ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1] Georg Dóža, ináč Sékeľ. Preto ho tak volali, lebo pochádzal zo sedmohradského Dálnoku, zo sikulského kraja. Slúžil v srbskom Belehrade, vtedy uhorskej pohraničnej pevnosti, a pri jednej príležitosti istému význačnejšiemu Turkovi jediným rozmachom odťal pravú ruku. Za toto hrdinstvo ho kráľ Vladislav povýšil do zemianskeho stavu a daroval mu i nejakú dedinu medzi Belehradom a Temešvárom.

^[2] Geco (Gregor), Dóžov brat. Meno Geco má aj v historických prameňoch. Bol predstaviteľom miernejšieho krídla sedliactva, shromaždeného v Dóžovom tábore.

^[3] Lavrinc Mésároš, bývalý farár ceglédsky. Bol predstaviteľom radikálnejšieho krídla v sedliackom tábore.

^[4] Šimún Tár, bývalý úradník čanádskeho biskupa Čáka, neprichádza v historických prameňoch. Tým menej prichádza v nich Helena, jeho manželka.

^[5] Tomáš Kečkéš, Fraňo Bagoš, Anton Hosú, historické osoby. Boli veliteľmi menších jednotiek v križiackom (Dóžovom) vojsku.

^[6] Ján Zápoľa, vojvodca sedmohradský (1487 alebo 1490 — 1540), ustavičný gróf Spišskej krajiny, od r. 1510 sedmohradský vojvoda. Človek nesmierne ctibažný, dlhé roky túžiaci po uhorskej korune. Získal ju po moháčskej katastrofe, keď ho jeho strana 10. novembra 1526 vyvolila za uhorského kráľa v Stolnom Belehrade. Bol protikráľom Ferdinanda I. Habsburského a spojencom Turkov, ktorí sa po Moháči na stopäťdesiat rokov pevne usadili v strede Uhorska.

^[7] Petrus Petrovius, Joanni (regi) affinitate conjuctus. Píše Vrančič. Monum. Hung. II. oszt. 2. köt. str. 195.

^[8] Peter Petrovič, Zápoľov švagor, alebo skôr len príbuzný, chorvátsky veľmož.

^[9] Štefan Verböci (asi 1458 — 1541), uhorský právnik a politik. R. 1502 ho vymenovali za protonotára krajinského sudcu, čo bol vysoký úrad. Nadobudol veľký vplyv a čoskoro zaujal vedúce miesto v nižšej šľachte. R. 1525 ho na hatvanskom sneme zvolili za palatína, ale už o rok ho na ďalšom sneme pozbavili tejto hodnosti (palatín bol prvá osoba po kráľovi). Verböci bol v očiach feudálov veľký právnik (od neho je Tripartitum = trojdielna kniha, sbierka uhorského súkromného práva z r. 1514), ale fakticky bol iba uskutočňovateľom reakcie v právnych formách.

^[10] Jakub Bánfi, Lukáš Kišmariai, Miklúš Gléža, Zápoľovi dôstojníci, sú historické osoby. Prví dvaja boli veliteľmi pravého a ľavého krídla Zápoľových vojsk v temešvárskej bitke, Gléža sa spomína ako jeden z veliteľov, ktorí rozbili sedliacke šíky v okolí Veľkého Varadína.

^[11] Štefan Bátory (vlastne Báthory), veliteľ Temešváru, r. 1519 uhorský palatín, bol úhlavný odporca Jána Zápoľu. Bol prívržencom Ľudovíta II. a po jeho smrti Ferdinanda I. Zomrel r. 1531.

^[12] Kristína, Báthoryho manželka, je historická osoba.

^[13] Georg Dóci a Peter Ravazdy podľa historických prameňov boli medzi usmrtenými šľachticmi, nespomína sa však, že by ich sedliaci boli zajali vtedy, keď išli ako Báthoryho poslovia z Temešváru pre pomoc.

^[14] Kotán, kováč Dóžov, nie je historická osoba. Dobre informovaný Istvánffi spomína ako niekdajšieho Dóžovho kováča istého Vavrinca, ktorého ako starca i sám videl.

^[15] Margita, Kotánova manželka, tiež je vybásnená osoba.

^[16] Sél, sedliak, podobne nie je historická osoba.