SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

List z druhej strany


Každým svitom ubúda nám svetla,
motáme sa v prapodivnom bludisku.
Naše volanie sa stráca v hluchých diaľkach,
doma nie sme doma v drahom rodisku.

Na psí tridsiatok sa dostávame všetci.
Boha, chlieb nám berú, jazyk režú —
vo väzení už len nádej vešiame si
ukradomky na hrdzavú mrežu.

Ťažko nám i dýchať. Okolo nás dusno.
Kolbou tlčú do nás bratstvo, lásku.
O slobode rozpráva nám žandár,
keď nás viaže, ako statok, na retiazku.

Od nás k vám dnes ďalej ako za ďaleké more,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
tak sa svety mýlkou Viedne premenili razom:
modlime sa tíško za seba i za vás
s ampliónom, verným našim kňazom.

Čakáme, či svitne u nás kedy,
či nás vykynožia ustrašených v klbku…
Nikdy dosiaľ, ako teraz, nenašli sme
v rodnej reči toľkú krásu, takú hĺbku.

Ratujte nás! Veď sme vaši. Po materi vaši!
Vlčí brloh nemôž’ byť nám domovom.
Akby tuná ostať, ukážte nám radšej cestu
na Sibír či k Diabolským ostrovom.