Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 69 | čitateľov |
Meno autora: Jonáš Záborský
Názov diela: Jánošíkova večera
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009
Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5
License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Za základ k nášmu vydaniu slúžily za života autorovho knižne i časopisecky uverejnené Záborského divadelné hry. Knižné vydania jeho drám boly tri:
Básne dramatické. Vydal Jozef Viktorín. V Budíne 1865. V tomto sväzku boly: Poslednie dni Velikej Moravy, Bitka u Rozhanoviec, Felicián Sáh, Karol Dračský, Alžbeta Ludiekovna.
Lžedimitrijady čili Búrky Lžedimitrijovské v Rusku. Vydal Jozef Viktorín. V Pešť-Budíne 1866. Obsahujú cyklus deviatich hier z ruských dejín, z obdobia vlády Borisa Godunova a lžedimitrijovských povstaní, a to: Ubitie Dimitrija, Ocarenie Godunova, Lžedimitrij v Poľsku, Pád Godunových, Prvý Lžedimitrij, Druhý Lžedimitrij, Tretí Lžedimitrij, Liapunovci, Poslední zločinci.
Divadelné hry. V Skalici 1870. Tlačou Synov Fr. X. Škarnicla, s týmito hrami: Jánošíkova večera, Striga, Chorvatská Helena, Najdúch, Huňadovci, Bohatý okradač, Korheľ a ožran, Dóža, Cudzoložník, Utišenič, Pytač, Ztroskotanie Srbska, Ďorde Čierny, Betlehem, Bátoryčka, Pansláv, Poslednie dni Moravy.
Niektoré hry boly uverejnené ako príloha časopisu Sokol v rokoch 1867 — 1869.
Jánošíkova večera. Činohra v štyroch dejstvách s úzadím historickým
Bola uverejnená dva razy, a to ako príloha Sokola roku 1867 a vo vydaní Divadelné hry, v Skalici 1870.
Poznámky k textovej úprave
Jazyk, ktorý používal Jonáš Záborský vo svojich divadelných hrách, sa v ničom nelíši od jazyka jeho ostatných prác, či beletristických, či novinárskych alebo vedeckých. V rovnakej miere ho charakterizuje humanisticko-latinská vetná skladba s vloženými súvetiami, s postpozitívnymi aj vloženými prívlastkami, ako aj umiestňovanie podmetu na konci vety, ako sme o tom obšírnejšie písali v Poznámkach k textovej úprave v prvom sväzku výberu z jeho diela. V Záborského divadelných hrách sa rovnako často vyskytujú aj novotvary, dialektizmy, bohemizmy a rusizmy, ktoré tvoria pevnú a stálu súčasť jeho slovníkového bohatstva. Tu by sme pripomenuli ešte jednu závažnú skutočnosť. Záborský išiel vo vernom zachytávaní a zobrazovaní doby aj prostredia svojich hier tak ďaleko, že v rozličných hrách využíva rozličné slovníkové vrstvy svojho jazyka. Tak napr. v hre Posledné dni Moravy sú časté staré cirkevnoslovanské slová, v Lžedimitrijádach sú i u Záborského nezvyčajne hojné rusizmy, a to i staré cirkevno-ruské slová, a v hre Najdúch prekvapujú svojou správnosťou a verným zachytením všetkých jazykových složiek celé časti, písané v stredoslovenskom a východoslovenskom dialekte. Pravda, sotierať tieto zvláštnosti nebolo nijako možné ani prípustné. Preto sme sa pri úprave obmedzili len na zásahy najnevyhnutnejšie. Pri úprave Záborského divadelných hier je rozhodujúce i to, že sú väčšinou písané vo veršoch, a to srbským desatoracom. Je to nerýmovaný desaťslabičný verš, ktorý má po štvrtej slabike prerývku. Záborský ju však na niektorých miestach nedodržiava a veľmi často sa prerývka slabičná nekryje uňho s prestávkou vetnou alebo myšlienkovou. Pravda, aj tieto zvláštnosti jeho verša bolo treba prísne dodržiavať a nenarúšať ich. To všetko nás viedlo k starostlivo uváženým zásahom, čím sa stalo, že sme na mnohých miestach museli ponechávať i nesprávne gramatické tvary, ako rukú, z prsov, starosťmi ale zubami, že sme nemohli odstraňovať vokalizované predložky a predpony a že sme museli ponechávať i zastaralé tvary pri skloňovaní zámen. Vcelku však sa zásahy, ktoré sme pri textovej úprave, najmä hláskoslovnej a gramatickej robili, v ničom nelíšia od zásad, ako sme ich vypracovali v už spomínaných Poznámkach k prvému sväzku výberu. Osobitný postup sme mohli zachovať pri hre Najdúch, písanej prózou, ako aj pri prózou písaných textoch o úprave scény, pri pokynoch pre hercov a režiséra, ako aj pri Historickom úvode k hre Bitka u Rozhanoviec. Tu sme všetky zásady, uplatňované v prvom a druhom sväzku výberu prísne dodržiavali, a to aj v slovoslede a vo vetnej skladbe. Pri básnických textoch sme slovosled nikde nemenili.
Najdôslednejšie sme mohli uskutočniť úpravu v hláskosloví. Tak sme menili písanie vlastných mien: Bélo — Bela, Rákocy — Rákoczi, Anžuánec — Anjouovec, Rosanovce — Rozhanovce, Bávory — Bavorsko. Odstraňovali sme zdvojené spoluhlásky: radda — rada, professorovia — profesori, summa — suma, mummia — múmia, missia — misia. Upravovali sme písanie ä podľa dnešného úzu: sedläč — sedľač, opetne — opätne, hlä — hľa. Upravovali sme písanie s a z podľa dnešného úzu a zaviedli sme slabičné l a r: krestné — krstné, pokrevný — pokrvný, prosriedok — prostriedok, vluny — vlny, podlužen — podĺžen, stlúkať — stĺkať.
Ako sme už spomenuli, v tvarosloví zásahy nemohly byť vždy dôsledné. Tak sme nemohli odstrániť vždy vokatívne tvary, preto sme ich často len prispôsobili gramaticky: mníše — mníchu, Slavomíru — Slavomíre, Hadúru — Hadúre a pod. Pri skloňovaní sme dôsledne menili len tie koncovky, zmenou ktorých sa nerušil verš: upotrebeniem — upotrebením, dňov — dní, národnia — národná, streše — streche, Považiu — Považí, židi — židia, moro — more, srdco — srdce. Rovnako sme postupovali pri komparatívnych tvaroch: výše — vyššie, níže — nižšie, blíže — bližšie a pri skloňovaní čísloviek: jednoho — jedného, dvúch — dvoch, dvúma — dvoma.
Ďalej sme upravovali neurčitkové prípony slovies typu vedieť, chcieť, musieť atď., particípium minulé l-ové: vykríknul — vykríkol a prechodníky: odevše — odíduc, učiniv — učiniac, priskočivší — priskočiaci, ako aj záporný tvar nenie — nie je.
Složené príslovky píšeme dovedna: do predu — dopredu, vo krátce — zakrátko a odstraňujeme spojky a príslovky dnes neužívané alebo prevzaté z češtiny: než — lež, pak — však, a, ač — hoc’, kterak — ako, jako — ako, poneváč — pretože, prez — cez, predca — predsa, dosaváď — doposiaľ, odtuď — odtiaľ, pokuď — pokiaľ, odevšad — odvšadiaľ, -li — ak, či a, zdaliž — azda, nenadále — znenazdajky, poriad — stále, posléze — naposled, nádavkom — navyše, také — taktiež.
Ako sme už spomínali, v slovoslede básnických textov sme nijaké zásahy nerobili.
Urobili sme tieto slovníkové a hláskoslovné zmeny: nektorý — niektorý, pustevník — pustovník, společnosť — spoločnosť, dedictvo — dedičstvo, tehdajší — vtedajší, rozervanosť — rozorvanosť, ohliadať — obzerať, slyšať — počuť, mluviť — vravieť, odjať — odňať, nalezať — nachádzať, sledy — stopy, výminka — podmienka, zpura — vzbura, štrkot — štrngot, objaviť — zjaviť sa, podvih — skutok, dárok — darček, vesť — zvesť, slovenský — slovanský, vezdejší — vozdajší, koristať — koristiť, strídať — striedať, roznítiť — roznietiť, vražebný — vražobný, prepasť — priepasť, država — dŕžava, postrk — popud, spodievať — nazdávať, vnešný — zvonka, dejstvie — skutok, čin, kľudiť sa — pratať sa, nápaste — nástrahy, vojvoda — vojvodca, venčať — korunovať, stán — stan, dieky — ďaka, sväcenník — sväteník, javište — javisko.
Jednotlivé zmeny, ktoré sa nedali zahrnúť do týchto všeobecných poznámok, uvádzame ku každej hre osobitne, a to tak, že v zátvorke určujeme stránku a verš, poťažne riadok, v ktorom sme zmenu spravili.
Jánošíkova večera
[253 (7)] ohliadaš — obzeráš, [253 (13)] rozdieľu — rozdielu, [254 (1)] stal za krčmára — stal sa krčmárom, [254 (4)] sviedov — zvedúc, [254 (13)] obreknutom — dorieknutom, [254 (15)] stávajú — dajú sa, [255 (3)] zo stromu — na strome, [255 (4)] Pohoniči — Pohoničia, [255 (6)] vzdychnuvše — vzdychnúc si, [256 (4)] toľmi — tolme [256 (23)] s čiernyma — čiernymi, [256 (25)] prackami — sponkami, [256 (25)] pochve — pošve, [257 (2)] sluke — slohe, [257 (5)] sňah — sneh, [258 (11)] vláť — viať, [258 (19)] potreby — potrebu, [259 (5)] udelaných — urobených, [260 (2)] delať — robiť, [260 (5)] chybí — chýba, [261 (20)] K čomu — Na čo, [261 (25)] predkom — predom, [265 (12)] s mojimi sedliakmi — po mojich sedliakoch, [265 (24)] popredku — popredu, [266 (10)] čím najmnožších — čo najviacej, [266 (30)] veľkú — velikú, [266 (30)] u ľudu — v ľude, [267 (2)] špatná pára — špatný to pár, [267 (28)] ku slezeniu — na zídenie, [269 (23)] o kyseľu — na kysele, [269 (24)] ovesnom — ovsenom, [269 (29)] vzkoknú — vyskočia, [270 (13)] spatril — zbadal, [270 (19)] výjazd koča — vyjazdiť koč, [270 (14)] a plného hajdúchami voza — a vyjazdiť plný hajdúchov voz, [272 (17)] Mne — Mňa, [273 (18)] Tej hanby — Tú hanbu, [273 (26)] provázka — povrázok, [274 (12)] vaše — svoje, [275 (6)] Nakázano — Nakázané, [275 (22)] nadošli — nadišli, [276 (16)] U vašej — Vo vašej, [277 (23)] chvílečku — chvíľočku, [277 (27)] potkali — postretli, [277 (32)] na ruku — po ruke, [278 (7)] Vyrídili — Vyriadili, [278 (18)] Podivno — Podivné, [280 (1)] strežú — striehnu, [280 (30)] Hotovo — Hotové, [281 (13)] Málomluvní — málovravní, [281 (5)] jiedelne — jedálne, [281 (9)] Pojav — Pojmúc, [281 (19)] stížnosť — sťažnosť, [283 (19)] V ucho — Do ucha, [284 (4)] Zjímali — schytali, [284 (22)] odtuď — ztiato, [284 (24)] zbúriť — vzbúriť, [284 (25)] Očítate — Odčítate, [285 (8)] ku večeri — na večeru, [285 (28)] odpovednými — zodpovednými, [286 (7)] Zdáž — Či, [286 (11)] nežli — než ich.
— prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných romantický ironik. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam