ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1] Báseň prvý raz uverejnená v zbierke básní „Sirôtky Janka Capku-Zniovského“ 1868, 5 — 7. pod názvom „Nad mohylou Janka Capkovou, † 18. aug. 1867“.

Keď chcel Andrej Sytniansky vydať básne predčasne zosnulého Janka Capku, obrátil sa na Sládkoviča so žiadosťou, aby prezrel rukopis a aby napísal úvodnú báseň. Sládkovič sa snažil Sytnianskeho žiadosti vyhovieť. 23. januára 1868 napísal o pripravovanej knihe, že prečítal „z konca do konca pieseňky pošlého k otcom mládenca nášho, Capka“ a poznačil „tu i tu maličkô, ale vnikavejšie premieňať osnovky“ si nedovolil, ani „stihy nemal“. Uznáva však, že „mimo patrných chýb, ktoré opravu požadujú, má postava pevcova zostať pôvodnia, autentičná — trebárs i nie vzornia a ideálna“. Úvodnú báseň však ešte nemal hotovú: „V týchto dňoch budem klopať na dvere génia poetov: akže mi ozve sa, vyhoveno bude žiadosti Vašej strany elégie na zvečnelého junáka.“

No, „vyhoveno“ mu nebolo ani 27. januára, keď posielal básničky Sytnianskemu po Eugenovi Krčmérymu. Píše: „Pozdravte príležitosťou pána Trúchleho, že žiadaný trúchlospev na zvečnelého poetu dožiť dosiaľ nedalo sa mi. Bude-li niečo z toho, bude hádam ešte i o týždeň času pripojiť to k ostatnému.“ Takmer celý mesiac bolo treba čakať, kým sa zrodil „trúchlospev“. 24. februára posielal báseň Sytnianskemu s týmito pripomienkami: „S úctivým pozdravením posielam tu pripojené verše, určené na čelo „Sirôtok“ † Capkových. Neráčte za zle mať nevolné opozdenie. — Dovoľte mi jedno poznamenanie a jednu prosbu. Myslím totiž, príhodno by bolo prítomnú elégiu — či ,venovanie‘ inakšou literou dať tlačiť, než bude ostatné. To pre rozdiel pôvodcov. Týmže cieľom neškodilo by po veršoch týchto jednu stranu bielu vynechať. — Krom toho, prosím, bude-li možno — korrektúru veršov mojich mne láskave zdeliť.“

Sytniansky rešpektoval tieto Sládkovičove pripomienky a poslal mu korektúry básne. 31. marca už aj korektúry vracal s touto poznámkou: „Ďakujem za láskavé zdelenie korrektúry. Čo zbadal som chybné, to i opravil som. — Ohľadom veršíkov mojich mám poznamenať, žeby — myslím — úhľadnejšie vypadalo, keby ostatnie dve sloky celé na siedmu stranu pripadali, t. j. aby predostatnia sloka nebola v poly pretrhnutá.“

Báseň „Nad mohylou Janka Capku“ vyšla v Sirôtkach presne podľa autorovho želania.

Zachovaný rukopis básne (1 list rozmerov 34 × 21 cm) má názov: „Nad mohylou Janka Capkovou“. Báseň mala pôvodne podtitul: „Venovanie mládeži slovenskej“, ktorý básnik sám vyčiarkol. Dátum vzniku je „24. febr. 868.“ Medzi nami uverejneným textom a textom rukopisným je len málo odchýlok: v. 8: blahoslavia — blahoslavy; v. 29: nebo — nebe; v. 36: medové — mädové; v. 41: príde — prijde; v. 45: Veštby a sny v život, v pravdu sa zmenia — Veštby, tône v pravdu, v život sa zmenia.