SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolesť najväčšia


Mne Viedeň syna z rodnej obce vyhnala,
bo visel na lahodnej reči matere:
je život dneska ako kliatba vazala
a dookola púšť a tiché cmitere.

Ty, syn môj, v istote si spyšnel bezmála
a budoval si život mojej na viere —
nám láska rodnej zeme pred očami zlyhala
i nevieme dnes, v akom sme s ňou pomere.

To mesto naše mŕtve, mrie nám na očiach,
v ňom pustota sa so zúfalstvom objíma
a pohľad tvoj až výčitkou je, bolí ma.

No dúfaj! Neroztrať si vieru po nociach,
v nich hľadaj hviezdu, čo sa spásou rozsvieti
a tvoje rodné mesto pribehne nám v ústrety.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama