ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1) Povolávame Vás tedi úcťive všetkích do slovenskjeho spolku Tatrína. Poďťe, prosíme Vás; lebo role pole všaďe; a Spasiťeli náš! všetko lánom leží, preto že ňjet oráčov. Či bi sme sa smrtedlňe ňehanbili, keďbi nám inonárodňí oráča naše role orať museli? Povolávame Vás a ponúkame k národňjemu spolkikonaňú. Veť už len ukjažťe ňjejakím činom spuosobom, že sami sebe a svojím dobrí biť mjeňiťe. Ňezhŕdajťe sa do spolku nášho vstúpiť; lebo v tejto našej národňej stradobe, svetská hrdoba je hlúposť a hrjech. Veť jestli sa viďíme že sme málo pre Vás; ej teda pre Boha, urobťe že ňječo sami; sami si medzi sebou zakladajťe spolki národňje; mi tak tomu ako nášmu vlastňjemu raďi buďeme. Na pustaťiňe človek i chalupu za palác má. Povolávame Vás srďečňe, miluo slovenskuo Rodáctvo naše; o Vás tu iďe, o Vašu spoločnú osvetu, vzďelanosť a šťestja sa tu jedná. Pristaňťe už raz k ňječomu viššjemu; to pri všetkích Vaších časnich potrebách, starosťach a prácach muožeťe, to máťe. Sám Boh k Vám hovorí, že ňežíje človek len na chlebe, ale má žiť aj na slove. Práve preto že bez osveti a pravdi slova, ňjeto aňi chleba; a keď ho aj jesto, teda bez toho dobrjeho slova si človek vo svojom chlebe svoju vlastnú smrť jedáva. Všetkjeho šťesťja na tomto sveťe porjadok inší ňemuože biť ako ten, ktorí je v jeďinej modlitbe od Boha-človeka viznačení, že najprú prosíme „posveť sa meno Božje a priď královstvo božje,“ a potom len „chljeb náš potrební daj nám dňes.“ V každej príčiňe pravdi tejto večnej mi, čo sme národu Vášho sinovja, ňič inšje ňechceme, ňekonáme, len to, čo je Vaše opravdovuo šťesťja, Vaša hodnosť. Túto ťažkú povinnosť a právo dústojnuo k ňej mi sme si horkími slzámi a varovím potom nadobudli. Lebo všetki hani a útržki, všetki vísmechi a pleťichi, všetki prjeki a prjekori ňeľudskích zabolvaňeních odporňíkov národnosťi našej sme jak ohňodávivje saňe a baziliški prekonať a zdoljeť museli, dokjal sme len k tomu prišli, že áno, to za náš národ slovom, skutkom puosobiť svaťe sme od Boha zavjazaní. Lákali, mámili, strašili vše nás všetkím činom spuosobom, abi sme od našej a Vašej svatej veci ustúpili, samím sebe a Vám sa spreňeverili. Ňič nás aňi len ňevikívalo, všetku bolesť a ťäžkosť tíchto nápadov sme preňjesli, a ďakuvať Bohu, ktorí losi každjeho národu i toho najmenšjeho vo svojích rukách všemocních má, stali sme sa vlastňou Vašou obeťou, ktorá v zápalu láski ňeuhaslej na božú slávu a česť Vašu národňú ňikdá horjeť ňeprestaňe. Rozumejťe tomu; a keďbi sťe sa doumjeť o tom ňemohli, teda srdce Vaše, ktorjeho plnosť dosjal ako zvláštni dar nad inje národi Vám Pán Boh dau, ňech to žive docíťi. Abi sme sa i láski Vašej celkom chibili, tobi koňečnuo bolo naše zatraceňja, ale veru aj Vaše. Málo nás je; ale velká je láska naša k Vám, a buďe nás jisťe vjac, buďeme isťe všeci, preto že láska všetko roďí a množí.

2) Povolávame zvlášťe Vás Velebnuo národu nášho Duchovenstvo všetkích viznaňí. Práve že Vi dosjal sťe boli jeďiní osobní nášho národňjeho života ustaviťelja, alebo ako svetskí sa hovorí Repraesentanti. Beda bi mu bolo bívalo, abi jeho sol zmarená bola bívala: ďesať ráz vetšmí bi ho na ulicu boli vihadzuvali a ňezbednima nohama šljapali. Ale z lona Vášho svatostavu višli duchovja mocní, ktorí s krížom vo svojom srdci, rozlaskavení nad národom svojím v ňesnadních okolnosťjach pre jeho česť velmi mnoho vikonali. A dobre, že národ náš po Bohu do teraz má jeďinu podporu na svojom duchovenstve. Lebo v uraďe a stave tomto každí národ i všetko človečenstvo najpovinovaťejším razom konaňja svojho ku boženstvu sa zosobňuvať musí. Jeho duchovňja Svatomoc je skutočná svetovláda: preto že ak svätosť ňeprekoná svet a ňeoblaží; sám vo svojej sveťízňi do sebä sa prepadňe. Povolávame Vás úcťive do spolku: ak bi sťe k tomuto ňepristali, pristaňťe si sami k svojmu, len ňech to má jeden cjel národnosťi našej, peknej jednoti, pravdi a života. Pre roztúženosť Masňíka okolo roku 1680 na ňedostatok dobrích slovenskích spisov horce žalujúceho; pre veleučenosť Maťeja Béla slavjanskej reči velebiťela; pre dústojnosť Krmana, pri mnohích prácach svojích a ňeresťach za slovenskú reč národnosť pracovavšjeho; pre historickú srďečnosť Papáneka okolo roku 1780 skritú slovenskú predešlosť visvetlujúceho; pre prujšú vlastňej národnosťi slovenskej ukjazanosť a pracovitosť Antona Bernoláka a jeho prjaťelov a pomocňíkov Bajsu, Fandliho; pre dobročinnuo a doteraz vo vlasťi našej jeďinuo, národnosťi našej preukjazanuo prajňíctvo slávneho Kardinála Rudnaya, ktori bi aj na Prestole Apoštolskom v Ríme dústojnú osobnosť Slováka bou predstavuvau; pre ťisícerje bolesťi srdcahnutjeho Kolára, toho velikjeho Slávospevca, čo Lumírski tjeto skali Tatránske pohnúv; pre žjale slovenskej Umki víbornjeho nášho Holjeho, ktorí slovenskjeho slova staroklassickú vrstovnosť visvjeťiu, do urni predešlosťi našej citi svoje a slzi viljevajúc; pre drahje mená Tablica, Lovícha, Plachyho, Hrdľičku, Pauliňího, Ambrózího, Valentíňiho, kanoňika Palkoviča, pre všetkích tíchto a iních mužov, ktorích Pán Boh pre národ slovenskí vo velebnom duchovenskom stave vzbuďiu, velikú lásku a obeť národňú, predkladáme Vám, terajší tohoto stavu Povolanci a Vivolencí túto ucťivú sinovskú a braterskú prosbu, abi sťe puosobeňja svojho zvláštnu moc na zvelebeňja národnosťi Slovenskej obráťili. Tu je veliká postať Vaša; tu je spuosob ten, ktorím sa svatosloveňja, svatokonaňja náboženstva kresťanskjeho prujším velikím činom vo slovenskej sveto- a rodoslave dokjazať muože. Lebo klúčom náboženstva tohoto a len samím ňím, dá sa zavretá táto národu našho povaha odomknuť a otvoriť. Poďťe, urobíme si stánki pokoja a jednočinnej svornosťi, z ktorej sa buďe radovať Pán Boh a ktorej ňebuďe chibeť aňi Mojžíš aňi Eliáš, lebo s nami je jeďiní drahí Spasiťel náš.

3) Povolávame Vás do spolku slovenskjeho Vzňešení mláďeže slovenskej Učiťelja, Vodcovja. Z Vášho radu a stavu bou Lavrinc Benedikti Ňedožjeranski, slávní Prorektor Universiti Prazskej, v onních mrákotách národnosťi našej jasná hvjezda r. 1600. On prví ostro harušiu Slovákov za jejích ňedbalstvo o reč a národnosť svoju. Jeho je ako dosjal vjeme, prujšje slovo, proťi tomuto velkjemu hrjechu: hovori on: „Musím obzvlášťe mojích rodákov napomenúť, ktorí o vzďelaňja svojej reči aňi za mak ňestoja tak, že mnohí (hovorím zo zkúšenosťi) za chválu si pokladajú, keď ňje len kňihi slovenskje ňečítajú, ale aňi len jednu vo svojej kňihovňi ňemajú.“ O tej hanbi! Nazdau bi sa že Benedikti ešťe teraz žije a o terajších Slovákoch premnohích to hovorí. Vo Vašom Raďe stáu velíki Bél; učení Severíňi: v ňom stojí Palkovič, Benedikti, Hlaváček, Tomášek, ktorí meňej vjacej slovenskjemu rodu dobre sa preukjazali, ňejedno dobruo semeno národnosťi do srdca mláďeže zasjali. Keď aj už ňjektorí zamĺkli: predca okamžeňja svoje velikuo mali — i mali ho pre národ náš. Lebo i v okamžeňí sa večnosť zmesťí. Vášho stavu Radoslava je ale i Šafárik, Slavjanstvu a Europe daní. Vám ako Slovákom dariť sa muože najlepšje mláďež ňje len známosťi ale i láske národňej a človečenskej viučuvať.

4) Do spolku národnosťi povolávame Vás Urodzencí, Páňí, Šlachťici, Zemaňja slovenskí! Vi sťe tak Slováci akoli aj mi, a mi sme tak Uhrja akoli aj Vi. Vo stolicjach kďe Slováci bívajú, roďini Vaše sú od koreňa Slovenskje, počinajúc tu od naších Liptovskích Bogomirovcov, prestávajúc tam, kďe mnohí vo šťastňejšom Maďarstve žjadnu pamjatku Slovenstva svojho, mimo mena, ňezachovali. Boli časi, kďe slávne roďini Velmoženskje a Šlechťickje slovenskú reč ako svoju miláčkovú si mali, slovenskí národ ako svoj vlastňí si považuvali. Boli časi keď Illéšházyouci, Révayouci, Turzouci, Štanžičovci, Vešelínovci, Podmaňickouci, Pronayouci v súkromnom i verejnom živoťe o vecach našej spoločnej Vlasťi vijednávať, so stolicjamí dopisuvať slovenskí, običaj mávali. Boli časi, keď jeden Podmaňickí, Pongrác, Zmeškal, Platthy, Ambrózi, slovenskje kňihi spisovali. Teraz je to pravda už inakšje; zo srdca Urodzencov našich vipadou národ náš, Boh viďí že ňje pre svoju vinnu; ňepočuje teraz od ňeho žjadno inšje slovo, iba chuduo slovo potrebi panskej a poddanskej. To je ňeresť, ktorá na budúcnosť Urodzenstva nášho ťäžko padnúť muože; preto že ak láska a prjaťelstvo luďí ňespojuje, číri zákon a právo svetskuo ňikdi to dostatočňe ňeurobí. A pritom či je to ňje trápní živuot u prostrjed svojeho vlastnjeho národu žiť, na spuosob cudzincov? To len Ťurci tak žijú medzi Bulharmi a Rekmí, ako zo všetkích strán ňenávisťou svojích poddaních obklopení ňeroďi. Skapať musja dňes zajtrá, lebo panstva svojeho koreňe do národňjeho života ňepusťili. Najmenšja búrka domáca ích zvráťí. Čo je to za živuot? to sa len víbojňicke úchiti a chvati, ktorje duch kresťanstva trpeť ňemuože. A tak tam, kďe si Urodzenče ludskí, tam buť v tom ludu a v nároďe celí; lebo Urodzeních ňebuďe bez tích, ktorí sa tam zroďení. Mi Slováci síce ňesmjeme povedať, žebi naše Zemjanstvo už celkom bolo sa odnárodňilo. Sú Páňi vo Slovenskích stolicjach, ktorí o tom, abi Maďarskú národnosť prijali aňi počuť ňechcú, ktorí visoko sa osvjedčajú, že oňi sú a na veki budú len Slováci: a pri tom vlasťi svojej uhorskej sú verní sinovja. Nuž ale čože je to z toho, keď oňi národnosť Slovenskú žjadnim činom ňenapomáhajú? Či bi ím priklad maďarskjeho zemjanstva v ohleďe tomto ňemau svjeťiť? kďe sa ktorá horlivosť národňja virovná tej, ktorú slovom i skutkom Urodzenci maďarskí dosvedčujú? to je vrúcnosť, proťi ktorej Urodzencov Českích a doňedávna ešťe Ilirskích odnárodňja stuďenosť je číra ohida. Čibi rozumní luďja ňemali takíto priklad nasleduvať? Ó že to na sveťe skorej nás príkladi zlje zavedú, ako dobrje napravja! A preto Páňí toto Vám dobruo slovenskuo slovo dávame: stojíťe a padáťe národom Slovenskím, lebo od života jeho, šťesťja i ňešťesťja jeho, keď si chceťe v ňom a nad ňím panšťiť, aňi na pjaď sa odďjaliť ňemuožeťe. Pričiňťe sa tedi k tomu, abi sťe ho v jeho dobrom ňárodňom živle a spuosobe všetkom upevňili, zvelaďili a ustálili, a tak sami pevňe stáť buďeťe. Vi máťe v rukách svojích všetki spuosobi duchovňími i ťelesními dobroďincí jeho sa stať; Vi ho muožeťe tak rečeňe znovu zroďiť a stvoriť; ak to zaňedbáťe Vi, urobí to druhí, ale Vi sťe straťili právo a moc, ktorá je na sveťe najvetšja t. j. moc otcovstva a vudcovstva národňjeho.