Príležitostné básne z druhej polovice šesťdesiatych rokov

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 408 čitateľov.

Autor: Andrej Sládkovič

Digitalizátori: Martin Odler, Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na Mateja

[8]


Hej, Mateju, Mateju!
Vetry dujú, nie vejú,
     od záveja k záveju —
     sedliačkovia nesejú.

Jarné vtáča, škrváňa,
ostrý fujak odháňa:
     Aká nová kahana,
     taká naša poľana.

A na Hrone tie ľady
nemôžu na vohľady,
     pohuľať si za mladi
     k osade od osady.

Hej, Mateju nechromý,
kto tie ľady prelomí?
     Praskni do nich tri hromy,
     nech sa pracú v paromy!

Hej, Mateju ohnivý,
dýchni vrelo na nivy,
     nech sa tebe zadiví
     srieň a kornáč ošklivý.

Hej, Mateju, Mateju!
Vetieročky už vejú,
     už je beda záveju,
     sedliačkovia už sejú!

Za ránečka, za rána
nôti hrdlo škrváňa;
     sťa nevesta venčaná,
     taká naša poľana! —

Cigánka ty, nádeja,
čierne oko tebe ja!
     Sem to vínce z oleja,
     za jarého Mateja.


[8] Prvý raz uverejnené v Orle III. 1872, č. 7, 193.

Hoci aj táto báseň bola uverejnená po básnikovej smrti ako práca „z pozostalých rukopisov Andreja Sládkoviča“, zaraďujeme ju sem preto, lebo ju Sládkovič posielal (spolu s básňami Pozdrav, Čo vy za nič nemáte nás, Sládkovičovi, Mladému poetovi, Na Jana) pre druhý ročník almanachu Tábor dňa 31. júla 1871.

Ako sa sám autor o nej zmieňuje, „pôvodne bola napísaná k meninám Matejovi Slabejovi.“

Medzi tu uverejneným textom a textom rukopisným je jediná odchýlka: v. 30: čierne oko tebe ja — žehnám dušu tebe ja.