ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[7] Prvý raz uverejnená v Orle III. 1872, č. 4, 97 — 98.

Báseň „Mladému poetovi“ je vlastne reakcia na báseň Imreho Gáspára „Sládkovičovi“, ktorá bola v preklade uverejnená v. 3. čísle Orla 1872, 83:

Táto báseň je uverejnená v Orle pod značkou „Im. G“ s touto poznámkou: „Z priateľskej ruky dostali sme túto utešenú elégiu mladého maďarského básnika Im. G., ktorou obracia sa k našemu medoústemu Sládkovičovi; i mileradi podávame ju v preklade slovenskom tým cieľom, aby videlo sa, že už i Maďari počínajú všímať si diela slovenské. Red.“

Imre Gáspár v článku „Rozpomienka na Sládkoviča“ píše o vzniku svojej básne, venovanej Sládkovičovi. Keď mal 17-18 rokov „zahorel túžbou uvidieť básnika“, no „srdce zvierajúci chlad“ zabránil mu predstúpiť pred básnika — a tak jeho prvé stretnutie so Sládkovičom bolo cez poéziu: „Usiloval som sa veci odpomôcť a obrátil som sa na neho s tou slabou síce, ale z úprimného srdca pošlou básničkou, ktorá s danou mi odpoveďou, slúžiacou mi za štedrú odmenu, v stĺpcoch časopisu toho vyšla.“ (Orol, 1873, 106.)

Obe básne (i Gáspárova i Sládkovičova) dostali sa do Orla tak, ako aj iné príspevky, určená pre druhý ročník almanachu „Tábor“, ktorý už nevyšiel. Sládkovič svoju báseň posielal Sytnianskemu 31. júla 1871 so slovami: „ ,Sládkovičovi‘ elégiu — dostal som od istého mladého básnika; ja som mu odpovedal básňou ,Mladému poetovi‘. Ak by sa to uverejnilo, to len tým cieľom, aby videlo sa, že už i Maďari počínajú všímať si diela slovenské.“ (Touto Sládkovičovou zmienkou je inšpirovaná citovaná poznámka v Orle.)

Aj Ľudovít Grossmann ozrejmuje vznik básne, upozorňujúc na to, že preklad je dielom Sládkovičovým: „Gáspár, čítajúc Sládkovičovu Marínu, natoľko si nášho básnika obľúbil, že ho i svojou básňou ,Sládkovičhoz‘ poctil a mu ju dňa 4. aug. 1870 zaslal. Sládkovič na to odvetil básňou ,Mladému poetovi‘, a preložiac ju do slovenčiny, i sebe venovanú báseň Gáspárovu, aby vraj vedel, ako sa jeho maďarská báseň v slovenskom rúchu vyníma, odoslal obe Gáspárovi.“ (Andreja Sládkoviča Spisy básnické, Praha, 1878, 703.)

Zachovali sa dva rukopisné exempláre:

I. 1 list rozmerov 34 × 21 cm s podpisom Sládkovičovým a s datovaním „v Januari 1871“. Rukopis je opatrený touto poznámkou: „Imrichu Gáspárovi (:Rápságimu:) odveta na jeho chválozpev ,Sládkovičhoz‘ doposlaný s pokusmi prekladov z ,Maríny‘ a j. —“

II. 1 list rozmerov 34 × 21 cm. Tento rukopis je prepis rukopisu pôvodného. Podľa neho bola báseň uverejnená v Orle.

Medzi naším textom a textom rukopisným sú tieto odchýlky: v. 14: jelšových — R1, R2: jalšových; v. 19: ušľachtilú — R1, R2: ušlechtilú; v. 25: Vybehnuls’ navrch — R1: Vybehnuls na štít; v. 26: k údoliam — R1, R2: k údoľam; v. 28: kosu orby syna — R1: kosy orby syna; v. 33: kropaj — R1, R2: kropäj; v. 36: snehom — R1, R2: sňahom; v. 39: umiera — R1: vymiera; v. 40: Boh — R1: Bôh.