Zlatý fond > Diela > Príležitostné básne z druhej polovice šesťdesiatych rokov


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Príležitostné básne z druhej polovice šesťdesiatych rokov

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 385 čitateľov

Nad mŕtvolou Ľudovíta Kubániho

(† 29. novembra 1869)

[5]


Horkne mi žlčou duša rozhnevaná,
Kubáňu, — jakže by sa nesrdila,
keď v hre satanskej počala sa rana,
čo Ťa, nič po nič, do hrobu hodila!?

Hynie mi žiaľom duša uplakaná,
Kubáňu, — jakže by i nežialila,
keď, nedočkajúc rodu svojho rána,
do jamy túžba Tvoja sa zvalila.

Triasla sa bôľom harfa Dávidova
nad Abnerovým hrobom, tam v Hebrone;
taklis’ mal umrieť, bez rozluky slova,
spevče, ľúbený na Váhu i Hrone?!

Taklis’ umrieť mal? — Ach, krv tá, čo mala
skrápať, v besnej tej dobe, pole slávy,
darmo, ničomno, hriešno sa vyliala
na márnom prahu nešťastnej zábavy!

No tíchne mierom duša posvätená,
bratu, keď verím, že krv Bohosyna
i v jeho verných zostáva uctená,
i v tých, ktorých zlá zatratila vina!

Tíchne mi duša, — bo viem, že výboru:
či tak a či tak nám dokonať, nenie,
život je skutkov vek a rozhovoru,
smrť, v súdoch božích skryté okamženie.

Tíchne mi duša, — keď takhľa živú byť
a keď umierať takto vidím Teba:
Učíš Slovákov svojich to: ako žiť
treba a — ako umierať netreba.

Doktrína, — vraví svet, — moralizovanie!
Čo chcete? — pevca smrť užiť Kubáňa?
Nuž, hriešni ľudia, čiňteže pokánie,
kým nenadály mor i vás nezráňa! —

Raz poľoval som, — v húšti vtáča pelo,
mňa vtáča to mať túžba omámila:
Praskla puška — hoj, slávikovo telo
ku nohám hriešnym rana mi hodila:

Hladkú uľúbal som hlávku spevcovu;
divná, v človeku pretvorená, zem je!
Zhodiac zo seba to, čo ľudským zovú,
poet véhlasným je, len keď — onemie.



[5] Báseň prvý raz uverejnená v almanachu Tábor 1870, 304 — 306.

Ľudovít Kubáni v deň svojej tragickej smrti (29. novembra 1869) pozdravil Sládkoviča básňou „V deň 29. nov. 1869 k pamäti Andreja Sládkoviča“. Keď sa Sládkovič už nemohol poďakovať, napísal aspoň báseň ku Kubániho smrti. Báseň však nevznikla bezprostredne pod dojmom tragického skonu, skôr na popud Sytnianskeho, ktorý v liste z 10. decembra 1869 informuje Sládkoviča o nedokončených Kubániho rozpomienkach „na marcové tábory“ a opytuje sa: „Či neráčite nejakú apotheosu na spevca toho nešťastného napísať a pamiatku jeho zvečniť?“

Sládkovič Sytnianskeho žiadosti vyhovel a 2. januára 1870 napísal báseň „Nad mŕtvolou Ľudovíta Kubániho“. Na druhý deň už putovala Sytnianskemu, ktorý ju uverejnil v Tábore.

Zachovaný rukopis (2 listy rozmerov 23,5 × 15 cm) má názov: „Ľud. Kubánovi † 29. Nov. 869“ a je opatrený dátumom: „2. Jan. 870.“ Medzi naším textom a textom rukopisným je len málo odchyliek: v. 13: krv — krú; v. 26: Teba — Tebä; v. 33: vtáča — ptáča: v. 39: zo seba — zo sebä.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.