ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[4] Báseň prvý raz uverejnená v Tábore, 289 — 290 pod týmto názvom:

Keď Sládkovič túto oslavnú báseň nemohol Červenovi osobne doručiť, požiadal listovne Františka Šujanského, rímskokatolíckeho farára v Radvani, aby mu ju odovzdal. No zároveň obracia sa na Šujanského s prosbou „či dnešný ,Tomáš‘ je ten, ktorého svätí p. prepošt Červen? — Neznáte-li o tom, či, ako obyčajne — na tento deň neodstránil sa z Bystrici? Či neboli by Ste tak laskavý, doručiť mu ódu, ktoruž som dnes ku pocte jeho menín zložil?

Mne, — čo bych ako rád — sotva by možno bolo v takejto chvíli do Bystrice putovať. Najmilšie bolo by mi osobne povýšiť sa k Vám pre odpoveď a dohovor: ale nemám toľko dychu a kašeľ ma dusí, tu i tam divý. Mohol-li bych žiadať si tú radosť, u sebä Vás uvítať?“ (Z listu datovaného „na Tomáša ap.“ 1869.)

Báseň „Tomášovi Červenovi“ poslal Sládkovič Sytnianskemu pre Tábor spolu s básňou „Nad mŕtvolou Ľudovíta Kubániho“ 3. januára 1870.

Rukopis básne (1 list rozmerov 34 × 21 cm) má ten istý názov, pod akým bola uverejnená v Tábore. Medzi uverejneným textom a textom rukopisným niet väčších odchýlok: v. 10: ľahol — ľahnul; v. 15: o Teba — o Tebä; v. 19, 22, 23, 26: ži — žij.