Zlatý fond > Diela > Príležitostné básne z druhej polovice šesťdesiatych rokov


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Príležitostné básne z druhej polovice šesťdesiatych rokov

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 408 čitateľov

Nad mohylou Janka Capku

(† 18. augusta 1867)

[1]


Mládenci sniví, spevavé naše devy!
Tajnošumné, čierne Dŕžavia hory!
Oči, v ktorých vídavali sa ste vy,
žiadna na svete ľúbosť neotvorí, —
a mladistvých úst živé a čujné spevy
zlato, ni prosba neoživotvorí:
Mladý pevec váš v otčinách novej krásy —
a, čo čujete, blahoslavia ohlasy.

Bárs hádžete sa na mohylu studenú,
nemožno vám zhriať ju náručím vrelým,
cíčkom na hrob slza s slzou sa ženú
a niet zotaviť pažíťku nad zvečnelým,
a darmo vám trápiť Znievhradu ozvenu,
volajúc za ním hrdlom celým,
a darmo lámať vzdychaniami nebesá:
Druh váš, mladík-pevec za svet vám neozve sa.

Mladosť! snenie; život! to nič, len snenie;
smrť! snenie tiež; — hoj, Bože, Bože môj! —
Ba, snenie len, nič viac nenie básnenie, —
od červia hmoty svätý pokoj
a — že nikde spočinku nenie —
cheruba nebies neskonalý boj:
A — kde hniloby mieru, kde biedy boja niet —
to mlaď, to život, milý hrob i poet!

Zem vraj že vlasť, že krajna, že otčina!
Čo to? pôda, čo chlieb a zlato dáva? —
Nie, posvätný to prach a posvätná hlina,
čo z otcov nám, čo z bratov pozostáva:
A nebo, — hviezdna, modrá tá okrúhlina —
svetlo, teplo odtiaľ a odtiaľ poprcháva?
Nie, — to vlasť nám, to krajna, náš to dom
a v dome tom — praotec s národom!

Junač slovenská! spí, sní tvoj pevec mladý,
sníva o materi, po krvi i po sláve;
snom kvitnú divné dejín záhrady,
ovocie sľubujúc medové a voňavé:
Snívaj, junač! potomstvo sa nahľadí,
že, čo tušením zdalo sa mladej hlave,
to veštba v bráne stojacich rokov,
to zrak za veky vidiacich prorokov!

I príde doba slávneho prebudenia,
trúba vzkriesenia zahrmí ponad lože,
roztrhnú sa hmly svätoblahého snenia
a nádeje naše — hoj, čím skôr daj to, Bože! —
Veštby a sny v život, v pravdu sa zmenia!
Vy v šedinách, v mohylách už — byť môže —
v uveličení veriacich veselom
slovo Slovenstva slávnym stane sa telom!



[1] Báseň prvý raz uverejnená v zbierke básní „Sirôtky Janka Capku-Zniovského“ 1868, 5 — 7. pod názvom „Nad mohylou Janka Capkovou, † 18. aug. 1867“.

Keď chcel Andrej Sytniansky vydať básne predčasne zosnulého Janka Capku, obrátil sa na Sládkoviča so žiadosťou, aby prezrel rukopis a aby napísal úvodnú báseň. Sládkovič sa snažil Sytnianskeho žiadosti vyhovieť. 23. januára 1868 napísal o pripravovanej knihe, že prečítal „z konca do konca pieseňky pošlého k otcom mládenca nášho, Capka“ a poznačil „tu i tu maličkô, ale vnikavejšie premieňať osnovky“ si nedovolil, ani „stihy nemal“. Uznáva však, že „mimo patrných chýb, ktoré opravu požadujú, má postava pevcova zostať pôvodnia, autentičná — trebárs i nie vzornia a ideálna“. Úvodnú báseň však ešte nemal hotovú: „V týchto dňoch budem klopať na dvere génia poetov: akže mi ozve sa, vyhoveno bude žiadosti Vašej strany elégie na zvečnelého junáka.“

No, „vyhoveno“ mu nebolo ani 27. januára, keď posielal básničky Sytnianskemu po Eugenovi Krčmérymu. Píše: „Pozdravte príležitosťou pána Trúchleho, že žiadaný trúchlospev na zvečnelého poetu dožiť dosiaľ nedalo sa mi. Bude-li niečo z toho, bude hádam ešte i o týždeň času pripojiť to k ostatnému.“ Takmer celý mesiac bolo treba čakať, kým sa zrodil „trúchlospev“. 24. februára posielal báseň Sytnianskemu s týmito pripomienkami: „S úctivým pozdravením posielam tu pripojené verše, určené na čelo „Sirôtok“ † Capkových. Neráčte za zle mať nevolné opozdenie. — Dovoľte mi jedno poznamenanie a jednu prosbu. Myslím totiž, príhodno by bolo prítomnú elégiu — či ,venovanie‘ inakšou literou dať tlačiť, než bude ostatné. To pre rozdiel pôvodcov. Týmže cieľom neškodilo by po veršoch týchto jednu stranu bielu vynechať. — Krom toho, prosím, bude-li možno — korrektúru veršov mojich mne láskave zdeliť.“

Sytniansky rešpektoval tieto Sládkovičove pripomienky a poslal mu korektúry básne. 31. marca už aj korektúry vracal s touto poznámkou: „Ďakujem za láskavé zdelenie korrektúry. Čo zbadal som chybné, to i opravil som. — Ohľadom veršíkov mojich mám poznamenať, žeby — myslím — úhľadnejšie vypadalo, keby ostatnie dve sloky celé na siedmu stranu pripadali, t. j. aby predostatnia sloka nebola v poly pretrhnutá.“

Báseň „Nad mohylou Janka Capku“ vyšla v Sirôtkach presne podľa autorovho želania.

Zachovaný rukopis básne (1 list rozmerov 34 × 21 cm) má názov: „Nad mohylou Janka Capkovou“. Báseň mala pôvodne podtitul: „Venovanie mládeži slovenskej“, ktorý básnik sám vyčiarkol. Dátum vzniku je „24. febr. 868.“ Medzi nami uverejneným textom a textom rukopisným je len málo odchýlok: v. 8: blahoslavia — blahoslavy; v. 29: nebo — nebe; v. 36: medové — mädové; v. 41: príde — prijde; v. 45: Veštby a sny v život, v pravdu sa zmenia — Veštby, tône v pravdu, v život sa zmenia.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.