SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predjarie


Je pustý grunt môj, lemeš na ňom hrdzavie
a jaro ešte barbar drží v šatlave.
Hej, Juro Jánošík, či strpíš bezprávie
a stony rodných počuješ znieť v diaľave?

Už ľuďom od bolesti pohľad mľandravie,
no predsa snijú o sľúbenej náprave —
poď, Jurko, valaška ti prácu napovie,
tam krivda — ako mura — sedí na práve.

Znie protest zeme. V Sitne trúbia k nástupu.
Už idú hôrni chlapci, vietor nesie ich —
svit slnca oprú o otcovskú chalupu

a vsadia nádej do pohľadov zrosených:
jar odkľaje sa a pôjde oráč do práce,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
až tvrdá žula tatranská sa rozplače.