na druhých.
KOZÁK: Bo i len pre druhých som konal. Nie vás som ľutoval, lež popudený ľud chcel som ochrániť pred nešťastím.
KOBOZY: Hnevajú sa teda.
KOZÁK: Hnevám. Nie však pre osobné urazenie, lež pre vaše mravy. Sedíte v národe tomto opustenom ako osada večných cudzincov. Od tisíc liet nemohli ste sa ešte sliať srdcom s ľudom týmto, s ktorým sa stále slievate tou vašou akousi východnou krvou. Chcete byť kvetom spoločnosti, a len smrad rozširujete. Pokladáte sa za vzdelaných, lež vzdelanosť vaša je len vylíčené barbarstvo. Vedy nepestujete, umenia nenapomáhate, vlasti ničím neslúžite. Ohradili ste sa tisícmi nadprávami, a užívate ich len ku konečnému zhovädeniu uhneteného ľudu, v ňom sami vediete život polodivochov. (Preč.)
GEJZA: Ja toho pansláva zastrelím.
KOBOZY: Nie tak, Gejzíčko. Kázeň jeho je pre nás a zasluhuj bedlivé pováženie. (Kobozy a Vybubnovaná preč do kaštieľa.)
GEJZA: Povrhnite tejto jej koperdaňa. Nech ide. (Preč do kaštieľa.)
GACEK: Poď. Ber, čo si priniesla.
KAVKA: Iďte, nahotujte fagana. (Gacek, Ošust, Rároch, Cica preč.)
ROJKOVIČKA: Tebe, kľampa, oči vylúpiť.
KAVKA: Čiťte, suseda. Vyložila som Maňuši karty.
ROJKOVIČKA: Iď so svojimi kartami! Nimi si ošialila neskúsenú nevinnosť. Veštila si jej, že bude veľká pani.
KAVKA: Moje karty ukazujú vždy spravodlivú pravdu, lenže sa potom dakedy v skutku vec premení. Teraz som zas vykladala Maňuši karty. Nastáva jej cesta a na tej ceste bude zbavená toho, čo jej najmilšie i najošklivejšie.
ROJKOVIČKA: Chápem. Je teraz tu nepríležitá. Chceš ju vykartovať z Chujavy spolu s koperdaňom.
KAVKA: A či to nie je najmúdrejšie i bez karát? Počúvaj len, moje zlaté decko. To si si veľmi zle rozmyslela, odniesť dieťa do dvora. Mohla si vedieť dopredu, čo z toho bude. Ty si, vidíš, ako slabá včielka a Gejza ako slon. Bodni ho, ako chceš, nepocíti, ty zhynieš. Keď sa koperdaňa chceš zbaviť, oddaj ho takému, kto ti ho nazpät na krk nezavesí, ani biť ťa nebude.
MAŇUŠA: Rybám alebo vlkom v lese, aby potom otec mal príležitosť prisúdiť mi na stolici katovský paloš.[72]
KAVKA: Moja cesta nevedie na popravné miesto. Jedno to mi povedz, chceš sa zbaviť koperdaňa, či nie? Budeš sa trápiť s faganom sama, keď bezsvedomný otec nič nechce vedieť o ňom? Hriech je jeho.
MAŇUŠA: Žiaľ mi decka, lež žiaľ i seba. A vo svete pravdy niet. Lož je všetko, alebo násilnosť. Čo mi radíš učiniť?
KAVKA: Odnesieme zajtra koperdaňa do Krivošian.
MAŇUŠA: Matka, čo učiniť?
ROJKOVIČKA: Tam budeš, kde kľampa táto. Uvidíš. Ona je bohatšia na fígle než kremnické bane na zlato.
(Všetky preč vrátami, opona spadne.)
[62] Aivai!… Nü! Citoslovcia, vyslovované v žargone (franc., pokazenej reči). Také sú, pravda, len čiastočne, i ďalšie vety u Läusera a Barkesa.
[63] Hündert fünf und fünfcig güldn müne, brüderle. (nemecký žargon.) Stopäťdesiatpäť zlatých v striebre, bratku. (Zlaté v striebre v protive k papierovým zlatým, tzv. šajnovým, ktoré maly citeľne nižšiu hodnotu.)
[64] Jestli ho šicne úrad (z nem.), opáli (doslovne: postrieľa). Je to zároveň slovná hra, keďže sa Läuser s Barkesom shovárajú práve o puške, dare pre Gejzu Kobozyho.
[65] Jemu püškes (nem. žargon), puška.
[66] Brüderle küm! (nem. žargon), bratku, poď.
[67] Teraz, mamán (franc), matka moja. Gejza chce ukázať, že vie niečo i z francúzštiny, keďže bol v Paríži.
[68] S jeho ošemetnými „segíň legíňami“. Ördög bújjon a lelkökbe! Maď. szegény-legény znamená dobrých chlapcov, zbojníkov. Ďalšia maď. veta je vlastne nadávka. Doslovne: nech sa im čert vopchá do duše.
[69] S tými zemianskymi jednoslivkármi, bedármi, ktorí majú len jednu slivku a štyri brázdy.
[70] Édes atyám! (maď.), milý otče.
[71] Pomnite na Merník a Terebeš. Známe z „cholerového“ povstania z r. 1831. Terebeš je maď. meno Trebišova. O mernickych ukrutnostiach, vtedy sa tam odohravších, písal Záborský v novele Hlovík medzi vzbúreným ľudom (Výber z diela, I).
[72] Aby potom otec mal príležitosť prisúdiť mi na stolici Katovský paloš. Vražedniciam nemanželských detí totiž stínali hlavy. O podobnom prípade zo začiatku 19. stor. možno čítať v diele Terézie Vansovej Kliatba. Zvolenský netvor, zeman Fekete, zviedol poddanskú dievku Madlenu z Bacúrova, ktorú potom pre vraždu dieťaťa zvolenský stoličný súd odsúdil na smrť a skutočne ju i popravili mečom.
— prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných romantický ironik. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam