Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 408 | čitateľov |
[8]
Hej, Mateju, Mateju!
Vetry dujú, nie vejú,
od záveja k záveju —
sedliačkovia nesejú.
Jarné vtáča, škrváňa,
ostrý fujak odháňa:
Aká nová kahana,
taká naša poľana.
A na Hrone tie ľady
nemôžu na vohľady,
pohuľať si za mladi
k osade od osady.
Hej, Mateju nechromý,
kto tie ľady prelomí?
Praskni do nich tri hromy,
nech sa pracú v paromy!
Hej, Mateju ohnivý,
dýchni vrelo na nivy,
nech sa tebe zadiví
srieň a kornáč ošklivý.
Hej, Mateju, Mateju!
Vetieročky už vejú,
už je beda záveju,
sedliačkovia už sejú!
Za ránečka, za rána
nôti hrdlo škrváňa;
sťa nevesta venčaná,
taká naša poľana! —
Cigánka ty, nádeja,
čierne oko tebe ja!
Sem to vínce z oleja,
za jarého Mateja.
[8] Prvý raz uverejnené v Orle III. 1872, č. 7, 193.
Hoci aj táto báseň bola uverejnená po básnikovej smrti ako práca „z pozostalých rukopisov Andreja Sládkoviča“, zaraďujeme ju sem preto, lebo ju Sládkovič posielal (spolu s básňami Pozdrav, Čo vy za nič nemáte nás, Sládkovičovi, Mladému poetovi, Na Jana) pre druhý ročník almanachu Tábor dňa 31. júla 1871.
Ako sa sám autor o nej zmieňuje, „pôvodne bola napísaná k meninám Matejovi Slabejovi.“
Medzi tu uverejneným textom a textom rukopisným je jediná odchýlka: v. 30: čierne oko tebe ja — žehnám dušu tebe ja.
— básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam